Čiarové kódy

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: maturanti (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 09.11.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 063 slov
Počet zobrazení: 4 786
Tlačení: 313
Uložení: 322
Čiarové kódy

Čiarový kód je strojom čitateľné označovanie tovarov pomocou hrubých a tenkých čiar oddelených medzerami. Existuje veľké množstvo rôznych druhov čiarových kódov, najpoužívanejší je kód EAN. Na tlač čiarových kódov sa používajú špeciálne tlačiarne čiarových kódov, ale možno ich tlačiť aj pomocou univerzálnych tlačiarní schopných pracovať v grafickom móde.
Na snímanie čiarových kódov sa používajú snímače čiarových kódov, ktoré sú založené buď na technológii CCD / výraz pre techniku presunu elektrického náboja po ploche v elektronických (polovodičových) prvkoch/ alebo snímajú pomocou lasera.
 
Čiarové kódy spadajú do oblasti tzv. "automatickej identifikácie" alebo inak povedané do oblasti "registrácie dát bez použitia kláves". Najdôležitejšími praktickými parametrami čiarového kódu je hustota a kontrast kódu. Množstvo zakódovanej informácie na jednotku dĺžky určuje hustota a druh kódu. Pre kódovanie menšieho počtu znakov sa používajú lineárne kódy, väčší objem informácií sa úspešne kóduje do dvojrozmerných kódov.
Medzi najväčšie výhody patrí, že nám čiarové kódy umožňujú presnú evidenciu
Najznámejšie druhy čiarových kódov:
 
1.  European Article Number, skr. EAN
Pravdepodobne najčastejšie používaný čiarový kód vôbec je EAN-13, ktorý bol definovaný štandardizačnou organizáciou GS1.
Kódy EAN-13 sa používajú na celom svete na označovanie jednotlivých druhov tovaru. Upravená podoba tohto kódu sa používa ako ISBN alebo ISSN. Z kódu EAN-13 možno zistiť krajinu pôvodu alebo spôsob použitia daného tovaru. Menej používané sú kódy EAN-8, ktoré sú vyhradené a používané pre malé obaly, na ktoré je problém umiestniť trinásťmiestny kód, ako sú napríklad cukrovinky.
Zloženie EAN 13:
xxx xxxx xxxxx  x
kód štátu  výrobca vlastn.výrobku  kontrolná číslica - pričom pri 8miestnom vypadávajú
 
3. PDF 417
Nová generácia čiarového kódu - dvojdimenzionálny kód s veľmi vysokou informačnou kapaciou a schopnosťou detekcie a opráv chýb (pri porušení kódu). PDF 417 je patentom firmy SYMBOL. Označenie PDF 417 (Portable Data File) vychádza zo štruktúry kódu. Každé kódové slovo sa zostavuje zo 4 čiar a 4 medzier o šírke minimálne jedného, maximálne šiestich modulov. Celkovo je však modulov v slove vždy presne 17. Na rozdiel od tradičných čiarových kódov, ktoré obyčajne slúžia ako kľúč k vyhľadávaniu údajov v nejakej databáze externého systému, si PDF 417 nosí všetky údaje so sebou a stáva sa tak nezávislý od vnútorného systému. Do PDF 417 možno zakódovať nielen bežný text, ale i grafiku alebo špeciálne programovacie inštrukcie. Veľkosť dátového súboru môže byť pritom viac než 1 kB. Príkladom použitia môžu byť napríklad najrôznejšie identifikačné karty, vodičské preukazy (v niektorých štátoch USA), PDF 417 možno využiť i pre zakódovanie diagnózy pacienta atď.
 
4. QR CODE - QR kód alebo QR Code je dvojrozmerný čiarový kód, ktorý vyvinula japonská spoločnosť Denso-Wave v roku 1994. Skratka „QR“ pochádza z anglického označenia Quick Response (Rýchla reakcia), keďže kód je navrhnutý s ohľadom na rýchle dekódovanie.
 
Princíp použitia spočíva v tom, že QR kód vytlačený na papier alebo predmet sa zosníma kamerou alebo fotoaparátom, a softvér dekóduje textovú informáciu obsiahnutú v kóde. V Japonsku sa QR kód stal de facto štandardom a väčšina mobilných telefónov so vstavaným fotoaparátom vie tieto kódy dekódovať.


výhody

známe, malé náklady/lacné, jednoduché používanie, ľahká tlač samotných kódov – nenáročnosť,

nevýhody

vplyv vlhka-tepla-prachu, mála životnosť – opotrebovanie sa, malé množstvo informácií,

 
RFID
(Radio Frequency Identification)
 
