Podstatné mená

Podstatné mená

– lat. substantíva

– pýtame sa na ne otázkami Kto? Čo?

– pomenúvajú osoby (Karol, učiteľka, komorník), zvieratá (vlk, líška, zviera), veci (záhrada, katedra, dvere), rastliny (strom, kapusta, obilie) vlastnosti a deje (ochota, postup, svitanie), vnútorné stavy (nepokoj, láska, napätie)

– sú plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť

– sú ohybné – skloňujú sa

– môžu byť vetným členom

Rozdelenie Podstatných Mien

1. všeobecné – vlastné

všeobecné (apelatíva) – píšeme ich s malým začiatočným písmenom, pomenúvajú množinu predmetov napr. chlapci, strom,

vlastné (propriá) – píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom, pomenúvajú konkrétnu substanciu napr. Peter, Nitra

2. konkrétne – abstraktné

konkrétne (konkréta, hmotné) – dajú sa počítať, môžeme ich chytiť, nakresliť napr. dom, dúha

abstraktné (abstraktá, nehmotné) – nedajú sa počítať, nemôžeme ich chytiť, nakresliť napr. hlad,
ochota

3. životné – neživotné

životné – všetky podst. m., ktoré sa skloňujú podľa životných vzorov chlap,
hrdina napr. zajac

neživotné – všetky podst. m., ktoré sa skloňujú podľa neživotných vzorov dub, stroj napr. zajace

Gramatické kategórie

rod – mužský (maskulínum), ženský (feminínum), stredný (neutrum)

číslo – jednotné (singulár/sg), množné (plurál/pl)

pád – Nominatív (N), Genitív (G), Datív (D), Akuzatív (A), Lokál (L), Inštrumentál (I)

Čo určujeme pri podstatných menách

podstatné meno, všeobecné alebo vlastné, konkrétne alebo abstraktné, rod, číslo, pád, vzor, životné alebo neživotné

– (Prešiel okolo úzkej rokliny.)
rokliny – podstatné meno, všeobecné, konkrétne, žen. r., sg., G, žena

Hromadné podstatné mená

Hromadné podst. m. (kolektíva) pomenúvajú súbor rovnorodých vecí, sú to teda zhrňujúce pomenovania čiže názvy skupín chápaných ako jeden celok.

Pomenúvajú masu, ktorá je prakticky nerozčlenená na kusy.

Spravidla sa vyskytujú v sg.

Sú v prevažnej miere odvodené a tvoria sa príponami –stvo (obyvateľstvo), -ina (guľatina), –(č)ie (lístie, malinčie), -ia (aristokracia), -ita (generalita), - (ľud, riad, junač)

Látkové podstatné mená

Látkové podst. m. (materiáliá) pomenúvajú substancie, ktoré sa vyskytujú v súvislom alebo len v bezvýznamne členenom množstve. Nedajú sa počítať, ale iba merať a vážiť.

Spravidla sa vyskytujú v sg.

Patria sem názvy potravín, nápojov, materiálov, prvkov, nerastov, výrobkov, plodín,...: múka, cukor, soľ, med, ocot, mlieko. piesok, cement, hlina, cín, železo, aspirín, pšenica, hrach, hodváb, bavlna, zamat ...

Ak sa pri nich použije množné číslo, tak neoznačujú mnohosť jednotlivých substancií, ale počet druhov napr. múka – múky (hladká, polohrubá, hrubá), cukor – cukry (práškový, kryštálový, kockový, vrecúškový, vanilínový, škoricový )

Z pravopisu podstatných mien

1. V L sg. píšeme v príponách podst. mien len - i /- í.

2. V I pl. píšeme prípony - mi, – ami vždy s - i.

3. Iba podľa vzoru dub a žena píšeme v príp. - y (okrem prípon – mi, – ami v I pl.).

4. Podst. mená stredného rodu nemajú v príp. y.

5. Prípona – ov pri mužskom rode (ten).

Prípona – ou pri ženskom rode (tá)

Vzory

A) mužský rod:

chlap, hrdina – životné

dub, stroj – neživotné

kuli

B) ženský rod:

žena, ulica (samohláskové)

dlaň, kosť (spoluhláskové)

pani, gazdiná

C) stredný rod

mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

Prehľadná tabuľka – Podstatné mená

Rozdelenie podstatných mien

Gramatické kategórie podstatných mien

Osobitné skupiny podstatných mien