Úvodzovky - písanie úvodzoviek

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: kajka
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 18.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 500 slov
Počet zobrazení: 37 190
Tlačení: 1 309
Uložení: 1 455

Úvodzovky – ako sa píšu úvodzovky

Úvodzovky („“) sa píšu:

- na začiatku a na konci priamej reči alebo na začiatku a na konci jednotlivých úsekov priamej reči oddelených od seba uvádzacou vetou,
napr. „A či to musí byť?“ ozval sa jeden.
„Musí.“
„A kde ideš?“ volá ona už za ním. „Najedz sa skôr a potom choď, kde chceš ísť.“

!!!P o z n á m k a: 

Na začiatku a na konci priamej reči sa novšie namiesto úvodzoviek používajú pomlčky.

- na začiatku a na konci doslovných citátov,
napr.  V knihe sa píše: „Vlk žije v opustených tichých krajoch a divočinách, najmä v hustých tmavých lesoch, na močiaroch s trasoviskovými aj suchými miestami a na juhu v stepiach.“

- pri uvádzaní výrazov príznačných pre isté prostredie alebo ľudí,
napr.  Rodičia mu doniesli „jarmočnô“.

- pri uvádzaní výrazov, od ktorých sa hovoriaci dištancuje, používa ich s iróniou alebo v akomkoľvek inom zmysle, než sa používajú zvyčajne,
napr. Oprávnene sa možno pýtať, či tento jeho „nový prístup“ je skutočne nový. – Je načase rozlišovať literatúru a „literatúru“.

- v jazykovedných prácach pri uvádzaní výrazov hodnotených ako nesprávne alebo nevhodné,
napr.  „mesto-hrdina“ – hrdinské mesto; tkanivo, nie „tkáň, tkáne“; weimarský, nie „výmarský“.

!!!P o z n á m k a: 

1. V tlačených jazykových prejavoch sa vo funkcii úvodzoviek používa niekedy čiarka a obrátená čiarka umiestnená vyššie, napr. Tvorivý, nie tvorčí. Čiarka a obrátená čiarka sa namiesto úvodzoviek používa najmä na vyznačenie citátu vnútri iného citátu, napr. „Hm,“ odvetil Harhovský, „sotva slová pána Zápoľu povedz pánu Torhalovi, aby Červeňa na každý spôsob zadržať hľadeli, a keď inak nie, teda mocou – dačo iné znamenajú; a keď Zápoľa hovorí mocou, to u neho priateľstvo nikdy neznačí.“

2. Názvy kníh, časopisov, umeleckých a vedeckých diel a pod. píšeme zvyčajne bez úvodzoviek. V prípade potreby (napr. ak je názov pridlhý a nie je jasné, kde sa končí) možno však použiť úvodzovky.

- Ak je v úvodzovkách celá veta, píše sa bodka, výkričník alebo otáznik na konci tejto vety pred koncovými úvodzovkami,
napr. Ľudovít Štúr povedal: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“ – „Ideme dnu či nejdeme?“ spýtal sa ho. – „Čo!?“ pýtala sa celá preľaknutá.

- Ak je v úvodzovkách priama reč a za ňou nasleduje uvádzacia veta, čiarka sa píše pred koncovými úvodzovkami,
napr.  „Večer neprídem,“ povedal a odišiel.

- Ak je uvádzacia veta vložená do priamej reči alebo citátu, označujeme úvodzovkami každý jednotlivý úsek priamej reči alebo citátu. Koncové úvodzovky sa aj tu píšu za inými rozdeľovacími znamienkami (bodkou, výkričníkom, otáznikom alebo čiarkou),
 napr.  „Nepochybujeme,“ hovoril, „že sa nám celý plán podarí.“ „Neprisadneš si?“ on na to, „trochu si o tom pohovoríme.“ – „Človeče, hore sa! Čo sa bojíš?“ udrel ho po pleci. „Železo sa kuje, kým je horúce.“

- Ak je v úvodzovkách len slovo alebo výraz, píšeme koncové úvodzovky pred bodkou, výkričníkom, otáznikom, čiarkou alebo bodkočiarkou,
napr. Bol to skutočne „impozantný výkon“, ako sa o tom dlho hovorilo. – Bol to skutočne, ako sa o tom dlho hovorilo, „impozantný výkon“.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu