Politológia – maturitné tézy

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: miruska (15)
Typ práce: Maturita
Dátum: 21.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 376 slov
Počet zobrazení: 89
Tlačení: 7
Uložení: 8

Politológia - maturita tézy

1.rovina
Vysvetlite pojmy:
1. Politológia, politika, právny štát ( aj znaky), 
2.štát, štátna moc, štátne symboly, zvrchovanosť št. moci, suverenita
3. demokracia, priama a nepriama demokracia, referendum
4. voľby, volebný systém, volebné právo, komunálne voľby
5. politický systém, politické strany, nátlakové združenia
6. unitárny štát, federácia, konfederácia

  1. a) Politológia

etymologický význam slova – správa, logos – správa- z gréckeho slova- správa, spracovanie

Je to hlavná, ústredná politická veda, ktorá sa zaoberá systematickým štúdiom politiky, resp. politického života.

Základy politológie vznikajú už v starovekom Grécku u filozofov Platóna a Aristotela – rozvíjala sa v rámci filozofie, ako

samostatná veda vzniká až 19.storočí v USA.

Politológia sa delí na :

  • politická filozofia
  • politický systém (ústava, vnútorné usporiadanie štátu, orgány štátnej moci, volebný systém)
  • štúdium verejnej správy (samostatné inštitúcie majú za úlohu ochraňovať štát )
  • správa vecí verejných
  • medzinárodná politika ( zahraničná politika, medzinárodné právo, integrácia bezpečnosti )

Politika – ľudská činnosť, v ktorej sa prejavuje odbornosť riadenia spoločnosti, pričom riadi aj veci verejné, má všeobecný

dopad a mocenský dopad na politickú kultúru (slušnosť a mravnosť v politike), je to istý spôsob dosahovania cieľov a riešenia problémov

Právny štát –

Aristoteles : ideálny štát, je ten kde vládne právo

Štát je podriadený právu, je právom viazaný, zabezpečená vláda práva

Znaky právneho štátu

  • zvrchovanosť zákona : každý postup akéhokoľvek subjektu (štátne orgány – orgány verenej správy, školstvo, zdravotníctvo) nesmie byť protizákonný, ale nemusí byť v súladu so zákonom
  • princíp ochrany záujmov jednotlivcov – občanom v právnom štáte je povolené všetko to, čo im zákon nezakazuje, v právnom štáte všetci občania sú pred zákonom rovní. Je im umožnené realizovať svoje práva a slobody.
  • princíp podriadenosti štátnych orgánov právu – štátne orgány môžu konať len to čo im zákon povoľuje alebo nariaďuje
  • princíp ochrany a kontroly – v právnom štáte musia byť vybudované kontrolné inštitúcie na zabezpečenie ústavnosti, kontrolné orgány musia byť nezávislé od štátnej moci, predseda vlády nesmie diktovať uzávery predsedovi kontrolného ústavu, člen vlády nesmie byť členom kontrolného ústavu, kontrolným úradom je u nás Najvyšší kontrolný úrad (NKU)
  • právna sloboda – právny štát dáva záruky garancie dodržiavania ľudských práv. Aby štátny orgán nemohol narúšať ľudské práva, zriadenie funkcie verejnej ochrany ľudských práv – OMBUCMAN
  1. otázka

Štát

Politológia vysvetľuje aj vznik a pôvod štátu rôznymi teóriami, ktoré sa ale zhodujú v tom, že štát vzniká tam, kde a kedy

na to boli vytvorené vhodné podmienky. Štát je právna forma usporiadania spoločnosti

Štát je organizácia ľudskej spoločnosti, ktorá predchádzala vývoju organizácie ľudskej spoločnosti.

