Manažment - funkcie, stratégia, historia

Manažment
 
Manažment
Je to teória a prax vo vyspelých krajinách, ktoré fungujú na princípoch trhového hospodárstva. Vznikol v USA a od svojho počiatku až podnes má americký manažment nielen doma ale aj vo svete veľkú autoritu. Manažment ako proces možno definovať ako umenie riadiť podnikovú činnosť, resp. umenie dosiahnuť stanovené ciele podniku.
 
Historický vývoj manažmentu
V povojnovom období sa rýchlo rozšíril aj do krajín Západnej Európy a Japonska. Pri uplatnení amerického manažmentu v Európe sa prejavujú v každej krajine určité národné zvláštnosti.
Po druhej svetovej vojne vznikol v Japonsku svojrázny japonský manažment. Vytvoril sa tak japonský systém manažmentu ako protiklad amerického a západoeurópskeho manažmentu.
 
Funkcie manažmentu
1.  Plánovanie - je východisková funkcie manažérov, je to proces vytyčovania cieľov podniku a spôsobov ciest na ich dosiahnutie. Plánovanie zahŕňa:
a.  Stanovenie cieľov - sú to budúce stavy, ktoré chceme dosiahnuť k určitému časovo vymedzenému okamihu. Ciele sa musia dať vecne vymedziť - musia mať jasné vymedzený vecný obsah a musí byť jasné do akej oblasti sú orientované (oblasť predaja).
b.  Stanovenie prostriedkov na dosiahnutie cieľov:
· pracovné - manažéri, robotníci,
· materiálne - suroviny, materiál, polotovary,
· kapacitné - stroje, zariadenia,
· finančné - úvery, zisk...
c. Určenie ciest a spôsobov na dosiahnutie cieľov:
· predstavujú varianty riešenia, môžu sa tvoriť kombináciou využitia jednotlivých zdrojov tak, aby sa dosiahol vytýčený cieľ podniku,
· výsledkom je sústava plánov podniku.
 
2.  Organizovanie - je funkciou manažmentu, prostredníctvom ktorej sa do riadeného objektu zavádzajú také vzťahy, ktoré umožňujú realizovať plánované úlohy v mysle vytýčených cieľov. Poslaním organizovania je:
a.  vytvoriť organizáciu - tzn. nahradiť neusporiadanosť poriadkom, ľudia by mali vedieť čo, kde a kedy by mali robiť, za akú odmenu, kto ich riadi a aké majú práva.
b.  vytvoriť podmienky pre vznik synergických efektov - celok je viac ako súčet jednotlivých častí - možno ich dosiahnuť zhodnou deľbou práce, koordináciou práce, správnou stimuláciou a motiváciou,
c. vytvoriť hierarchické vzťahy - na najvyššej úrovni je najvyšší stupeň riadenia zameraný na strategické aktivity podniku a na nižších úrovniach stúpa počet operačných činností,
d.  vytvoriť stabilizačný účinok - riadené objekty sú rovnovážne, pevné a nevychyľujú sa z cieľového správania, môže to však brzdiť ďalší vývoj podniku.
 
3.  Rozhodovanie - vedenie:
- je bezprostredné pôsobenie manažéra na podriadených,
- je to voľby toho najsprávnejšieho rozhodnutia z viacerých alternatív.
 
4.  Kontrola
-  je hodnotenie javov, ktoré v riadenom objekte prebehli a prebiehajú,
-  je to kritické a objektívne hodnotenie kontrolovaných javov,
-  kontrola môže prebiehať na základe splnenia 3 podmienok:
•  ak ten, kto vykonáva kontrolu má dostatok informácií o kontrolovanom jave,
•  ak sú známe kritériá na hodnotenie javov,
•  ak ten, ktorý vykonáva kontrolu má aj schopnosť zistiť príčiny odchýlok.
-  úlohou kontroly je:
•  zisťovať skutočný stav vývoja riadeného objektu,
•  porovnávať skutočný stav s plánovaným, zisťovať odchýlky a príčiny odchýlok,
•  vyvodzovať závery pre ďalšie rozhodovanie.
-  kontrola môže byť:
•  predbežná - posudzuje aktuálnosť predpokladov, ktoré sa použili pri tvorbe plánov,
•  priebežná - je kontrola v priebehu plánovaného obdobia (mesiac, štvrťrok, polrok, rok..),
•  výsledná - je kontrola konečných výsledkov dosiahnutých po skončení plánovacieho obdobia.
 
