Morfológia slovenského jazyka

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: babuska (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 05.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 046 slov
Počet zobrazení: 14 267
Tlačení: 417
Uložení: 402
Morfológia

Cieľ: Poznať základné rozdelenie slovných druhov, vedieť definíciu morfológie a štylistické využitie slovných druhov. Vedieť určiť slovnodruhovú a syntaktickú platnosť všetkých slovných druhov, poznať vzory kuli, gazdiná a vedieť ich aplikovať v správnom tvare. Správne uplatňovať gramatické kategórie všetkých slovných druhov pri tvorbe viet a textov a vedieť v ktorých slohových postupoch sa najviac uplatňujú. Ovládať klasifikáciu prídavných mien,  zámen,  čísloviek, slovies, prísloviek, predložiek, spojok, častíc a citosloviec. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.

Morfológia = tvaroslovie (z gr. morfos = tvar, logos = náuka, reč, učenie)ˇ
- jazykovedná disciplína zaoberajúca sa gramatickými tvarmi slov
 
Štylistické využitie SD
-  využívanie podľa v štýlotvornom procese podľa zámeru autora:
a)  menné vyjadrovanie
– náučný, administratívny a publicistický štýl (podstatné a prídavné, neurčité tvary slovesných tvarov)
– informačný a opisný slohový postup (presnosť, zreteľnosť formulácií, stručnosť)
 
V oblasti lexikálnych, morfologických a syntaktických vlastností možno nájsť aj kritériá na členenie slovných druhov, teda kritériá na zoskupenie a zoradenie slovných druhov.
 
b)  slovesné vyjadrovanie
- hovorový a umelecký štýl
-  rozprávací a opisný sl. postup (rozprávanie a dynamický opis): dynamickosť textu, ľahšie čitateľné texty
 
Sestry sa mrvili, zívali, ich strapaté hlavy sa vynárali z perín ako Čapkove mloky z mora. „Rýchlo! Rýchlo! Neslimačiť sa!“ Oblok sa rozletel, dnu vtrhol mráz, dievčence začali soliť deň škriepkou.
 
 

Podstatné mená

Určte vzor pomnožných podstatných mien:
/Pomôcka: Y – žena / dub, E – ulica / stroj, A/ Á – mesto, IA/A – srdce/
G pl.
dvere – ulica  dverí /dvier
osýpky – žena  osýpok
meniny – žena menín
Malacky – žena Malaciek
Vianoce – ulica Vianoc
Ladce – stroj Ladiec
Tatry – žena Tatier
 
47/ 3 Noe - chlap
Noe  Andrea  finále
Noema Andrey finále
Noemovi Andrei finále
Noema Andreu  finále
Noemovi Andrei finále
Noemom Andreou  finále
 
-  zmena tvarotvorného základu v gréckych a latinských slovách: Cicero- Ciceróna, Paris – Parida, Nero – Neróna, Noe – Noema, Zeus – Dia...
-  zovšeobecňuje sa nominatívna podoba – Eros - Erosa, Zeus – Zeusa, Cicero – Cicera
 
Veľké písmená
Mená bohov, svätýň, kráľov
-  antický boh vojny – Mars
-  kresťanský Boh – Boh, Pán Boh, Boh Otec, Boh Duch Svätý...
-  Matka Božia
-  Syn Boží
-  Slovo Božie – v náboženských textoch
Ale: pánboh, chlieb boží, trest boží

- Mojmír I. – Mojmír Prvý
- Ale: ako prvý pôjde Mojmír, druhý Svätopluk
- svätý Cyril (svätý jeho vlastnosť)
- Ale: Svätý Otec = pápež
- Konštantín Filozof

 
Názvy kostolov:
Chrám Matky Božej v Paríži (Notre - Dame = z fran. Matka Božia)
Kostol sv. Egídia v Bardejove
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
 
Názvy kontinentov, krajín:
-  Malá (stredná) Ázia
-  Južná /Severná/ Stredná /Latinská Amerika
  ▼
vlastné meno je súčasťou viacslovného mena
 
- južná Ázia
- východné Slovensko


prídavné meno iba určuje svetovú stranu

- Janka Slováková + Peter Slovák = manželia Slovákovci (NIE – Slovákoví)
- Oravec + Šarišan = Slováci
- Karlovesťan + Petržalčan = Bratislavčania
- Ivan Krasko + V. Roy = symbolisti
- Janko Štúr a Lajko Štúr = Štúrovci
- Janko Kráľ + Ján Botto = štúrovci


- rodinné mená sa tvoria jednotne príponou – ovci

Novák – Novákovci
- rodinné mená tvoria ako prídavné mená pomocou – ová, tu treba pridať podstatné meno rodina (aby sa odlíšilo ženské priezvisko od rodinného mena)
- Novák – rodina Nováková

VČ platnosť podstatných mien:
-subjekt: Otec stojí.
-objekt: Otec rúbe drevo.
-doplnok: Susedia prišli na svadbu za svedkov. / dá sa rozvinúť do zluč. súvetia / Zvolili ho za predsedu.
-prístavok: Susedia, naši najlepší priatelia / centrum-susedia a boli priatelia/, prišli na svadbu.
-nezhodný prívlastok: kytica kvetov, strecha domu
-menný vetný základ: ovocie, občerstvenie..
-príslovkové určenie: Odišiel včera z domu. V pondelok sa opäť stretneme.
-menný prísudok: Aj malá ryba je rybou./ inšt. podoba - odlíšenie od podmetu/
 
Podstatné mená môže mať akúkoľvek vetnočlenskú platnosť.
 
Štylistické využitie gramatických kategórií:
 
- číslo –
-  jednotné číslo namiesto množného využíva synekdocha (umelecký výrazový prostriedok):
-  Zima! Nemec zamrzne! A učiteľ ešte vraví...- dedinčania sa nahli nad nedopité poháre, ale vraviaceho bolo počuť dobre – že Nemec vyhral všetky vojny v lete. (R. Jašík)
 
- rod 
a) v hovorovom štýle: Ste neústupčiví ako dvaja barani (namiesto barany)
b) zosobnenie (zvieraciu vlastnosť al. jeho správaním pomenujeme človeka)
Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier...(junák)
c) prechyľovanie – odvodzovanie ženských PoM od mužských: hovorca – hovorkyňa, Bažko – Bažková, predseda – predsedníčka
 
3. pád

- nominatív – bezpríznakový pád – názvy diel, kapitol, titulok
- genitív – v umeleckej literatúre – genitívna metafora: Zápalka smútku chytá potichučky.
- zamieňanie akuzatívu genitívom – expresívnosť – Nemal ani strechy nad hlavou.
- vokatív – nepoužíva, familiárnosť /milý synu/, umelecké texty /Majstre/, náboženské texty /Ježišu Kriste, Hospodine

 
Vzor Kuli (nekvalifikovaný robotník v J a V Ázii)
- podstatné mená muž. Ro. Zakončené na –i, -í, -y, -e, -ä, -ü, -ö (dandy, Verdi, Dante)
kuli kuli-ovia
kuli-ho kuli-ov
kuli-mu  kuli-om
kuli-ho kuli-ov
kuli-m  kuli-och
kuli-m  kuli-ami
 
Pani – skloňuje sa:

- keď stojí samostatne
- keď je rozvité zhodným prívlastkom (od domácej panej)
- keď je rozvité nezhodným prívlastkom podst. m. v G sg.: pre paniu domu

– neskloňuje sa:

- keď bližšie určuje iné podstatné meno: pani Vierke, od pani profesorky
- pan- i pan- ie
- pan- ej  pan- í
- pan- ej  pan- iam
- pan- iu  pan- ie
- pan-ej pan- iach
- s paň-ou    pan- iami

 
Vzor gazdíná

- podstatné mená ženského rodu zakončené na – á (švagriná, kňažná, stryná)
- niektoré podstatné mená ženského rodu zakončené na – á  podľa vzoru PEKNÝ: chyžná, bytná

- gazdin – á  gazdin-é
- gazdin – ej  gazdín – -
- gazdin – ej  gazdin –ám
- gazdin – ú  gazdin –é
- gazdin – ej  gazdin –ách
- gazdin – ou  gazdin - ami
 
ZEUS – od Zeusa, Dia
SOFOKLES - Sofokla
VERNE - Verna
ACHILLES - Achilla
HERKULES – Herkulesa/Herkula
DESCARTES - Descarta
 
V starogréckych a starolatinských menách koncové – os, -es, -as, -is odpadá.
Zakončenia, ktoré vo výslovnosti nevyslovujeme (-es, -e) vypadávajú.
 
Prídavné mena /Adjektíva/:
 

Prídavné mená

l  ohybný a plnovýznamový SD
l  pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, javov a príslušnosť k nejakej osobe
l  určujeme gr. kategórie – rod, číslo, pád
l  vzor – pekný, cudzí, otcov/matkin
l  druh – akostné/vzťahové/privlastňovacie
l  stupňovanie
 
Vlastnostné:
a)  akostné (nízky, silný)
b)  vzťahové (železný, cukrový)
 
Privlastňovacie (Petrov, líškin)
 
Z dvojice vyberte správnu možnosť:
l  štruktúrovaný / štrukturovaný životopis
l  bernolákovský jazyk / Bernolákovský jazyk
l  lužicko-srbský národ / lužickosrbský národ
 
štruktúrovaný, bernolákovský, lužickosrbský
 
Stupňovanie prídavných mien:
- stupeň – pozitív (výdatný, pekný)
- stupeň – komparatív (výdatnejší, viac výdatný, menej výdatný, krajší)
- stupeň - superlatív (najvýdatnejší, najviac výdatný, najmenej výdatný, najkrajší)
 
VČ platnosť PríM:
podmet: Hluchý sa obzrel.
menný prísudok: Mama je pekná.
zhodný prívlastok: úžasný zážitok
doplnok: Obišiel si suchý.
vetný základ - menný: Hrozné!
predmet: Videli raneného.
prístavok: Ivka, naša ťažko chorá, zrazu vyzdravela.
 
Písanie zložených prídavných mien spolu a so spojovníkom:
 
l  česko-slovenské hranice (2 štáty alebo národy) – spojovník
l  červeno-čierna sukňa (2 farby) – spojovník
l  literárnovedný (1 vedná disciplína: literárna veda) – spolu
l  bledozelený (1farba, odtieň 1 farby) – spolu
l  lyrickoepické dielo (zdôrazňujeme jednoliatosť, spätosť) - spolu
 
Písanie veľkého písmena v združených pomenovaniach hradoch a zámkov:
l  V názve je druh stavby:
a)  Zvolenský zámok
b)  Bratislavský hrad
c)  Primaciálny palác
d)  Prezidentský palác
l  V názve je vlastné meno miesta, na kt. stojí:
a)  Červený Kameň (hrad)
b)  Krásna Hôrka (hrad)
 
Písanie príd. mien utvorených z vlastných PoM:
l  S/s -lovák S
l  S/s -lovenský jazyk s
l  S/s -lovenské národné divadlo S
 
l  Š/š -túr Š
l  Š/ -štúrovská slovenčina (aká?)  š
l  Š/š -túrova slovenčina (čia?) Š
 
Slovotvorný základ PríM:
l  súčasný – slovným základom je slovo ČAS
l  sklený – sklo ► skl- + -ený
l  kolenný – koleno ► kolen- + -ný
 
Rozlišovanie druhu PríM:
l  Petra Peťová (prípona ženských priezvisk)
 otcova (čia?) kvetinová (aká?) záhrada boli stredobodom pozornosti
 
VČ:
l  podmet: Hluchý sa obzrel.
l  menný prísudok: Mama je pekná. Syn je veľmi divný
l  zhodný prívlastok: úžasný zážitok
l  doplnok: Obišiel si suchý.
l  vetný základ - menný: Hrozné!
l  predmet: Videli raneného.
l  prístavok: Ivka, naša ťažko chorá, zrazu vyzdravela.
 
Písanie čiarky:
 
Pri hromadení prídavných mien:
a)  postupne rozvíjajúci prívlastok (bez čiarky):
...obklopení voňavým jabloňovým kvetom...
b) Viacnásobný vetný člen (s čiarkou):
...akýsi nízky, tučný muž obrátil k nemu tvár...
 