Na začiatku bol ROD, ktorý je založený na pokrvných zväzkoch

z RODU vznikol KMEŇ z kmeňa ETNIKUM (národ) z etnika vznikol ŠTÁT – ako spôsob organizácie ľudskej spoločnosti, založený na ochrane života a majetku jednotlivcov

Príčinou vzniku štátu je vznik súkromného majetku, v politológii a vo filozofii existuje vôbec niekoľko názorov na vznik štátu

  • teologické – tvorcom štátu je Boh, štát vzniká z božej vôle napr. Egypt
  • patriarchálne – štát vzniká z postupne sa rozrastajúcej sa rodiny, toto slúžila ako obhajoba v stredoveku v kráľovských rodinách – koruna je dedičným právom istého rodu
  • teória násilia – štát vzniká ako prostriedok nadvlády menšiny nad väčšinou
  • zmluvná koncepcia – štát vzniká ako výsledok zmluvy dohody medzi ľuďmi

Znaky štátu:

  • znaky teritoriality – štát sa rozprestiera na nejakom území, štát je združenie osôb, ktoré sa viaže na určité územie
  • štátna moc – štát je jediná politická organizácia spoločnosti, ktorá ma vytvorené mechanizmy a osobitné orgány riadenia spoločnosti (vláda, VÚC. mestská samospráva)
  • vnútorná suverenita – štát na riadenie a organizáciu spoločnosti využíva právne normy, zákony a ústavu, štát rozhoduje o sebe
  • vonkajšia suverenita - štát je suverenným subjektom medzinárodného práva, štát podpisuje medzinárodné zmluvy s inými štátmi (dohoda o spolupráci podpísaná ,,štátom“ )
  • štátne občianstvo- príslušnosť jednotlivca priamo ku konkretnému štátu z čoho vyplývajú práva a povinnosť jednotlivca
  • štátne symboly – predstavujú oficiálne označenie daného štátu (vlajky, štátny znak – tvar gotického štítu, trojvŕšie a dvojkríž striebornej farby ako spojenie kresťanstva a štátnej moci , a ešte štátna hymna, zástava)

poznámka – chýba zvrchovanosť

Štátna moc je zvrchovaný štátny mechanizmus, ktorý riadi a spravuje život na určitom území

štátna moc – je rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc

je typická pre demokracie, je rozdelená na horizontálnu a vertikálnu

Horizontálne delenie je definovaná cez kompetencie orgánov tak, aby bola kontrolovateľná štátna moc – triumvirát –

Zákonodarná moc – parlament, prijímajú a schvaľujú zákony NR SR

Výkonná moc – tá ma v rukách vláda pokiaľ ide o republiku má ju aj prezident má za úlohu zavádzať do života zákony ktoré vydáva zákonodarná moc

Moc súdna – všeobecné, krajské, najvyššie, ústavný súd, súdy- prokuratúra –obhajuje štát

Harabin – šéf najvyššieho súdu

špecializovaný súd na závažné trestné činnosti je v Pezinku

Kde je moc delená, musí byť kontrolovateľná – tento systém nazývame kontrolný systém bŕzd a rovnováh

3.otázka – demokracia- priama a nepriama, referendum

Demokracia je z gréckeho slova a znamená v preklade vláda ľudu, vzniká v Grécku, v gréckych mestských štátoch, ktoré sa

nazývali polis, kde sa slobodní občania mohli podielať priamo na vláde. Demokracia bola realizovaná prostredníctvom ľudového zhromaždenia, ktoré rozhodovalo o najdôležitejších otázkach štátu ( o vojne, mieri, výške daní) Do 18. storočia znamenala priamu vládu ľudu, chudoby, ktorá bola chápaná ako negatívny prvok.

V širokom ponímaní môžeme definovať demokraciu ako formu politickej organizácie, ako politický systém, v ktorom sa občan stáva aktívnym subjektom vládnutia a nie je pasívnym objektom vlády.

Lincoln- Vláda ľudu, ľudom a pre ľud

 V súčasnosti politici tvrdia, že demokracia nie je dokonalá forma vládnutia, no ľudstvo zatiaľ nič lepšie nevymyslelo.

Princípy-

  • ľud je nositeľom a zdrojom štátnej moci
  • všetci občania sú pred zákonom rovní
  • platnosť základných práv a slobôd
  • štátne orgány musia dodržiavať zákony, deľba moci, nezávislosť od súdnej moci
  • dodržanie zásady fair play – pluralita, kompromis, tolerancia, dialóg

Porovnanie priamej a nepriamej demokracie:

priama- priame rozhodovanie občanmi, (Ruso)

nositeľom zvrchovanej moci je ľud, ktorý rozhoduje. Ak by ľud mal priamo zasahovať nebolo by to dobre, pretože by aj zasadal aj hlasoval – preto sa uplatňuje nepriama demokracia

Formami priamej demokracie – referendum zhromaždenie občanov, protestné akcie

Nepriama demokracia – rozhodovanie prostredníctvom zástupcov

jednotlivci si vyberú zástupcov, ktorí v ich mene majú právo rozhodovať

ľud si vytvára orgány, ktoré ho zastupujú a zverí im určité právomoci

Aby v nepriamej demokracii nedošlo ku zneužitiu, orgány podliehajú neustálej kontrole ich funkčné obdobie je vymedzené napr. zákonom (4 roky poslanci, 5 rokov prezident)

V nepriamej demokracii sa uplatňuje všeobecný mandát to znamená, že keď sa už zvolí poslanec koná podľa vlastných úsudkov, a rozhodnutí, pred voličmi sa zodpovedá len v konečnom dôsledku, no nie je viazaný žiadnymi pokynmi voličov

Referendum

Priame hlasovanie občanov o závažných otázkach

Položí sa v podobe otázky, kde sa od občana žiada aby vyslovil pre alebo proti

otázku položí len ten kto má právo vyhlásiť ho (napr. prezident, zastupiteľský zbor)

otázka musí byť zrozumiteľná pre všetkých voličov

na referendum sa môžu zúčastniť všetci občania, ktorí majú volebné právo

Slovenská republika vyhlasuje referendum ak :

referendum vyhlasuje prezident ak – petíciou musí byť najmenej 350 tisíc občanov

na návrh poslancov, alebo vlády, uznesenie NR SR

prezident vyhlási referendum do 30 dní

referndum platí ak sa zúčastní nadpolovičná väčšina voličov

návrhy referenda vyhlási NR SR
výsledky referenda môže zrušiť NR SR ústavným zákonom po 3 rokoch

  1. otázka

Voľby

Voľby sú pravidelne sa opakujúci proces, pomocou ktorého sa v demokratických krajinách obsadzujú verejné funkcie. Občania si vo voľbách vyberajú svojich zástupcov, ktorí ich reprezentujú určité obdobie. Voľby sú ukazovateľom rozloženia politických síl v krajine, prostriedkom na zmenu vlády, spôsobom na pridelenie legitimity parlamentu a majú vplyv na posilňovanie občianskeho sebavedomia.

Volebný systém – je zákonom aj ústavou stanovený spôsob volieb do zastupiteľských orgánov ( parlement, komunálne voľby, voľby do VÚC, obcí miest)

určuje sa ako voliť a akým spôsobom preniesť výsledky volieb do zastupiteľskej ústavy

V SR rozoznávame tieto typy volieb

  • väčšinový
  • pomerný
  • zmiešaný

Väčšinový : je typický pre anglo- americké krajiny

  • územie štátu je rozdelené na volebné obvody
  • v každom obvode sa volí jeden kandidát, obvodov je toľko koľko je miest v zastupiteľstve
  • volí sa osoba nie strana – princíp Víťaz berie všetko
  • do parlamentu sa dostane len niekoľko volebných strán
  • stabilita vlády nie je odkázaná na koalíciu

nevýhody – zvolený orgán napr. parlament neodráža skutočné rozloženie síl

nezohľadňuje menšie politické strany

je nevyhovujúci pre novovzniknuté strany

Pomerný volebný systém

  • vo väčšine európskych demokraciií
  • najmladší volebný systém
  • od roku 1989 sa uplatňuje aj u nas
  • územie je rozdelené na volebné obvody, pre každý volebný obvod pripravia politické strany kandidačné listiny
  • občan volí politickú stranu, ktorá mu je najbližšia
  • volí sa väčší počet poslancov, ktorý budú zastupovať politickú stranu
  • výsledkom volieb sa pomerne/ proporcionálne prenesú do zloženia daného orgánu
  • v SR platí volebné kvórum – hranica do parlamentu sa dostanú len tie politické strany, ktoré vo voľbách získali 5% a viac % voličských hlasov

Výhody : lepšie zobrazuje rozloženie politických strán, môžu sa presadiť aj menšie politické strany

Nevýhody : volič si volí politické strany, trieštenie politickej moci, nestabilita koaličných strán, zvolený kandidát má všeobecný mandát

Kombinovaný volebný systém-

Volebné právo - Volebné právo patrí do skupiny politických práv a v Slovenskej republike môže mať občan volebné právo aktívne alebo pasívne. Aktívne volebné právo sa nadobúda plnoletosťou (dosiahnutím 18. roku života) a znamená, že občan má právo voliť. Pasívne volebné právo (právo byť zvolený) sa nadobúda v rôznom veku v závislosti od funkcie, do ktorej má byť občan zvolený – napr. do funkcie prezidenta od veku 40 rokov, za poslanca do Národnej rady SR od 21 rokov a pod.