RFID je bezdotykový, automatický identifikačný systém, slúžiaci k prenosu a k ukladaniu dát pomocu elektro-magnetických vĺn. Z anglického originálu (Radio Frequency Identification) dostávame že je to nejaký identifikačný prvok pracujúci vo vysokofrekvenčnom pásme. V porovnaní s čiarovým kódom ponúkajú RFID vyššiu rýchlosť snímania a  nekladú nijaké mimoriadne nároky na obsluhu. Systémov i prvkov RFID existuje veľa, no napríklad v rozdelení podľa konkrétneho nasadenia sa obyčajne uvádzajú štyri typy: EAS systems, PDC systems, Networked systems a Positioning systems.
EAS (Electronic Article Surveillance) systems - sú najznámejším použitím RFID - každý deň sa s nimi stretávame. Je to systém, ktorý má za úlohu ochraňovať obchodníkov pred krádežou. Každý výrobok je označený značkou RFID. Čítacie zariadenia  sa nachádzajú pri východe z predajni. Pri  kúpe - pri prechode cez pokladňu je značka RFID znehodnotená alebo deaktivovaná. Ak sa z predajne vynáša tovar s aktívnym RFID, je spustený poplach.
PDC (Portable Data Capture) systems - sú to systémy na monitoring pohybu tovaru a osôb, ktoré na monitorovanie  používajú mobilné čítačky.
Networked systems – tiež ide o systémy slúžiace na monitoring pohybu tovaru a ľudí, no využívajú stacionárne snímače. Tieto systémy sa využívajú napríklad v automatizovaných skladoch, na výrobných linkách a v niektorých prípadoch aj na sledovanie pohybu osôb.
Positioning systems - sú to systémy, ktoré využívajú  RFID na zistenie presnej pozície predmetu, prípadne na identifikáciu vozidiel pri prejazde kontrolnými stanovišťami (hranice medzi štátmi, prechod bodmi, kde sa vyberá mýto).
 
Práca RFID je po prvom zamyslení jednoduchá. To čo vykonáva je, že keď sa dostane do dosahu čítacieho zariadnia vyšle svoj identifikátor. Síce toto platí pre všetky typy RFID, ale v prípade zložitejších typov je ich práca oveľa zložitejsia. Prvé generácie značiek RFID (niekedy označovaných aj SmartTag) a aj väčšina tých dnes bežne používaných sú zariadenia, ktoré sa dajú bez problémov zbadať. Ich rozmery sa bežne pohybujú okolo niekoľkých centimetrov. Ich najväčšou časťou je anténa.
  RFID je veľmi užitočný a používa sa napríklad na evidenciu a sledovanie zvierat, evidenciu a sledovanie nebezpečných odpadov, sledovanie procesu výroby, sledovanie doručovania zásielok, bezpečnostné systémy, ochrana cenných predmetov, riadenie prístupu (osôb, automobilov), automatizovaný výber mýtnych poplatkov, dochádzkové systémy, vyhodnocovanie športových výkonov, sledovanie delikventov. Bol použitý napríklad i pri  Bostonskom mestskom maratóne, kde dostávajú bežci značku RFID, ktorá je pred štartom pripevnená na ich obuv, aby bola zjednodušená ich evidencia. No zároveň boli tieto značky využité i na vytvorenie informačného servisu na internetovej stránke, kde bol zverejnený aktuálny stav preteku. Čítačky značiek RFID boli totiž na trati maratónu rozmiestnené vo vzdialenosti približne 3 míle.
RFID tvoria 3 hlavné komponenty:
1. Rádio-frekvenčné štítky /TAG-y/ - sú zložené z polovodičového čipu a anténky, ktorá je schopná priať a odoslať rf signál. Veľkosť cih pämaťa závisí od použitéhočipu.
 Môžu byť aktívne, pasívne a polopasívne.
2. Čítacie zariadenie – je zariadenie, ktor bezdrôtovo komunikuje so štítkami. Načítava z neho všetky abo len určité údaje pomocou vlastnej anténky a elektormagnetických vĺn.
3. Hlavný PC /je zákl. celého systému/
 
 

 
 
 
Výhody RFID

viditeľnosť ( na načítanie štítok nemusí byť viditeľný)

dosah (až 100 m – komerčné účely 3-5 m)

skupinové čítanie/rýchlosť (179 štítkov za 1 sekundu)

odolnosť/kapacita...

selektivita (možnosť načítania len niektorých štítkov)

Nevýhody RFID

vyššie zriaďovacie náklady, nie je to veľmi známe, takže strach zo zavádzania, chyba v systéme môže ovplyvniť prácu rfid tagu - napr. čipy v obchodoch, deaktivujú v jednom, ale v druhom to začne pípať... ...
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023