Využitie PríM:
epiteton – básnický prívlastok:
hrdzavý čas
inverzia – obrátený slovosled, v umelec. lit.
čas hrdzavý
súčasť odborného názvu
prvosienka jarná
l  tvorba bohatých synonymických radov
Krásna, svieža, čistá a pôvabná dievčina....
● hromadenie synoným – umelecký prostriedok –
pleonazmus
 
l  prídavné mená – koncovky (-aci, -ací): prací
l  príčastie – koncovky (-úci, -iaci): perúci, visiaci
l  prechodník i príčastie tvoríme v 3. os. pl. volajúc, držiaci
 
 
Odlíšte prídavné mená a príčastie vo vete:
 
l  Ponúkame pracovné miesto v modernej, dynamickej, neustále napredujúcej banke, ktorá je jednou z najväčších medzinárodných finančných inštitúcii.
l  Vo vete nájdite postupne rozvíjajúci prívlastok.
 

Zámená:

l  plnovýznamový ohybný slovný druh
l  majú schopnosť zastupovať iný slovný druh (PoM –ty, niekto, PríM - ktorý, iný, číslovky – toľko, koľkokrát a príslovky – niekde, nikdy)
l  gram. kat.: rod, číslo, pád
l  vzor: pekný, cudzí, samostatné skloňovanie (ja, ty, ona, ona, ono, my, vy, oni/ony, môj, seba, ten, tá, to, onen, kto, čo, sám...)
l  druh
 
Delenie zámen:
Podľa rodu:
a)  rodové (on, ona ..)
b)  bezrodové (my, vy..)
 
Podľa vecného významu:
a)  osobné (základné/privlastňovacie) – ja, on, jej
b)  zvratné (základné/privlastňovacie) – seba/sa, svoj
c)  ukazovacie – ten, toľko, takto, tam, onen
d)  opytovacie – kto, aký, odkedy, začo
e)  neurčité – niekto, voľačo, ktorýsi, hocikedy
f) vymedzovacie – sám, nič, ten istý, nikdy...
 
 
Pravopis:
 
l  so svoj-m priateľom (s moj-m, naš-m) I sg.  í
l  so svoj-m- priateľmi (s moj-m-, naš-m-) I pl. i i
 
l  Zámeno SVOJ – vyjadruje vlastníctvo alebo vzťah k osobe, zvieraťu, veci:
 
Mama využíva svoje (mamine) kuchárske skúsenosti.
Mama využíva jej (niečie, napr. susedkine) skúsenosti.
Jano si obliekol svoj (Janov) obľúbený pulóver.
Jano si obliekol jeho (niečí, napr. otcov) obľúbený pulóver.
SVOJ - privlastňuje niečo podmetu
 
l  Je to tak. (Nie: Je tomu tak)
l  Nechápem to. (Nie: Nechápem tomu.)
l  Nerozumiem tomu. (Nie: Nerozumiem to.)
l  Kam ideš? – smer (Nie: Kde ideš? – priestor)
l  Daj to sem! (Nie: Daj to tu.)
 
l  Zvratné zámeno SA/SI možno nahradiť dlhším tvarom SEBA/SEBE alebo SVOJ/-a/-e
(buchnúť si svoju ruku, buchnúť sa-seba, kúpiť si zmrzlinu –sebe)
l  Morfému SA/SI nemožno nahradiť (dušovať sa, smiať sa, začínať sa, potácať sa)
 
SA/SI
l  Samostatná morféma:
a)  Tvar trpného rodu: dom sa stavia
b)  Tvar zvratného slovesa: hnevať sa, zajesť si
c)  Tvar čisto zvratných slovies – nemajú nezvratný tvar: báť sa, všímať si
l  Zvratné zámeno: holiť sa-seba, dopriať si – sebe
l  Pobádacia častica: sem sa! Nože sa do toho!
 
Veľké písmená:
l  A) v úradných a súkromných listoch: Ti, Vám...
l  B) v oficiálnych listoch v akademických tituloch a
osloveniach (Vaša magnificencia – rektor), v panovníckych/šľachtických tituloch (Vaša Excelencia), v tituloch cirkevných hodnostárov (Vaša Eminencia – kardinál)
l  C) veľké písmená NEPÍŠEME v príhovore, novinovom článku, návode, recepte, reklamnom článku (Ak vás naša ponuka zaujala...)
 
Rytmické krátenie:
l  Neplatí v tvaroch neurčitých zámen utvorených pomocou častíc: nie-, bár-, bárs-,
bohvie-, čertvie-, neviem- : s niekým, niečím, niečí, bárčím, bárským, čertviekým,
neviemčím...
 
Výslovnosť:
l  Vyslovujeme: [ tie], [ títo], [ tieto]
l  NIE: [ťie ] [ťíto] [ťieto]
l  Vyslovujeme: [čí], [ čia], [čie]
l  NIE: [čija] [čije] [čjí]
 
Štylistické využitie:
● zdôrazňujú vetu alebo jej časť:
a) na začiatku vety: Mňa budeš poučovať?
b) použitie, keď ich prítomnosť nie je nevyhnutná: Ja viem. (Namiesto Viem.) Ty máš toho veľa. (Namiesto Máš toho veľa.)
c) poukazujú na vytýčený vetný člen (O Janke, o tej som nehovoril.)
● autorský plurál – plurál skromnosti ( Román, ktorý napíšeme my, Rudolf Sloboda...ˇ)
● prostriedok nadväznosti textu (ten, tí istí)
● ako charakterizačný prvok v umeleckých textoch
 
Chyby:
 
Bezdôvodné hromadenie ukazovacích - vzťažných zámen (najmä v hovorovom štýle):
„Začína sa to, keď sú ešte mladí a tak a keď rodičia toho dievčaťa nechcú, aby sa vydala za toho chlapca, ale ona sa napriek tomu zaňho vydá.“ (J. D. Salinger)
l  v umeleckom štýle – ako charakterizačný prostriedok.
l  v odbornom štýle – prostriedok nadväznosti a v neosobnom vyjadrovaní:
„Vysokovýkonné frézy, ktoré dnes vyrábajú viacerí svetoví výrobcovia, napr. firma
Wirtgen...Pretože sa tieto stroje uplatňujú aj na našich stavbách, pravdepodobne sa prehodnotí platný zákaz použitia...
 
l  Zabudli sme naň.  (syr/dieťa)
l  Spomenuli si naňho. (Janka, otca)
l  Nespomenuli si práve na neho. (Janka, otca)
l  Mám ho celkom rada. (syr/Janka)
 
Ň
(stredný rod): doň, oň, poň
(mužský rod neživotné, zvieracie): oň – o psa, naň – na vlak, zaň – za krík
 
ŇHO (muž. rod – životné): naňho, doňho, zaňho
 
 
VČ platnosť
l  podmet: On príde.
l  menná časť prísudku, menný vetný základ: To je on. Deti sú samé.
l  Predmet: Vidím to.
l  zhodný prívlastok: Boli našimi priateľmi.
l  doplnok: Prišiel sám. Ostal doma sám.
 
Ukazovacie zámená zo syntaktic. hľadiska veľmi často nemajú typickú vetnočlenskú platnosť al. svoju  vlastnú synt. vet. platnosť, ale iba odkazujú na príslušný vet. člen. Hovoríme im t-ové odkazovacie zámená.
Napr. Otec nie je taký, ako sa javí.
Vec nie je taká,... /VV – vec nie je taká hrozná- menný prísudok vo VV/ - nie je nijaký vetný člen, poukazuje na typ nasledujúcej vety
 

Číslovky:

- plnovýznamový, ohybný SD
- označuje počet osôb, vecí, dejov, poradie, členenie
- majú podobu substantív (sto), adjektív

(stý), prísloviek (storako)

- gram. kategórie: rod, číslo, pád
- Vzor

a)  1-4 samostatné,
b)  5-99 – vzor päť,
c)  pekný/cudzí (radové, násobné, druhové),
d)  milión - dub, tisíc – stroj, miliarda - žena, sto –mesto
e)  neohybné – skupinové, neurčité, násobné

Členenie:
- základné
- radové
- skupinové
- násobné
- druhové

Pravopis:

- Skloňovanie základných čísloviek STO/TISÍC

-  Ak stoja pri PoM – sú nesklonné:
od sto korún, prišiel s tisíc korunami
-  Ak stoja samostatne, skloňujú sa podľa vzorov mesto a stroj:
 

- Oženil sa v tridsiatich rokoch (mal 30 – koľko?) základná číslovka
- Oženil sa v tridsiatych rokoch (v období od 1930-1939) v akých? V ktorých (poradie) radová číslovka

 
Písanie čísloviek od 21-99

- A) ak sa neskloňujú, píšeme desiatky a jednotky spolu:

64 (šesťdesiatštyri) – o šesťdesiatštyri deťoch

- B) ak sa skloňujú, píšeme desiatky a jednotky osobitne:

52 (päťdesiatdva) – o päťdesiatich dvoch deťoch
 
Skloňovanie vyšších zložených čísloviek:
 

- A) vnútri slova sa neskloňujú:

o (20 222) dvadsaťtisícdvestodvadsaťdva  deťoch / o dvadsaťtisíc dvesto dvadsaťdva
deťoch

- B) vnútri slova sa skloňujú:

o dvadsaťtisícdvestodvadsiatich dvoch deťoch, o dvadsaťtisíc dvesto dvadsiatich
dvoch deťoch
 
Nesklonná číslovka JEDEN
- 21 žien - dvadsaťjeden žien
- 31 mužov - tridsaťjeden mužov
- 51 - päťdesiatjeden detí
- zápas skončil 1:0 jeden (gól) nula

 
Gramatická prípona v I pl.
- Číslovky dva (obidva, oba), tri

-  majú v I pl. tvary: dvoma/-mi, troma/-mi:
Prišiel s dvomi/dvoma priateľmi. Prešiel tromi/troma testami.
 
Písanie osobitne a dovedna:
- Násobné číslovky – raz-razy-ráz sa píšu ako dve slová:
dva razy, päť ráz, desiaty raz

- Násobné číslovky - -krát, -násobný sa píšu ako jedno slovo:

dvakrát, päťkrát, desiatykrát, prvýkrát, viacnásobný
 
Písanie spojovníka v číslovkách:
- 3-ročné deti, 30-ročná vojna (zložené slovo)
- Tank T-35, lietadlo IL-18 /značka lietadla/
- Po spojovníku nesmie nasledovať gramatická prípona (8-eho, 2,5-tý)

VČ platnosť
-podmet: Štyria prišli neskoro.
-menná časť prísudku: Chlapec bol piaty.
-zhodný prívlastok: piaty trieda
-neurčité číslovky, kt. prechádzajú k príslovkám – príslovkové určenie miery
-doplnok: Chlapec dobehol piaty.

Štylistické využitie gramatických kategórií:
1. v umeleckom a rečníckom štýle (magické a biblické čísla)
2. tvorba antoným: prvý a posledný
3. zveličovanie: Už som ti to povedal 100x!
 
4/8 – 4 lomené 8
4:2 – 4 delené dvomi/dvoma
1+1 = 2 – jeden plus jeden je dva
1., 2. – po prvé, po druhé
0,5 – nula celých päť desatín


Slovesá /Verbá/:

-  ohybný (časuje sa) a plnovýznamový SD
-  pomenúva činnosť (robí) alebo stav (omladol) osôb, zvierat a vecí
-  gram. kategórie – majú všetky určité slovesné tvary: osoba, číslo, čas, spôsob, vid, rod
-  neurčité slovesné tvary preberajú vlastnosti a gr. kat. mien (volanie – slovesné PoM, volaný, volajúci – príčastia)
 
Delenie slovies:
1. delenie:
A) plnovýznamové:

- činnostné (skákať)
- stavové (mladnúť)

B) neplnovýznamové (pomocné):
► fázové: začať, začínať, prestať, zostať, ísť
+  neurčitok
►modálne: môcť, smieť, chcieť, musieť, mať    +  neurčitok
►sponové: byť, bývať, stať sa + PoM al. PríM
►limitné: ísť a mať
 
2. delenie:
- A) zvratné (potiť sa, hnevať sa)
- B) nezvratné (sedieť)

3. delenie:
- 1. určité (všetky gr. kategórie)
- 2. neurčité (nemajú všetky slov. gr. kat.):

a)  neurčitok (infinitív): písať
b)  slovesné PoM: -tie/-nie: písanie
c)  prechodník –úc/-iac: píšuc
d)  trpné príčastie –ný, -ený, -tý (písaný)
e)  činné príčastie
◙ prítomné –úci/-uci, -iaci (píšuci)
◙ minulé –vší (napísavší) – málo frekventovaný tvar
 