Komunálne voľby -

Voľby prebiehajú vo volebných miestnostiach uspôsobených tak, aby mal každý volič možnosť slobodne upraviť hlasovací lístok bez kontroly. Voľby v Slovenskej republike môžu byť:

  1. komunálne– ide o výraz pre pomenovanie volieb do orgánov samosprávy obcí na Slovensku. Voliť môžu všetci občania aj cudzinci s trvalým pobytom na území samosprávneho kraja, ktorí dosiahli vek 18 rokov. V komunálnych voľbách sa volia poslanci obecného a mestského zastupiteľstva, starostovia a primátori. Voľby vyhlasuje predseda parlamentu. Za poslancov zastupiteľstiev sú zvolení kandidáti s najvyšším počtom platných hlasov v danom obvode, za starostu je zvolený kandidát s najvyšším počtom platných hlasov vo všetkých volebných obvodoch.
  1. politický systém

Každá spoločnosť sa rozdeľuje na niekoľko podsystémov a jeden z nich je aj politický.

Politický systém je jeden zo subsystémov spoločnosti, prostredníctvom ktorého sa realizuje politická moc v danej konkrétnej spoločnosti- aby bol štát organizovaný musí na to byť systém

Politický systém v SR je tvorený

  • štátnymi orgánmi
  • ústavným súdom
  • politickými stranami
  • spoločenskými organizáciami

Spoločenský systém môže byť

  1. demokratický – všetky zložky politického systému pracujú na základe plurality názorov a na základe konkurencie
  2. nedemokratický – jedna zložka systému, jedna strana, jedna osoba, má dominantné postavenie nad zložkami systému

V SR tvorí politický systém

  1. štátne orgány – parlament, vláda, prezident, súdy

Politické strany –

2.rovina
1. Analyzujte horizontálne členenie štátnej moci + krátky text
2. Porovnajte politickú zodpovednosť- parlamentnej, kabinetnej a prezidentskej formy vlády
3. Prečítajte text a vyhľadajte znaky demokracie a odpovedzte na otázky (Čo je demokracia?, Kde a kedy vznikla?, Princípy demokracie, Porovnajte 2 základné formy demokracie)
4. Pracujte s ústavou SR, aké podmienky stanovuje ústava pre stanovenie referenda (Čo môže a čo nemôže byť obsahom referenda ?)
5. Porovnajte typy volieb a uvedte aké orgány vznikajú z ich realizácie ? + text
6. Porovnajte politické strany, ekonomické a neekonomické nátlakové združenia + text
3.rovina
1. Zásada víťaz berie všetko je charakteristická pre určitý volebný systém
a) Uvedte o aký VoSys ide
b) Uvedte dalšie 2 VoSys
c) Zhodnoťte výhody a nevýhody VoSys ( všetkých 3 VoSys)
2. Vyberte si jednu pravicovú a ľavicovú stranu a porovnajte ich sociálny a ekonomický program
3. Zdôvodnite potrebu deľby štátnej moci v demokratickej spoločnosti
4. Odôvodnite prečo je SR republikou, unitárnym a pluralitným štátom ?
5. Aký je rozdiel medzi voľbami do štátnej správy a do samosprávy ?
6. Zaujmite vlastný postoj k tvrdeniam + text

Zaujmite postoj k tvrdeniam ....