Stratégia a taktika pre manažment
Stratégiu treba chápať ako stanovenie základných a dlhodobých cieľov podniku, ako aj rámcových postupov a spôsobov, ako tieto ciele dosiahnuť.
Strategické ciele vyjadrujú hlavné a najvyššie ciele podniku. Pri ich stanovení sa vychádza z vnútorných i vonkajších podmienok rozvoja podniku. Na základe strategických cieľov sa potom hľadajú spôsoby a rozpracúvajú postupy, ktoré vedú k ich realizácii.
Ako strategické ciele podnikov sa najčastejšie stanovujú také ciele, ako sú zvýšenie podielu na trhu, rast aktív podniku, zvyšovanie ziskovosti a rentability a pod. Nie vždy sú však strategické ciele orientované na rast podniku. Strategické ciele môžu smerovať aj k udržaniu dosiahnutých pozícií, prípadne k postupnému útlmu niektorých z oblastí podnikania, environmentálne činnosti.
 
Manažér podniku
Manažér je pracovník podniku, ktorý spĺňa tieto charakteristiky:
 - riadi prácu a preberá zodpovednosť za výsledky práce iných,
  - jeho náplňou je v podstate vykonávať riadiace činnosti.
 
Vlastnosti manažéra:
· iniciatívnosť schopnosť vynaliezavo a tvorivo stanovovať ciele a vyhľadávať spôsoby na ich dosiahnutie, v opačnom prípade hovoríme o pasivite,
· samostatnosť- schopnosť rozhodovať a konať v danej situácii na základe vlastných úvah, v opačnom prípade hovoríme o nesamostatnosti,
· rovnovážnosť –schopnosť rozhodovať a konať až po dôkladnom zhodnotení dôsledkov konania, v opačnom prípade hovoríme o unáhlenosti,
· rozhodnosť – schopnosť vedieť sa rozhodnúť aj v konfliktných situáciách a svoje rozhodnutie aj realizovať, v opačnom prípade hovoríme o nerozhodnosti,
· zodpovednosť – schopnosť realizovať plánované úlohy, uvedomovať si ich zmysel a dôležitosť, v opačnom prípad hovoríme o nezodpovednosti,
· zásadovosť – schopnosť presadzovať spoločensky uznávaný systém hodnôt a noriem, v opačnom prípade hovoríme o bezzásadovosti,
· disciplinovanosť – schopnosť ovládať sa, regulovať svoje správanie, v opačnom prípade hovoríme o nedisciplinovanosti,
· vytrvalosť –húževnatosť pri vykonávaní ťažkostí až do dosiahnutia stanoveného cieľa, v opačnom prípade hovoríme o vrtkavosti,
· optimizmus – zmysel orientovať sa na pozitívne veci a ciele, s čím súvisí aj viera v úspech, v opačnom prípade hovoríme o pesimizme,
· fantázia – schopnosť vytvárať si predstavy, vízie, do určitej miery odpútať sa od reality dňa, v opačnom prípade hovoríme o stereotype,
· emocionálnosť, citová vyrovnanosť – schopnosť nepodliehať negatívnym emóciám, v opačnom prípade hovoríme o citovej nevyrovnanosti.
 
Podnikateľský zámer a podnikateľský plán
Podnikateľský zámer obsahuje rozvojové aktivity podniku, ktoré mu majú zabezpečiť rozvoj dlhodobú prosperitu v meniacom sa prostredí trhovej ekonomiky.
Podnikateľský zámer zahŕňa a rieši:
1.  Vecno-technická stránka podnikania rieši oblasť podnikania, t. j. aké výrobky alebo služby chce podnik poskytovať na trhu. Východiskom je podnikateľská idea pre realizáciu, ktorej je potrebné zvoliť správnu technológiu, materiálne zabezpečenie, ako aj zabezpečenie z hľadiska ľudského činiteľa.
 
