Čiarka - písanie čiarky

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča kajka (23)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 10.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 929 slov
Počet zobrazení: 26 463
Tlačení: 382
Uložení: 348
Čiarka

Vyčleňovacia funkcia čiarky
- Čiarkami sa vyčleňujú tie výrazy, ktoré nie sú vetnými členmi. Sú to: citoslovcia, oslovenia, hodnotiace častice, kontaktové výrazy a vsuvky (parentézy).
- Čiarkami sa vyčleňujú citoslovcia:
Beda, do dediny sme prišli veľmi neskoro. – Ach, nešťastník si ty nad nešťastníkov. – Som sám a sám, jak tu, hľa, stojím. – Tento hlas, ach, to je lepší svet budúcnosti. – Keď chceme, hm, zistiť, ako sa začína, hm, abeceda, musíme začať… od Adama… – To je teda zima, bŕŕŕ! – Už aby som ťa tu nevidel, marš! – Počuli ste všetci, há?
- Skupinu citosloviec a prípadne častíc na začiatku alebo na konci vety vyčleňujeme ako celok,
napr. Ej veru, bolo to tak. – Ach bože, ako to len mohol urobiť!

!!!P o z n á m k a:

Citoslovcia (obyčajne zvukomalebné), ktoré vo vete zastupujú sloveso v prísudku, čiarkami nevyčleňujeme, napr.: Na „tri“ drc hlavou do lopty. – Chytí čugaňu a prask po mátohe.
- Čiarkami sa vyčleňujú oslovenia:
Janko, žiadam ťa o rýchlu pomoc. – Neboj sa, Malka, ja ti neublížim. – S ním si, bratku, nepomôžeš. – Naskáčte sa, deti, do sýtosti. – Čo len s tebou bude, chúďa moje! – Nehnevajte sa na mňa, teta. – Obed je už pripravený, vaša excelencia!
- Oslovenie vyčleňujeme čiarkami aj vtedy, keď pred ním predchádza zámeno 2. osoby sg. alebo pl. (ty, vy),
napr. Na večeru pozývam aj vás, milí priatelia. – Nezabudni na to ani ty, brat môj. – Ty, vážený kolega, musíš ísť príkladom. – A ty, človeče, potom tráp sa!
- Čiarkami sa vyčleňujú aj citovo hodnotiace (zvolacie) výrazy, ktoré vznikli posunom oslovenia do inej (tretej alebo prvej) gramatickej osoby,
napr. Prišlo, chúďa, celé utrápené. – A ja, blázon, som ti uveril. – Však sa oni, chudáci, dosť s tebou natrápili.
- Čiarkami sa vyčleňujú hodnotiace častice, ak sa nimi vyjadruje postoj hovoriaceho k obsahu celej výpovede,
napr.: Pravda, nie každý druh organizmu je schopný pútať na seba akýkoľvek materiál. – Bohužiaľ, teraz sa musíme rozlúčiť. – Tohoročná úroda pšenice bola, chvalabohu, nad všetko očakávanie. – Listiny sú, prirodzene, písané v rozličných jazykoch. – Bude to, naopak, pre nás veľké potešenie. – Poklesky netreba zamlčiavať, zaiste.
- Hodnotiace častice sa vyčleňujú čiarkami aj vtedy, keď stoja tesne za spájacím výrazom,
napr. Všetci prídeme, ak, pravda, budeme zdraví. – Prišla aj matka, ktorá, žiaľ, o tom ešte nevedela.
- Hodnotiace častice sa vyčleňujú čiarkami aj za spojkou a: Žiaci sa pripravia ešte večer a, prirodzene, všetci prídu načas.
!!!P o z n á m k a:
1. Častice, ktoré sa vzťahujú iba na jeden vetný člen, sa čiarkami nevyčleňujú: Iste bude mať z teba radosť. – Hádam nebudeš taký zlý. – Bol zrejme veľmi vzrušený. – Chodil som ta veru často. – Počasie sa vari už umúdri.