  • štátne orgány môžu robiť len všetko to čo im zákon dovoľuje
  • to je diskutabilné, moc patrí ľudu, diktatúra
  • má byť rozdelená do troch pilierov – to je správne
  • môže, je to správny výrok
  • v právnom štáte môže občan robiť všetko to, čo mu zákon nezakazuje
  • u nás to nie je, trest smrti, v amerike nie je, je to neobjektívne, aj keď by sme mohli povedať, že je to humáne, v prípade justičného omylu náprava nie je možná, je to taký stav, keď je niekto nespravodlivo odsúdený
  • začína bezprávanie, anarchia, diktatúra, anarchia, každý si robí čo chce
  • nie to nie je pravdu, držiteľom štátu je ľud, nepriama demokracia – v ústava sú zakotvené tvrdenia

smer sa považuje za lavicovú stranu, hoci niektorí politológovia tvrdia, že niektoré činnosti nie sú vhodné pre ľavicovú stranu

Priorita, sociálne istoty, sociálne istoty, plánovaná ekonomika, hlavne odstránanie nezamestnanosti

ĽAVICA – stredné nižšie vrstvy, ekonomicky obhajuje pracujúcich, účasť ľudu na vláde, sociálne zodpovedný štát, každému rovnako za rovnakú prácu zaplatiť, sociálna demokracia, strana zelených – také charakteristické ľavicové strany (nemecko, sociálna demokracia, VB)

Regulácia trhu, štátne ochranárstvo , štát má byť ochraňovať, garancia istoty, aby bola poskytnutá náležitá opora v núdzti

PRAVICA- časť politického spektra, každé konzervantívne hnutie, ktorého členovia sú sociálne indentifikovaný, označovnaný stotžnaný najmä s veľkopodnikateľmi,, slobodné podnikanie, opak ľavice, pôvodne zástupcovia šľachty, súkromné vlastníctvo, presadzujú základné slobody, dôraz sa kladie na slobodu jednotlivca na úkor kolektívu, keď je slobodný občan rozkvitá aj štát, nezaujímajú sa o šikové vrstvy obyvateľstva ale na jednotliva

všetko je otázky ponuky a dopytu, trh vyrieši všetko, ľudia sa majú starať o seba, aby ich štát nevodil za ručičiku

Právo

1.1.

Vysvetlite pojem právna kultúra a uveďte myšlienkové zdroje právnej kultúry

1.3

Právny systém :

Retroaktivita práva : právna norma nemá spätnú účinnosť, dnes prijatý zákon nemôže upravovať pomery, ktoré sa stali v minulosti, nepôsobi smerom dozadu ale do budúcnosti, - v našom právnom poriadku je zázaz retroaktvity

Aproximácia práva- prispôsobenie právnych pomerov väčšiemu celku, napr. v Eú, preberá právny poriadok Eu únie, priblíženie pravného poriadku od Európskeho k slovenskému

Kodifikácia – úprava právnych vzťahov v zákone, (gamlerstvo, musí sa prijať nejaké opatrenie, sa musí prijať právna norma ,že musí mať pracovný pomer, alebo mať 18 rokov)

Kódex- zákon v spoločnosti

Obmuscan- verejný ochranca práv v BA, žena –

4.1

....Parlament vydá zákon, prerokuje zákon a schváli zákon je podmienené najmenej 76 hlasmi poslancov – ak ide do ústavy najmenej 90 poslancov, každý zákon podpisuje predseda parlamentu Paška, predseda vlády, Fico, a republiky prezident, no ale ten ho nemusí podpísať, ale ten ho môže vetovať, a vráti ho národnej radi s pripomienkami a národná rada buď uzná pripomienky prezidenta a zmení zákon alebo zotrvá na pôvodnom zákone a a keď ho znovu schváli v NSRS platí aj bez podpisu prezidenta,

potom sa publikuje v zbierke zákonov a tým sa stáva platným . zákonodarný proces

Filozofia ľudských práv

Ľudské právo – sú určité oprávnenia, ktoré umožňujú človeku naplniť svoje plány a rozvíjať individuálne schopnosti a predpoklady, talent, nadanie...

V politológií rozlišujeme rozlišujeme tri kategórie práv :

  1. Prirodzené práva
  2. Ľudské práva
  3. Občianske práva

Prirodzené práva : sú tie s ktorými sa človek rodí, teda máme ich hneď od narodenia, ktoré sú neodňateľné, a vyplývajú z podstaty človeka. Už len tým, že sme rodom ľudia sú nám vlastné. K prirodzeným právam patria – právo na život, právo vlastniť majetok, (osobný majetok – topánky, zubná kefka, dom, auto, súkromný majetok – keď podnikám) vlastníctvo je nedotknuteľné.

Po 1989- reštitúcia, zhabaný majetok po roku 1948.

Niektorých majetkov sa štát potreboval zbaviť, a preto ich predával, dražby holandské. (vyhlásili cenu a išli až na 10% dole)

Benešove dektréty- zhabali majetkom kolaborantom, to sú tí, ktorí spolupracovali s Nemcami a Maďarmi 

Sloboda, človek je od narodenia slobodný. Zhromažďovania, pohybu, právo na slovo, nadstavbové slobody.

Tieto práva nám nikto nemusí udeľovať

Ľudské práva sú také práva, ktoré sú súčasťou medzinárodných konvencií, teda dohôd a medzinárodných dokumentov.

Organizácia spojených národov 10. Decembra 1948 OSN– Všeobecná deklarácia ľudských práv – prvý dokument o ľudských právach

Obsahuje 30 článkov. Ochrana detí, zákaz otroctva, zákaz nútené práce.

Občianske práva : sú všetky oprávnenia, ktoré sú obsiahnuté v ústavách a zákonoch štátov. Ľudské práva v pozícií štátu.

Boj o ľudské práva prebiehal etapovite, z toho vyplýva, že dnes rozoznávame tri generácie ľudských práv.

Časove sa delia, preto generácie.

  • Ľudské práva za ktoré ľudstvo bojovalo v období 18-19. Storočia, sem patria – občianske právo,(ochrana osoby) politické ľudské právo (zhromažďovať sa)
  • To sú tie ľudské práva za, ktoré ľudstvo bojovalo v období 19-20. Storočia – Práva politické, kultúrne a sociálne. (právo voliť, sociálne právo, právo na prácu, právo na ochranu zdravia, právo na vzdelanie)
  • Ľudské právo za, ktoré ľudstvo bojuje po druhej svetovej vojne aj v 21. Storočí. Tie práva, za ktoré ľudstvo bojuje a ešte nie sú naplnené. ( práva národnostných a etnických skupín, právo na mier, právo na zdravé životné prostredie)

2.2 - /ústavné právo je náuka o štáte, základným pramenňom ústavného práva je ústava respr. ústavný zákon je to základné odvetie verejného práva a právneho poriadku – v jeho normách sú stanovené základy verejnej moci, princípy demokracie, a právne základy postavenia človeka občana, zaoberá sa podstatou štátu a verejnej moci

Štátne právo ( ústavné ) = upravuje najvýznamnejšie spoločenské vzťahy, ktoré tvoria súčasť ústavy alebo ústavných

zákonov ( napr. štátne zriadenie, organizácia súdov .. ). Základnou právnou normou je ústava =

je to najvyšší zákon štátu, základný zákon, zákon s najvyššou právnou silou. Všetky ostatné

právne normy musia byť v súlade s ústavou, nemôžu byť v rozpore s ústavou ( ústavný súd je v Ke)

ústava základy zákon štátu, upravuje najvýznamnejšie spoločenského vzťahy, obsahuje nariadenia štátu, deľbu štátnej moci, slobody občana, základné právomoci

Politiciky člení moc moc, rozdeľuje a limituje systém bŕz a rovnováh,

Podľa formy : písané ( dokument, ktorý má špeciálne uzákonenie, SR, USA ) nepísané ( vykuklila sa na základe zvykov )

ústava : prijatá bola v roku 1. októbra 1992- nadobudla platnosť, 1.1. 1993 vznikla SR, bola prijatá 1.9. 1992, 1.1.1993 nadobudla účinnosť bola niekoĺkokrát novelizovaná

Preambula- vyhlásenie, odvolávanie na politcké a kultúrne dedičstvo, zachovanie cyrilometodská tradícia, uplatńovanie demokracie, spolužitie s národnosťami,

ústava sa skladá z deviatich hláv, a v každej hlave sú články, hlavy sa diela na odiely a tie sa delia na články a tých by malo byť 156 článkov

Prvá hlava : štátne symboly, hlavné mesto, základné ustanovenia – že je zvrchovaný štát