2.  Právne-organizačná forma podniku – táto časť podnikateľského zámeru rieši výber organizačno-právnej formy podniku, ktorá umožní čo najlepšie dosiahnuť podnikateľský zámer a zabezpečiť budúcu prosperitu podniku.
 
3.  Ekonomická stránku podnikania – mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať ekonomickej stránke podnikania, kde sa skúma, či bude podnikateľská činnosť rentabilná, aké zhodnotenie kapitálu je možné očakávať, aké sú súčasné možnosti, ale aj možnosti z hľadiska perspektívy presadiť sa na trhu.
Vypracovaný podnikateľský zámer sa konkretizuje do podnikateľského plánu.
 
Podnikateľský plán je nástrojom riadenia podniku pri zabezpečovaní jeho zámerov a cieľov jeho rozvoja.
Podnikateľský plán :
·  stanovuje ciele podniku na určité časové obdobie (do 5 rokov),
·  zahŕňa všetky aktivity a opatrenia podniku zamerané na dosiahnutie týchto cieľov,
·  slúži ako podklad, ktorý podnik predkladá banke v rámci požadovania úveru ako dôkaz schopnosti a pripravenosti podnikateľských zámerov a svojej budúcej podnikateľskej aktivity.
 
Podnikateľské plán pozostáva z niekoľkých častí:
 
1.  Prehľad - súhrnná charakteristika – úvodná časť podnikateľského plánu podáva základné charakteristiky o predmete podnikania, t. j. informácie o výrobkoch a službách, ktoré podnik chce realizovať na trhu, ako aj očakávané prínosy z realizácie tohto zámeru a možné riziká podnikania. Prehľad je najdôležitejšou časťou podnikateľského plánu.
2.  Charakteristika podniku – je východiskom pre tvorbu podnikateľského plánu a poskytuje informácie o podniku z hľadiska vývoja až po zhodnotenie jeho súčasného postavenia na trhu. Opisuje umiestnenie a organizačné usporiadanie podniku, definuje právnu formu podnikania.
3.  Ciele podniku – stanovené ciele podniku by mali vychádzať z dlhodobej stratégie rozvoja podniku a vyjadrovať jasne a zrozumiteľne :
-  objem výroby alebo služieb,  ktorý chce podnik zabezpečiť na trhu,
-  prednosti, ktoré chce dosiahnuť v porovnaní s konkurenciou,
-  prednosti z pohľadu zákazníka,
-  ďalší vývoj,
-  možné ťažkosti a tiež patenty, ochranné značky.
4.  Trhy a konkurencia – táto časť podnikateľského plánu je zameraná na analýzu trhu a konkurenciu a poskytuje informácie o vývoji daného trhu doma i v zahraničí, a to z pohľadu súčasného stavu, ako aj predpokladaného vývoja. Analýza trhu je vlastne  analýzou prostredia, v ktorom podnik chce pôsobiť a zabezpečiť úspešný rozvoj. 
5.  Marketing – táto časť podnikateľského plánu by mala poskytovať detailnejšie  informácie o trhu a možnostiach umiestniť na tomto trhu produkciu. Marketingová analýza by mala byť zameraná na :
-  prieskum trhu,
-  cieľové trhy, zákazníkov,
-  odbytové kanály, organizáciu trhu,
-  reklamu,
-  ceny výrobkov a služieb.
6.  Výroba/ Služby – je vecnou časťou podnikateľského plánu, kde by mal byť opísaný výrobný podniku, ako aj spôsob jeho zabezpečenia, a to nielen z vecného hľadiska, ale aj z hľadiska riadenia výroby.
7.  Organizácia a manažment – úspech podnikateľského zámeru vo veľkej miere determinuje ľudský činiteľ, kvalita riadenia, organizácia podniku, ako aj štýl riadiacej práce.
8.  Finančné hospodárenie – uvedené podnikateľské aktivity podniku by mali vyústiť do finančnej analýzy, ktorá má poskytnúť ucelený prehľad o finančnom zabezpečení podnikateľského zámeru, ako aj o očakávaných výsledkoch z jeho realizácie (výkaz ziskov a strát, výnosov a nákladov Cash Flow)
9.  Dodatky a prílohy – sú tu spravidla obsiahnuté dopĺňajúce informácie, napr. :
-  prospechy, opis výrobkov a služieb (grafy, schémy, tabuľky, nákresy),
-  schéma organizačnej štruktúry,
-  údaje o manažérskom tíme,
-  ostatné dôležité údaje a informácie.
 