2. Spojenia po prvé, po druhé atď. sa obyčajne nevyčleňujú čiarkami, napr. Po prvé nie je to pravda a po druhé by to znamenalo porušenie našich zásad. Pri zdôraznení sa môžu chápať ako samostatný výraz a vtedy sa vyčleňujú čiarkou, napr. Po prvé, prejavuje sa tu postupné odumieranie organizmu. Po druhé, odumierajúci organizmus nemá dosť obranných síl.
- Čiarkami sa vyčleňujú kontaktové výrazy:
vieš, viete, rozumieš, rozumiete, chápeš, chápete, cháp(te), prosím, prosím ťa (vás), pochop(te), predstav(te) si, (ne)povedz(te), ako vidíš (vidíme, vidíte), však(že), všakver, hej(že), naozaj, pravda(že) a pod.: Ako vidíme, všade rastú ovocné stromy. – Prosím ťa, pomôž mi, je to voľajaké ťažké. – Predstavte si, všetko sa dalo do poriadku. – Chápte, nemôžem to urobiť bez zreteľa na danú situáciu. – Vieš, to sa teraz nepatrí. – Pomôžte mi, prosím vás, už nevládzem. – Nejde to, všakže! – Tebe sa to nechcelo urobiť, pravdaže. – Už budeme zadobre, hej?
- Čiarkami sa vyčleňujú vsuvky, ktoré síce prinášajú významovo závažnú (najmä subjektívne hodnotiacu) informáciu, ale na porozumenie vety nie sú nevyhnutné,
napr.:  Madva, a to bola v tých časoch zvláštnosť, si pred lekárskym zákrokom umyl ruky. – Vaša práca, to sa nebojím povedať, má veľkú budúcnosť.
!!!P o z n á m k a:
Zložitejšie vsuvky (parentézy) sa častejšie vyčleňujú zátvorkami alebo pomlčkami.
- Čiarkami sa vyčleňuje uvádzacia veta vsunutá do reči postavy, autora:
Pijete málo, povedal Lemnitzer, my sme navyknutí na inakšie tempo. – Nezdá sa, že by ste sa aj držali v tom tempe, povedal Marek. – Jeden múdry človek povedal, národ nie sú len spoločne odžité dejiny.
- Ak sa reč postavy, autora uvádza v úvodzovkách, ľavá čiarka uvádzacej vety sa dáva pred úvodzovky (podobne ako otáznik a výkričník),
napr. „Keď má takú dobrú hlavu, bude učencom,“ vyhlásila mať. – „Tvoje šťastie, že sa ponáhľam,“ povedal dirigent. (Podobne ako v prípadoch: „Už sa aj prac!“ skríkol na syna v rozrušení. – „Budeme ešte dlho čakať?“ spýtala sa Irena.)
- Čiarkami sa vyčleňujú tieto voľné vetné členy:
a) voľný prívlastok:
 Dievčence, opásané bielymi zásterami, roznášali jedlá. – Kráčal popod brezy, zaprášené inovaťou. – Vo dvore ležal zelený súmrak, presýtený voňou surovej zeme.
!!!P o z n á m k a:
Čiarkami sa nevyčleňuje tesný prívlastok stojaci za nadradeným členom (tesný postponovaný prívlastok), ktorý je významovo úzko spätý s obsahom celej vety (ak má mať veta daný význam, nemožno ho z nej vypustiť), napr.  Dom postavený na piesku sa ľahko zrúti. Čiarkami sa nevyčleňuje tesný prívlastok so spojkou ako, napr. Jazyky ako slovenčina a čeština sú západoslovanské. – Z takých bylín ako mäta, ľubovník sa varí čaj, ako ani prívlastok typu my Slováci, napr. My Slováci od vekov žijeme medzi Tatrami a Dunajom.
b) voľne pripojený rozvitý doplnok:
Vtáky vyletovali zo skalísk, vyplašené ťahavým hvizdom vlaku. – Pobehne synovi naproti, otvoriac náruč. – Tobiáš už aj pohnal kone, ani nečakajúc na úctivý pozdrav. – Sedí, hlava pochovaná v dlaniach. – Hnaná touto túžbou, Krista Dominová začala myslieť na žandárov. – Našiel ho doma, ležiaceho na dlážke.
c) prístavok:
Chlapci, synovia, kráčali za ním. – Kohút, veľký jarabáč, rozkikiríkal sa na celý dvor. – Spomenul vtedy ešte dosť novú vec, kybernetizáciu. – RNDr. Ján Dubovský, DrSc., sa stal vedúcim oddelenia. – Váhostav, a. s., Žilina patrí medzi najväčšie stavebné podniky u nás.
