České príslovia

České príslovia

– Aj pod ošúchaným klobúkom múdra hlava býva.

– Aká pôžička, taká odplata.

– Ak si nepriznáš chybu, robíš ďalšiu.

– Ani šťastie ani nešťastie neprichádzajú samé, iba na zavolanie.

– Bez opatrnosti je i múdrosť slepá.

– Bez práce sa človek nenaje.

– Bez rozumnej slobody, nemá život lahody.

– Bežať po rovine /rovnej ceste/ dokáže i slepá kobyla.

– Blázna mlčaním najlepšie odbiješ.

– Blázon dá viac než má.

– Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť.

– Bohatý sa diví, čím sa chudobný živí.

– Čas platí, čas tratí.

– Čas ruže prináša.

– Čert svoje a sedliak svoje.

– Čím plnší klas, tým hlbšie sa skláňa.

– Čím viac bohatstva máme, tým viac ho žiadame.

– Človeka po reči, bylinu po vôni poznáš.

– Čo kto má v komore, vydáva do kuchyne.

– Čo nenaspíš pred polnocou, po polnoci nedospíš.

– Čo si kto neváži, po tom srdce nebaží.

– Čo v ohni stojí, aj keby zo železa bolo, rozžeraví sa.

– Dary oslepujú oči.

– Dávaj s rozumom a ber s pamäťou.

– Dobrá práca, dobrá mzda.

– Dobré meno najlepšie dedičstvo.

– Dobré slovo ústa nespáli.

– Dobré svedomie je lepšie ako tisíc svedkov.

– Dobre tomu, kto nič nemá; nebojí sa, kam čo schová.

– Dokiaľ šuster jednu topánku neušije, druhú nezačína.

– Druhovi k pomoci, hoc aj o polnoci.

– Drž sa rozumu a prejdeš celý svet.

– Hlad sa šibenice nebojí.

– Hlúposť a pýcha na jednom dreve rastú.

– Hrniec po zvuku sa pozná.

– Hrniec sa poznáva z klepania, blázon z tárania.

– Chráň sa priateľov svojho šťastia

– Chrobák pavučinu prerazí, ale muška v nej ostane.

– Chudoba zle sa má všade.

– Chudobného chudobné je šťastie.

– I bolesť má svoju radosť.

– I vlas má svoj tieň.

– Jazyk bez kosti, ale kosti láme.

– Jazyk je poslom rozumu.

– Jeden sa postí, druhý sa hostí.

– Jeden žeravý uhoľ, od druhého hreje.

– Jedna povesť druhú plodí.

– Jedno slovo nie je príslovie.

– Kam ťa nevolajú, tam sa nehŕň.

– Každé hrable sebe hrabú.

– Každej veci svoj spôsob.

– Každý čas má svoj čas.

– Každý sebe najbližší.

– Keby som mal, čo nemám, mohol by som, čo nemôžem.

– Keď bocian v hniezde stojí, radujte sa aj vy, susedia, a nad ktorou strechou sadá, tam nebude nikdy bieda.

– Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na vola, a keď od únavy omdlieva, neohrdne ani oslom.

– Klebetník má vinu, že preň ľudia neraz hynú.

– Komu sa nelení, tomu sa zelení.

– Kôň, ktorý ovos dorába, najmenej ho žerie.

– Kto druhého ctí, sám z toho chválu máva.

– Kto hľadá veľký zárobok, buduje si náhrobok.

– Kto chce príliš mnoho, nemáva nič.

– Kto má dobrého koňa a peknú ženu, nikdy nie je bez starostí.

– Kto mlčí, ten sa priznáva.

– Kto na slnku chodí, tieň ho prenasleduje.

– Kto na zemi sedí, pádu sa nebojí.

– Kto nevie mlčať, nevie ani hovoriť.

– Kto nič nemá, o nič nepríde.

– Kto príliš mnoho hovorí, málo škodí.

– Kto sa bojí lesa, nesmie do lesa.

– Kto sa honosí, veľa v hlave nenosí.

– Kto sa nehanbí, nedôjde hanby.

– Kto sa oklamal, nekúpil draho ak vie, ako nato druhý raz.

– Kto zlosynov toleruje, dobrých ubíja.

– Láska ako slza sa rodí v očiach a padá k srdcu.

– Láska chladne bez ochoty a umiera bez novoty.

– Láska je choroba, a zdravie nechceme.

– Láska miluje tmu.

– Láskavé slovo nájde láskavé ucho.

– Láske netreba ukazovať prstom.

– Lásku a kašeľ neutajíš!

– Lenivá huba, hotové nešťastie.

– Leniví majú vždy sviatok.

– Lepšia vlastná chudoba než cudzie bohatstvo.

– Lepšia známosť než rodina.

– Lepší doma krajec chleba, ako v cudzine krava celá.

