II. vlna analytickej filozofie

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 01.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 581 slov
Počet zobrazení: 3 164
Tlačení: 266
Uložení: 274
Po I. generácii analytických filozofov z ktorých mnoho zastáva pozície logického atomizmu prichádza na scénu ďalšia analytická filozofická generácia. Medzi nimi hrá dôležitú úlohu WVO Quine, ktorému sme venovali osobitnú pozornosť. No je tu ešte mnoho filozofov so zaujímavými argumentmi. Wilfrid Sellars /1912- 1989/ obdobne ako Quine kritizuje logický atomizmus. Robí to najmä v článku z roku 1956 Mýtus daného. Sellars sa nazdáva, že slovo „dané“ nesie ako súčasť vedeckej a filozofickej reči mnoho zaťaženia. Slová ako dané a dáta sú problematické. Niečo čo je dané vopred je často v rozpore so zdravým rozumom. Treba robiť rozdiel medzi vnímaním a myslením. Je veľký rozdiel medzi predmetom táto čierna mačka ktorá môže byť predmetom vnímania a faktom táto mačka je čierna. My môžeme vnímať čiernu mačku, ale nemusíme si uvedomovať že vidíme čiernu mačku. Je veľký rozdiel medzi vnímaním niečoho a uvedomovaním si predmetu. Ak si už všímame veci určitého druhu, potom už máme v sebe schopnosť všímať si isté veci. Atomistické chápanie jazyka a sveta je podrobované kritike, ako aj u Quina. Jazyk nemá nejaký základ, ktorý by korešpondoval so základom sveta. Empirizmus by nemal byť založený na pozorovaní. Empirizmus by mal byť racionálny v tom, že je to podnik, ktorý môže spochybniť akékoľvek tvrdenia, ale nie všetky naraz.

Sellarsova kritika ústi taktiež do holizmu. Poznanie nemožno chápať tak, že máme nejaké základné kamene a na nich budujeme stavbu nášho vedenia. Vzťah jazyka a sveta nespočíva v izomorfizme /podobnosti štruktúr/ jazyka a sveta, ale sa objasňuje v skúmaní spôsobu používania jazyka a výrazov. Význam výrazu nie je nejaká jeho nálepka, ale je to skôr spôsob užívania tohto výrazu. Význam spočíva v aktivitách jazykových výrazov.

Ďalším významným filozofom je Richard Rorty /1931/
, považovaný za renegáta analytickej filozofie, nakoľko jeho názory ústia do pragmatizmu. Roku 1979 vydal svoje hlavné dielo Filozofia a zrkadlo prírody. Sám Rorty povedal, že pojem logickej analýzy sa obrátil proti sebe a spáchal pomalú samovraždu. Zlyhávanie a kritika logicko- analytického prístupu je podľa Rortyho zlyhanie podstaty celej západnej filozofickej tradície. Vedieť znamená mať vedomosť, znamená to, že myseľ je niečo ako zrkadlo prírody. Poznanie by potom bolo odrazom, reprezentáciou. Potom všetko, čo je mimo tohto zrkadla je považované za niečo pochybné a na svoju obranu to vyžaduje metafyzické budovanie systémov. No a v tomto je fatálny omyl. Zo svojho zrkadla nemôžeme vystúpiť a porovnať, akým spôsobom veci odrážajú jazyk, ako jazyk a myseľ odrážajú to o čom hovoria. To nejde. Povedať že odzrkadľujeme správne sa nedá- nedá sa to posúdiť. Náš vzťah k svetu vidíme ako nejakú formu budovania reprezentácií. Riešenie vidí Rorty v opustení tohto tradičného pohľadu. Objektivita by mala byť pokladaná skôr za konformitu s normami tvrdení a činností, iba za vec prístupu- toto sa zhoduje, toto do seba pasuje, ale nie viac. Slovník vedy a filozofie nemôže zo vzťahu opisu a opisovaného robiť viac než je popis.

Ďalším významným filozofom je Nelson Goodman. /1906- 1998/.
Jeho hlavným dielom je kniha Spôsoby svetatvorby. Svet je robený skrze nejaký symbolický systém. Takto je možné povedať, že jestvujú rôzne verzie sveta, niektoré správne a iné nesprávne. Akýkoľvek svet je tak ako nejaká hudba vytváraný pomocou nejakého symbolického systému. Formy a zákony sveta sú kladené verziami sveta. Aj napr. korpuskulárno- vlnový dualizmus vznikol spriadaním teórií dokopy. Za jednotlivými verziami nie je nič, čo by bolo samo o sebe nejako uchopiteľné.

Donald Davidson /nar. 1917/ hovorí o tretej dogme empirizmu. Nadväzuje tak na Quina. Hranice medzi našimi presvedčeniami a medzi významom slov je vágna, nie je presná ako hranica medzi nutným a kontingentným. Ak prekladáme vetu Králici majú v hlave piliny, nevieme či je to iba zlý preklad, alebo to je človek ktorý hovorí iba nezmysly. Závisí to na človeku, či určí že ide o presvedčenie alebo o význam slova. To je 3. dogma empirizmu.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#analyticka filozofia #význam mačky v prírode #mýtus filozofia #rorty #empirizmus #filozofia a mýtus #Analitycka filozofia


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.010