Prístavok sa často uvádza vysvetľovacími, rektifikačnými a inými podobnými výrazmi, ako t. j., napr., resp., ako, ináč, čiže, zvaný, nazývaný, rodená, dnes, kedysi, vlastným menom, alias a pod., napr. Výtvarné umenie, napr. maliarstvo, má veľký vplyv na rozvoj umeleckého cítenia. – Vývin poznania od predstavy k pojmu, resp. od abstraktného ku konkrétnemu, je sprostredkovaný súdom a úsudkom. – U nás rastú ihličnaté stromy, ako smrek, jedľa, borovica. – Rezno, dnes Regensburg, sa spomína už v časoch Veľkej Moravy. – Mária Sopková, rodená Mačugová, prišla neskôr. – Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, je významný slovenský básnik. – Trnava, kedysi kráľovské mesto, mala v našich dejinách významnú úlohu.
!!!P o z n á m k a:
Ak za rektifikačnými výrazmi respektíve (resp.), eventuálne, prípadne nasleduje iba jeden vetný člen (holý alebo rozvitý zhodný prívlastok), za týmto členom sa čiarka nepíše,
napr. Kúpime si ojazdené, resp. aj nové auto.
- Čiarkami sa vyčleňujú konštrukcie s trpným príčastím vyjadrujúce isté postoje, hodnotenie,
napr.: Prvá sa, schematicky vyslovené, koncentrovala na vonkajšie deje. – To je, stručne povedané, poriadna blamáž. – Logicky vzaté, tento prípad nie je nič mimoriadne.
- Čiarkou sa vyčleňujú rozvité prechodníkové konštrukcie:
To vedeli, pravdu povediac, všetci naokolo. – Nadväzujúc na včerajšiu diskusiu, budeme sa venovať problému mestskej hromadnej dopravy.
- Čiarkami sa vyčleňujú vety v podraďovacom súvetí (jednoduchom i zloženom).
a) V podraďovacom súvetí sa čiarkami vyčleňuje vedľajšia veta z hlavnej, prípadne nadradenej vety. Ľavá čiarka sa píše pred podraďovacou spojkou, resp. pred výrazom s takouto funkciou. Ak je vedľajšia veta vsunutá do hlavnej, prípadne nadradenej vety, vyčleňuje sa čiarkami pred podraďovacou spojkou, resp. spájacím výrazom, a na konci,
napr. Oznámili, že prídu. – Je príjemné, že ste sa k nám unúvali. – Hneval sa, lebo mu ušiel vlak. – Čo nejdeš, keď ťa volá? – Večer, keď sa vracali domov, začalo pršať. – Môžete si predstaviť, ako sa mama naplašila, keď som jej povedal túto novinu. – Všetci, ktorí robotu skončili, môžu sa ísť umyť. – Dôkladné expertízy, ktoré dal urobiť, ukázali, že je to nápoj veľmi zdravý.
Čiarka sa za vsunutou vedľajšou vetou píše aj vtedy, ak za touto vetou nasleduje spojka a pripájajúca ďalšiu hlavnú alebo nadradenú vetu, alebo viacnásobný vetný člen,
napr. Rozkázal, aby mu priviedli koňa, a vydal povely. – Brat, ktorý sa práve vrátil, a sestra sa pustili do čistenia.
