Predložky

Predložky

– lat. prepozície

– stoja pred podstatnými menami, prídavnými menami, zámenami a číslovkami

– vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami (osôb, zvierat, vecí, činností alebo javov a stavov)

– neohybný slovný druh

– neplnovýznamový slovný druh

– nemajú funkciu vetného člena

Rozdelenie predložiek

– podľa to, či môžu, alebo nemôžu byť iným slovným druhom ich delíme:

a) prvotné – nemôžu byť iným slovným druhom a ani nepochádzajú z iného slovného druhu
pr. z, v, za, do, popod, poza, ponad

b) druhotné – môžu byť iným slovným druhom alebo pochádzajú z iného slovného druhu
pr. okolo, dolu, hore, vôkol, uprostred, vinou, vďaka, následkom, koncom

– podľa zloženia ich delíme:

a) jednoduché – sú tvorené iba jednou predložkou
pr. z, v, do, okolo, medzi, miesto

b) zložené­ – sú tvorené viacerými predložkami
pr. popod (po-pod), spoza (s-po-za), pomedzi (po-medzi), namiesto (na-miesto)

Väzba s pádmi

– predložky sa viažu s tvarmi podstatných mien, prídavných mien, zámen a čísloviek

– niektoré predložky sa viažu iba s jedným pádom, niektoré sa môžu vyskytovať vo viacerých pádoch

Genitív – bez, do, miesto, mimo, od, okrem, prostred, spod, sponad, spomedzi, uprostred, vôkol, z, za, zo...

Datív – k, ku, kvôli, napriek, naproti, proti, voči...

Akuzatív – cez, medzi, na, nad, o, po, pod, popod, pre, pred, skrz, v, za...

Lokál – na, o, po, popri, pri, v...

Inštrumentál – medzi, nad, pod, pred, s, so, za...
-!!!pozn.: predložka “z, zo“ sa viaže s Genitívom a predložka “s, so“ s Inštrumentálom!!!

Čo určujeme pri predložkách

– predložka podľa zloženia + predložka podľa možnosti byť iným slovným druhom + pád, v ktorom sa nachádza (ten určujeme podľa slovného druhu, s ktorým sa viaže)

– (Prešiel okolo úzkej rokliny.)
okolo – predložka, jednoduchá, druhotná, G

Vokalizácia predložiek

– kvôli plynulej výslovnosti sa k predložkám, ktoré sa končia spoluhláskou niekedy pridáva samohláska “-o“ alebo “-u“ (vokál)

– pravidelne sa vokalizujú neslabičné predložky “z, k, v, s“; zriedkavej­šie predložky “ nad, pod, pred, od“

– uvedené predložky sa vokalizujú:

1. vždy pred tvarmi zámena “ja“
pr. odo mňa, ku mne, nado mňa, vo mne, so mnou

2. Neslabičné predložky “z, k, v, s“ sa vokalizujú pred slovami, ktoré sa začínajú:

a) na rovnakú spoluhlásku, akou je predložka
pr. zo zeme, vo vode, so synom, ku káve;

b) alebo artikulačne podobnou spoluhláskou
pr. zo stola, vo filme, so záujmom, ku garáži, zo železa, zo školy, so ženou, so šabľou;

c) na takú skupinu spoluhlások, v ktorej na druhom alebo treťom mieste stojí rovnaká alebo párová (čo do znelosti a mäkkosti) spoluhláska ako v predložke
pr. vo svete, vo štvrtok, vo sfanatizo­vanom dave; ku skrini, ku skúške, ku skupinke; zo vzdialenosti, zo všetkého, zo vstupného, zo vžitých návykov; so vzorom, so všetkým, so vzájomnou dôverou...

!!!Poznámka: vokalizované predložky “ku, so“ sa v týchto prípadoch vy­slovujú vždy ako (gu, zo).

Spodobovanie predložiek vo výslovnosti (asimilácia)

– pri výslovnosti predložiek a predložkových spojení
platí pravidlo o spodobovaní (pozri aj spodobovanie)

– predložky zakončené na znelé spoluhlásky (bez, cez, od, nad, pod, v, z, pred, uprostred, pozdĺž, napred, nazad...) sa pred nasle­dujúcim slovom, ktoré sa začína neznelou spoluhláskou, vyslovujú vždy ako neznelé:
pr.: bez teba, cez potok, od priateľa, nad sto­lom, pod posteľou, v kuchyni, z cesty, pred šatňou, uprostred slova, pozdtž kanála, nap~ed kŕdľa, nazad seba vyslovujeme (bes ťeba, ces potok, ot priaťeľa, nat stolom, pot posťeľou, f kuchiňi, s cesti, pret šatňou, uprostret slova, pozdtš kanála, napret kŕdl'a, nazat seba)

– predložky zakončené na neznelé spoluhlásky (s, k, obďaleč, po­čas, naopak, naprieč, napriek) sa pred nasledujúcou znelou hláskou spodobujú na znelé:
pr.: s bratom, k matke, počas leta, napriek na­liehaniu, obďaleč Nitry, naprieč mestom vyslovujeme (z bratom, g matke, počaz l'eta, naprieg nal'iehaňiu, obďaľedž ňitri, napriedž mestom)

!!!Poznámka: Pri spojení predložky s osobným zámenom nenastáva spodobovanie (vyslovujeme s ním, nie z ním)!!!