– Lepšie, keď deti plačú, ako by plakali otcovia.

– Lepšie prosiť, ako hroziť

– Lož obehne pol mesta, kým si pravda obuje topánky.

– Lož plodí lož.

– Ľahšie strechu stŕhať, než pribíjať.

– Ľudia pre nás stromy sadili, saďme ich aj my /...sadíme ich tiež./.

– Ľudia v šťastí pamäť tratia.

– Máš ma, nedbáš o mňa, stratíš ma, poznáš ma.

– Mladé pivo vyráža čap.

– Mladý klamár, starý zlodej.

– Mnoho leňochov, mnoho hriešnikov.

– Mnoho tej zemi, z ktorej môžu hrnce byť, ale málo tej, z ktorej zlato berú.

– Na tvrdý suk treba tvrdý klin a palicu.

– Nech ťa netrápi, čo sa nevráti.

– Nepľuj /nenapľuj/ do studne, z ktorej si sa napil.

– Nezabolí jazyk od dobrého slova.

– Nezasial, vraj aby mu to krúpy nepobili.

– Nič netrvá večne.

– Niečo za niečo, nič za nič.

– Nie je všetko pravda, čo je napísané v knihách.

– Nijaká pieseň nie je taká dlhá, aby nemala konca.

– Obdivovať treba veľké činy, nie veľké slová.

– Oči, ktoré ľúbia, nehanbia sa pozerať; srdce, ktoré ľúbi, nehanbí sa hovoriť.

– Od včely pochádza med, od hada jed.

– Oheň sa rozmáha, povesť sa roznáša.

– Podvod a klam zradí sa sám!

– Ponáhľaj sa, ale nepleť si nohy.

– Po smrti času nebude.

– Povedz pravdu a hľaď, kade utečieš.

– Povedz žene pravdu, ale prv sa pozri kade utečieš.

– Práve tak ako slnečné lúče nemožno chytiť ani šťastie.

– Pre lásku niet žiadneho pravidla ani zákona.

– Preplachuj mliekom útroby, predídeš mnohé choroby.

– Pre pravdu sa ľudia radi hnevajú.

– Priateľské služby sa neúčtujú.

– Príslovie ide z rozumu a rozum za príslovím.

– Při zlém návyku cnost nemá vzniku.

– Prítomné veci opatruj, o budúce sa staraj!

– Psota najdlhšie trvá.

– Pšenica nedbá nato, či je piatok alebo sviatok.

– Radšej sto míl pešky ísť, ako na dvore byť trpený.

– Rana sa zahojí, ale slovo nie.

– Rodičia mávajú deti najprv na rukách, potom na kolenách a nakoniec na chrbte.

– Rohy v čase šťastia príliš rýchlo narastajú.

– Ruže pri trňoch sa rodia, radosť pri žalosti chodí.

– S dobrými obcuj a zlých sa varuj.

– Slová sa nerátajú /nepočítajú/, ale vážia.

– S mlčaním najďalej dôjdeš.

– Spoločné utrpenie, spoločné potešenie.

– Spravodlivé sa netratí.

– Staré chrámy dobre zvony majú – starí ľudia dobre rady majú.

– Stojatá voda rada sa zosmrdne.

– Strach sa smrti rovná.

– Svoj svojho vždy zastane.

– Škoda krásy, kde rozum nie je.

– Šťastie má mnoho priateľov.

– Šťastie netreba hľadať, samo od seba príde.

– Šťastie predchodca nešťastia.

– Šťastie sa trúsi, nešťastie sype.

– Tým, že z nej psy pijú, nie je rieka horšia.

– Ťažko pravdu hovoriť a pritom neuraziť.

– Ťažko z kameňa olej vytlačiť.

– Ukradli mu truhlicu, ale šťastie, že mám od nej kľúč.

– Veľké veci pomaly rastú.

– Veľký zárobok, buduje si náhrobok.

– Viac bolí od jazyka než od meča.

– Viac sviec, viac svetla.

– Viď za seba, pred sebou vidíš.

– Vinohradu netreba modlitby, ale motyky.

– Víno povzbudzuje ku spevu a voda ku hnevu.

– Vrabec je malý vtáčik, ale má srdce i zlé.

– V šťastí nedúfaj, v nešťastí nezúfaj.

– Vyvaruj sa priateľov svojho šťastia.

– Vzdelanec je pokladom svojej krajiny.

– Záhaľka, počiatok zlého.

– Z cudzích ústrižkov si krajčír kabát ušije.

– Zlatý kľúč všetky zámky otvorí – i pekelný, ale nebeský nemôže.

– Zlé je, keď jazyk pred rozumom uteká.

– Z mnohých rúk väčšia pomoc.

– Žaba si močiar nájde.

– Žiadna pieseň nie je taká dlhá, aby jej raz nebolo konca.

– Žiadny leňoch sa nedožil vysokého veku.