b) Vedľajšia veta vložená za priraďovaciu spojku (a, i, ale, alebo) sa ľavou čiarkou osobitne nevyčleňuje, ale čiarka sa píše pred priraďovacou spojkou,
napr. Vystúpili sme na vrchol, a keď sme sa rozhliadli, nevedeli sme nájsť ani slovko obdivu. – Neviem, aké tam máte povinnosti, ale ak kvôli Magdaléne, darmo sa budete ustávať.
c) Vedľajšia veta vložená za podraďovaciu spojku tak, že sa k sebe dostávajú dve podraďovacie spojky (že keď, že ak, ktorý keď, lebo keby a pod.), sa ľavou čiarkou osobitne nevyčleňuje:
Povedal, že ak bude vhodné počasie, pôjdeme na výlet. – Boli si obaja v tom istí, že kto prvý prekoná prekážku, vyhrá.
d) Vedľajšia veta sa vyčleňuje ľavou čiarkou, aj keď je uvedená porovnávacími podraďovacími spojkami ako, než, sťa, ani,
napr. Je tu lepšie, ako som čakal. – Leskne sa, sťa by bola zo zlata. – Nehlási sa ku mne, ani čo by moja nebola.
!!!P o z n á m k a:
V nevetnom prirovnaní sa pred spojkami ako, než, sťa, ani čiarka nepíše:
Je to lepšie ako (než) vlani. – Je rovný ani (sťa) jedľa.
e) Čiarka sa píše aj pred zámenom ako vo funkcii spájacieho výrazu, keď uvádza jednočlennú vetu vyjadrenú neurčitkom a prípadným ďalším vetným členom,
napr. Nevedel, ako sa zachovať. – Prišiel na to, ako prispôsobiť telo chladu.
!!!P o z n á m k a:
1. Čiarka sa pred zámennými spojkovými výrazmi (kto, čo, ktorý, aký, ako, kde, prečo a pod.) nepíše vtedy, keď stoja za hlavnou vetou izolovane bez vedľajšej vety,
napr. Nevedel ako. – Nepýtaj sa prečo. – Nepovedal komu.
2. Čiarka sa nepíše ani pred zámenami čo, kde, kto a pod. v konštrukciách typu Mám kde bývať. – Nemám kde spať. – Nieto čo jesť. – Je čo piť. – Nebolo čo robiť. – Niet kde sa uložiť. – Nemal kto pomôcť.
 
Pripájacia funkcia čiarky
- Čiarkou sa naznačuje, že bude nasledovať rovnorodý vetný člen, rovnocenná hlavná veta alebo rovnocenná vedľajšia veta.
- Čiarka vo viacnásobnom vetnom člene:
a) Čiarkou sa naznačuje pripojenie rovnorodých priradených častí viacnásobného vetného člena:
aa)  viacnásobného podmetu: Podmet, prísudok, predmet, príslovkové určenie a prívlastok tvoria štruktúru vety.
 – Vo výklade boli vyložené bábiky, detské kočíky, zvieratká, stavebnice, autíčka, lopty…
bb) viacnásobného predmetu: Chlapec zhľadúval fľašky, fľaštičky, tégliky a voňavé vrecúška. – Hľadel na dedinu, na dymiace komíny, na úzke uličky. – Neurčité zámená vyjadrujú približnosť, neurčitosť, ľubovoľnosť.
cc) viacnásobného prívlastku: Zastihlo nás sychravé, daždivé, neprívetivé počasie. – Tu sa dočítate o skromných, obetavých, ale aj hrdinských, nepokorených a víťaziacich ľuďoch.
!!!P o z n á m k a:
Postupne rozvíjacie prívlastky (významovo nerovnocenné) sa nepripájajú čiarkou,
napr. moja rodná dedina, náš prvý slovenský romantický básnik.
dd) viacnásobného príslovkového určenia:
Poriadok panuje v dome, na dvore, pred domom, v záhrade, všade. – Pieseň znie mohutne, ale čisto, zreteľne.
!!!P o z n á m k a:
1. Príslovkové určenia rozličného druhu alebo toho istého druhu so širším a užším určením sa nepripájajú čiarkou,
napr. Richtár hľadel chvíľku oblokom do tmavej noci. – Do dediny nikdy na zábavy nechodieval. – Prišiel v nedeľu večer o desiatej hodine. – Sedel pri peci na lavici so založenými rukami. – Bežal od potoka cez lúku až k lesu. V sobotu 25. 5. 1997 bola premiéra nového naštudovania opery.