Písanie predložiek

– v predložke kvôli rešpektujeme koreň slova vôľa
(k vôli – kvôli, napr. Kvôli deťom.), nie kôli so slovným základom kôl

– dve predložky za sebou

– dve predložky nemôžu stáť pri sebe vo vete, a to ani vtedy nie, ak by sa obidve viazali na to isté podstatné meno
pr. nesprávne ,,pred a po jedle, na i po vyučovaní, pred aj počas obeda, pri aj za školou, pred a počas vojny

– túto chybu možno odstrániť opakovaním podstatného mena alebo použitím zámena, pr. pred jedlom a po jedle, pred jedlom a po ňom

– predložka na / v

– v spojeniach (ísť) na súd, na obecný úrad, na poštu nemá pred­ložka “na“ čisto miestny význam, lebo naznačuje odtienok cieľa (úče­lu), t. j. ísť niečo vybaviť. Práve preto sa pociťujú ako nesprávne spojenia typu (ísť) na internát, na študovňu, (byť) na internáte, na študovni namiesto správnych spojení (ísť) do internátu, do študov­ne; (byť, bývať) v internáte, v študovni.

– pri názvoch stredných škôl sa pripúšťa dvojakosť: (chodiť) do gymnázia, na gymnázium. Pri názvoch vysokých škôl sa ustálilo spojenie s predložkou “na“: (študovať) na univerzite, na technike, na právnickej fakulte; (chodiť) na univerzitu, na techniku, na právo, na medicínu.

– predložky o / za

– predložky “o“ a “za“ si konkurujú aj v časovom význame.

– predložka “o“ vyjadruje čas, po ktorom sa uskutočňuje dej: vrátim sa o hodinu, o malú chvíľu, o krátky čas, o dva dni; prídem o päť minút, o pol

hodiny; stretneme sa o tomto čase.

– predložka “za“ vy­jadruje čas v priebehu, za trvania niečoho: Zemiaky budú za desať minút uvarené (varenie potrvá 10 minút). Úlohu napíšem za pol hodiny (písanie mi potrvá pol hodiny).
!!!Teda aj na otázku Koľko je hodín? treba odpovedať O desať minút dvanásť (nie "za desať mi­nút").

– predložka “o“ s lokálom vyjadruje čas, časový bod na otázku ke­dy?: o desiatej hodine, o jednej. Sem patria aj archaické výrazy o Jáne, o Michale, o Vianociach, o žatve, o nedeli... Pri nich však časový bod bezpríznakovo vyjadruje predložka na, resp. cez, počas: na Jána, na Michala, na Vianoce, cez žatvu, počas nedele.

– nesprávna je predložka “o“ v spojeniach tohto typu: úsečka o dÍžk:e 10 cm, rovnica o dvoch neznámych, dom o troch poscho­diach, hluk o sile 150 decibelov, o dovolenke, o prázdninách, o pre­stávke
-v spisovnom jazyku sa v týchto významoch uplatňujú iné predložky: predložka cez – cez dovolenku, cez prázdniny, cez prestávku; predložka s – úsečka s dĺžkou 10 cm, rovnica s dvoma neznámymi, dom s troma poschodiami; predložka v – hluk v sile 150 decibelov.

– niektoré správne / nesprávne predložkové väzby:

ÁNO: píšeme perom (vyjadruje nástroj, prostriedok)
NIE: píšeme s perom
ÁNO: rozbila to kameňom (vyjadruje nástroj, prostriedok)
NIE: rozbila to s kameňom
ÁNO: píšeme s veľkým písmenom (vyjadruje spôsob)
NIE: píšeme veľkým písmenom
ÁNO: rozbila to s bratom (vyjadruje vzájomnú činnosť)
NIE: (bratom to nemohla rozbiť)
ÁNO: Je o päť minút dvanásť.
NIE: Je za päť minút dvanásť.
ÁNO: Idem po teba.
NIE: Idem pre teba.
ÁNO: Je to kdesi pri Prešove.
NIE: Je to kdesi u Prešova.
ÁNO: Vzhľadom na to neprehovoril.
NIE: Vzhľadom k tomu neprehovoril.
ÁNO: Kniha na opako­vanie učiva.
NIE: Kniha pre opako­vanie učiva.
ÁNO: Prišli s cieľom zvíťaziť.
NIE: Prišli za účelom zvíťaziť.
ÁNO: počas choroby
NIE: po dobu choroby
ÁNO: postavenie mimo hry
NIE: postavenie mimo hru
ÁNO: z pravopisnej stránky
NIE: po pravopisnej stránke
ÁNO: buď ku mne milý
NIE: buď na mňa milý
ÁNO: som v internáte, v izbe
NIE: som na internáte, na izbe
ÁNO: hovor do mikrofónu
NIE: hovor na mikrofón
ÁNO: priprav sa na odpoveď
NIE: priprav sa k odpovedi
ÁNO: to závisí od teba
NIE: to závisí na teba