Druhá hlava : základné práva a slobody – každý má právo na život, ľudia sú si pred právom rovní, právo na prácu, právo na ochranu, právo na odmenu za vykonanú prácu, právo na ochranu životného prostredia, nútená práca nie je dovolená

Tretia hlava : Hospodárstvo SR – NKÚ – štát moc musí byť kontrolovaná

Štvrtá hlava : štát sa delí na osem krajov Vúc. je presne zákonom stanovené, kto spľna predpopklady na mesto (viac ako 5000 obyvateľov rozhodne vláda či sa mu pridelí štatút mesta alebo nie , a dedinu

orgánmi obce sú : starosta obce a obecné zastupiteľstvo

orgánmi vyššieho územného celku : zastupiteľstvo VUC, predseda VUC

Piata hlava : zákonodárna moc : Parlament 150 poslancov, ktorí sú volení v priamych voľbách na obdobie 4 rokov, majú všeobecný mandát, je jediná, ktorý môže prijímať ústavu a zákony v piatej hlave je referendum

referendum tu patrí tiež, aké podmienky musí splniť predseda Vúc,

Šiesta hlava : výkonná moc plus prezident SR – keď chcem byť kandidátom musí ma navrhnúť národna rada alebo petíciou od občanov 15 000, po voľbách skladá sľub Národnej rade SR, a predsedovi ústavneho súdu – Iveta Macejková (vyhodnucuje, či prislúšní zákon nie je v rozpore s ústavou ) ak odmietne povedaťsľub alebo má isté výhrady, tak ho odvolajú z funkcie

Prezident nesmie ani podnikať, nemôže pracovať niekde inde, NRSR vyhlasuje voľby 60 dní pred ukončením aktuálneho prezidenta

Vláda : predseda vlády je Fico, podpredseda ich je viac : Kaliňák, ( prvý podpredsesa) Kažimír , minister – uvádzajú do života tie zákony, ktoré schváli parlament, je program vlády, ktorá dá program parlamentu a ten ho musí schváliť

 Siedma hlava súdna moc : ústavný súd je nezávislí od parlamentu a vlády, je ochrancom ústavnosti, aby neboli zákony v rozprove s ústavou ( poslanci v parlamente určité percento dá návhr na tom, že je v rozpore s ústavou, do 6 mesiacov ho musia zmeniť )

Ósma hlava : prokuratúra a verejný ochranca práv : prokurátor, najprv polícia vyšetruje, myslí, že je spáchaný trestný čin, a potom dáva návrh na podanie obžaloby, a ten postúpi prokurátorovi, a ten to zase všetko preverí, a keď zistí, že je tam všetko tak ako je popísané, a potom to podá na súd a súd rozhodne o vine a nevinne ( prokuratóra je strážca zákona, dávajú pozor na to, že či polícia nepochybila aj štátne orgány )

Obmucnam- verejný ochranna práv – prííjíma podnety ľudí, keď majú ťažkosti, no on nemá rozhodujúcu právomoc, môže napr. podať návrh prokuratúru (aj my máme v Rv prokuratúru okresnú ) – Jana Buchancová – ombucmanka

Deviata hlava : prechodné a záverečné ústanovenia : NRSR môže zrušiť ústavný zákon

Novelizovaná môže byť keď sa menia spoločenské pomery

Druhá hlava tretí odiel

3.2 : právo byť voliť a byť volený, právo na zhromažďovanie právo na petície,

článok 26- druhá hlava- sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené

každý má právo, vyjadrovať svoje názoty, slovom, písmom tlačou ( cenzúra za socializmu, muselo prejsť cenzúrou, niečo poškrtali atď)

článok 27- petičné právo

článok 28 – zhromaždovacie právo na verejných miestach ( jednorázová záležitosť – demonštrácia za slobodu zvierat )

združavnie – v stranách v spolkoch

právo na založenie politickej strany, musí byť registrovaná však na ministerstve vnútra

majú právo na odpor voči každému, kto nesprávne postupuje

5.2.

Pracovné právo = je tvorené súborom právnych noriem, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom a

zamestnancom, určuje podmienky pracovného pomeru, pracovný čas, dĺžku dovolenky ....

Ombucman : Bratislava – ochranaca ľudských práv

V ke : ústavný súd

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#básničky na deň zeme


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014