2. Čiarkou sa neoddeľujú ani príslovkové určenia v administratívnom údaji dátumu s určením miesta,
napr. Bratislava 1. septembra 1991, Bratislava júl 1991.
ee)  viacnásobného doplnku:
Každý deň vychádzal z domu oholený, učesaný, čisto oblečený a s aktovkou v ruke. – Po pretekoch sme ho našli ešte udychčaného, vysileného, spoteného, ale šťastného.
ff) viacnásobnej mennej časti slovesno-menného prísudku:
Staňme sa lepšími, dokonalejšími, ľudskejšími. – Na stavbe bol nosičom, murárom, lešenárom i omietkarom.
b) Čiarka sa píše pred všetkými stupňovacími a odporovacími priraďovacími spojkami okrem spojok a, i, aj, ani a pred spojkami z nepravého priraďovania,
napr. potrebný, ba (aj) nevyhnutný krok; ťažká, ale záslužná práca; mladý, a preto (a tak, a teda) nerozvážny.
c) Čiarkou sa pripájajú aj časti viacnásobného vetného člena uvádzané dvoma protikladnými zdôrazňovacími výrazmi (napr. tak – ako aj (i), nie tak – ako, ako – tak aj, síce – ale, nielen – ale aj) alebo aj dvoma tými istými spájacími výrazmi (vše – vše, hneď – hneď, tu – tu, z jednej strany – z druhej strany, jednak – jednak a pod.),
napr. ako jeden, tak aj druhý; Nie tak rosa, ako pot zúrodňuje polia. – Uvažovali sme jednak o nových témach, jednak o nových úlohách; raz jeden, raz druhý; vše matka, vše dcéra povzbudzovala otca.
Čiarka sa píše aj pred spojkovým výrazom a to, ktorý má zvyčajne stupňovací význam, napr. Nastáva nečakaný, a to až revolučný zlom v myslení.
d) Ak sa vo viacnásobnom vetnom člene opakuje tá istá zlučovacia alebo vylučovacia spojka viac ráz, pred druhou a každou nasledujúcou spojkou sa píše čiarka. Ide o tzv. dvojité, trojité atď. priraďovacie spojky i – i – i, aj – aj – aj, ani – ani, či – alebo, buď – alebo,
napr. I hrobár, i zvonár, i poštár, aj pána notára ja holievam… – Musíš všetko sám, aj z voza nosiť, aj dávať pozor, aj voda, aj mlyn… – Ktovie, v čom to bolo, či v oblečení, alebo v reči… Ani pre jedno, ani pre druhé sa však netrápil.
e) Čiarka sa píše aj v spojeniach typ: ani večer, ani ráno, napr. ani sem, ani tam; ani z voza, ani na voz; ani vtáčika, ani letáčika; ani hlavy, ani päty; ani umrieť, ani žiť.
f) Čiarka sa píše medzi jednotlivými údajmi v adrese uvádzanej v jednom riadku,
napr. Ján Novák, Pekná cesta č. 5, Bratislava.
!!!P o z n á m k a:
Ak spojka a pripája časť viacnásobného vetného člena so zreteľne iným významovým vzťahom ako zlučovacím (napr. stupňovacím, odporovacím, dôsledkovým, prípustkovým), čiarka sa pred spojkou a nemusí písať, lebo nie je na signalizovanie tohto vzťahu potrebná. V takom prípade sa však čiarka aj môže písať, napr. malý a nebezpečný/malý, a (= ale) nebezpečný; prísny a láskavý/prísny, a (= hoci) láskavý.