Tvorbe podnikateľského plánu je potrebné venovať v podniku mimoriadnu pozornosť, pretože od tejto činnosti v mnohom závisí rozvoj podniku, jeho úspešnosť a prosperitu.
 
Organizačné štruktúry podniku
Organizačná štruktúra sa môže chápať ako organizačná štruktúra riadiaceho a riadeného systému. Funkciou organizačnej štruktúry v riadení podniku je organizačne vymedziť základné prvky organizačného celku a definovať vzťahy medzi nimi tak, aby vytvorená štruktúra zodpovedala charakteru procesu riadenia. Jej poslaním je vytvárať podmienky na účinné riadenie.

Rozlišujeme tieto typy organizačných štruktúr podniku:
1.  Jednoduchá štruktúra malého podniku - je najjednoduchším typom organizačnej štruktúry. Je to štruktúra malých firiem. Má spravidla iba dve hierarchické úrovne:
a. podnikateľskú úroveň, ktorú tvorí vlastník, plniaci obyčajne i funkciu manažéra,
b.  operačnú úroveň, ktorú tvoria zamestnanci podniku,
2.  Funkčná podnikateľská štruktúra - s rastom podniku, s rastom počtu zamestnancov a s rozširovaním sortimentu výroby a predaja výrobkov pre ďalšie trhy rastie aj zložitosť riadenia. Vyšším typom podnikateľskej štruktúry, ktorá zodpovedá požiadavkám procesu riadenia, je funkčná podnikateľská štruktúra.
3.  Divizionálna organizačná štruktúra - táto štruktúra sa uplatňuje v podnikoch, kde funkčná štruktúra neumožňuje efektívne pôsobenie manažmentu, predovšetkým na rozsah oblastí pôsobnosti.
4.  Maticová štruktúra - uplatňuje sa v podniku vtedy, ak je potrebné zohľadniť v riadení dve alebo viac kritérií, napr. rôzne výroby a trhy, na ktorých sa tieto výrobky umiestňujú.
5.  Štruktúra holdingovej spoločnosti - holdingová spoločnosť je svojou organizačnou štruktúrou podobná divizionálnej štruktúre. Rozdiel je najmä vo vyššom stupni samostatnosti základných podnikov. Holding je v podstate voľným združením podnikov, ktoré sú spojené prostredníctvom finančného kontrolného systému.
 
Základné štýly vedenia ľudí
 
Autoritatívny štýl vedenia – je charakteristický tým, že manažér trvá na svojich rozhodnutiach a príkazoch za všetkých okolností. Svoje názory presadzuje aj proti mienke a názorom svojich podriadených. Uznáva iba prísny organizačný postup, hierarchiu funkcií postup zhora, podriadenie na základe moci.
 
Participatívny štýl vedenia – je založený na aktívnej účasti všetkých pracovníkov na riadení a rozhodovaní. Medzi manažérom a pracovníkmi prevláda atmosféra vzájomnej dôvery na základe vymedzenej kompetencie, čo podnecuje aktivitu a iniciatívu pracovníkov, ktorí sa zapájajú do rozhodovania podľa ich odbornosti.
 
Demokratický štýl vedenia - v tomto prípade sa vedúci pracovník pri rozhodovaní radí s podriadeným, vie vypočuť ich mienku a názory. Podriadení majú priestor na uplatnenie svojich názorov a iniciatívy. Vedenie je založené na dobrovoľnej podriadenosti a sebadisciplíne podriadených.
 
Liberálny štýl vedenia – je charakteristický mäkkosťou prístupu vedúceho, ktorý má spravidla nízku autoritu, ale určitú prestíž. Vedúci sa snaží robiť populistickú politiku. Nepopulárne zásahy, kritiku, sankcie presúva na iných pracovníkov, často neformálnym spôsobom. Vedúci pracovník býva zvyčajne tolerantný k chýbam a nedostatkom podriadených.