 
Čiarka v priraďovacom súvetí:
a) Čiarkou sa pripájajú hlavné vety v bezspojkovom priraďovacom súvetí,
napr. Taxík zastal, Anna zaplatila. – Hľadí do neba, mesiac sa mu uškŕňa, hviezdy padajú do hlbokej tmy.
b) Čiarkou sa pripájajú hlavné vety, ktoré nie sú priradené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či,
napr. Boli by zajaca chytili, ale mal krátky chvost. – Zbadala, lež nedala to najavo. – Bránka nebola zamknutá, len sa ťažko otvárala. – Tam vládne ticho, iba čo vietor povieva korunami stromov. – Usmeje sa na mňa, ba aj ma pohladká po ruke. – On to vie, však je vysokoškolák. – Len choď, veď ja vydržím. – Musíš pracovať, ináč tu nemôžeš zostať.
!!!P o z n á m k a:
Pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či, ak medzi hlavnými alebo rovnocennými vetami je zreteľný stupňovací, odporovací alebo vylučovací významový vzťah, sa čiarka nemusí písať, lebo na signalizovanie tohto vzťahu nie je potrebná. V uvedených prípadoch však čiarku možno aj písať, napr. Jergušova tvár sa vyjasnila aj slabý zvláštny úsmev ňou preletel. / Jergušova tvár sa vyjasnila, aj slabý zvláštny úsmev ňou preletel. – Koniec fašiangov tu a zima nepopúšťa. / Koniec fašiangov tu, a zima nepopúšťa.
c) Čiarkami sa pripájajú hlavné vety aj vtedy, keď ich uvádzajú dvojité, resp. trojité atď. priraďovacie spojky aj – aj, i – i, ani – ani, alebo – alebo, buď – alebo a pod.:
Aj dom má od železnice, aj uhlie mu dáva železnica. – Ani sa ty neboj, ani sa ty netras. – Buď budeš poslúchať, alebo sa rozídeme.
d) Čiarka sa píše pred spojkami a spojkovými výrazmi, ktorých súčasťou je spojka a, napr. a preto, a tak, a teda, a predsa, a jednako, a pritom,
napr. Bolo sa treba starať o lúky, a preto ich rozdelili občanom. – Nenašiel som nikoho doma, a tak som odišiel. – Nemusel, a predsa prišiel.
e) Čiarka sa píše pred spojkovým výrazom a to s vysvetľovacím (dôvodovým) významom,
napr. Ledva sme sa pomestili do autobusu, a to ešte neprišli všetci. Tento spojkový výraz treba odlišovať od spojenia spojky a s ukazovacím zámenom vo funkcii vetného člena, napr. Chlapci sa za tmy pustili cez les a to sa im veru neoplatilo.
 
Odčleňovacia funkcia čiarky
- Čiarkou sa odčleňuje:
- vytýčený vetný člen:
Cesta na rebriniaku do hôr, to bola moja starodávna túžba. – V Tatrách, tam je krásne. – Otec, ten to vedel zaspievať najlepšie. – Uvažovať o východiskách, to je najlepšia cesta aj pre vás. – Dobré rady, tie by sme teraz potrebovali najväčšmi. – To asi potrebovala, vyrozprávať sa.
- osamostatnený vetný člen (najčastejšie sa uvádza na konci vety):
Výskum nám priniesol množstvo nových poznatkov, zaujímavých a nepoznaných. – Konečne prišli, obaja. – V zime nepočujeme, v lete hej, cez otvorené obloky.
- pričlenený vetný člen alebo vetná konštrukcia:
Zahrá, a zadarmo. – Mohol žiť z nich celý rok, a nie chudobne. – Keď ti líce len tak horí, aké je to líčko.
 
Iné funkcie čiarky
- Čiarkou sa naznačuje obrátené poradie v menách a v terminologických spojeniach, a to najmä v abecedných registroch,  
napr.
Veselý, Jozef rovnica, číselná
Veselý, Viliam rovnica, kvadratická
    rovnica, matricová
- Čiarkou sa oddeľujú desatinné hodnoty od celých čísel,
napr. 10,25; 0,4; 30,50 Sk.
- Čiarkou sa oddeľujú jednotlivé hodnoty v radoch čísel alebo iných symbolov,
 napr.  3, 8, 9, 15; A, B, C, D
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9.9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.047