4. delenie:
- jednoduchý tvar (píšem, napíšem)
- zložený (budem písať, bol by písal
 
. VČ platnosť
-slovesný prísudok /pomocné sloveso ako spona b y ť funguje ako menný prísudok/
-vetný základ: Stáť!
-zhodný prívlastok/neurčité sloves. tvary-príčastia trpné a činné/: navrhovaný projekt, plačúce dieťa
  Plačúci odišiel. /ako PríM/  Obžalovaný vstaňte./PríM, nepotrebujú PoM, v lexikálnom význame ho obsahujú-spodstatnené PríM/
 
-podmet: Fajčiť je zakázané.(fajčenie je zakázané)
-príčastia ako doplnok: Domov sa vrátil plačúc. – prechodník, Otec prišiel unavený.
-predmet: Nútia nás učiť sa
-nezhodný prívlastok: Prebudila sa v ňom túžba kúpiť si bicykel.
-prechodník v pozícii príslovkového určenia

Pravopis slovies
 
1. Zhoda podmetu (vy) s prísudkom (ste videli) pri VYKANÍ:
Vy ste to tiež videli, pani Nováková?
(zámeno pre 2. os. pl. – sloveso v 2. os. pl.)
 
NIE: Vy ste to tiež videla, pani Nováková?
 
2. Písanie i/y v slovesných tvaroch
a) Základ slova vo vybraných slovách: ►sloveso v rozkazovacom  spôsobe –y
ukryjú, umyjú ► ukry!, umy!
 
b) Základ slova nie vo vybraných slovách:
potrú, určia ►potri!, urči! urč!
 
c) Gramatické prípony (okrem trpného príčastia v
N sg. pečený ALE N pl. Chlapci boli pečení-varení
 
d) samostatná morféma BY v podmieňovacom
spôsobe sa píše osobitne: bola by sa umyla (ALE:
keby/žeby/akoby/kiežby sa bol umyl
  spojky  častica
 
3. Výnimky z rytmického krátenia:
chváliac (3. os. pl. prít. času)
Ale: činné príčastie: vládnuci, píšuci
 
4. Rozlišujte onikanie/vykanie:
Babička, kam pôjdu takto proti noci. 3.os. pl.
Babička, kam pôjdete takto proti noci. 2. os. pl.
 
5. Zápor slovesa BYŤ v 3. os. sg. v prítomnom čase:

- Správne: on nie je
- Nesprávne: on neni

Štylistické využitie gramatických kategórií: Osoba
A) prednosť autorského plurálu v náučných textoch (...sme uviedli nápad.....)
B) pluralis majestaticus – slávnostný plurál: My, Karol IV., žiadame Vás.....
c) striedanie osoby alebo čísla v monológu sa využíva v umeleckom rozprávaní
 
Slovesný čas
- historický prézent – vytvára zdanie, že sa minulý dej odohráva pred očami čitateľa: Odkedy zdedil pol milióna, prestal pracovať. Sedí si v záhrade, hojdá sa v kresle. Príbuzní nechápali, čo sa deje.
 
Slovesný spôsob
- prostriedok zdvorilostného princípu komunikácie, zmierňuje príkaz: Vyniesol by si smeti?
 
Slovesný rod
- trpný rod – náučné texty, administratívny a publicistický štýl: Za darovaný liek sa neďakuje. Liek je darovaný. Bol dokázaný výskyt olova.
 
Slovesný vid
Nie - budem sa sústrediť
Áno – sústredím sa, budem sa sústreďovať
 
Štylistické využitie jednotlivých druhov slovies:
A) sponové slovesá – na spomaľovanie rozprávanie
B) modálne slovesá – zmierňujú príkazy, zdvorilostný princíp
C) limitné slovesá – stav pred uskutočnením, v subjektívnych prejavoch, dynamizujú text (Malo jej srdce rozhodiť. Išiel sa od hanby prepadnúť.
 
Štylistické využitie slovesného tvaru:
a)  neurčité sl. tvary – v staršej literatúre, v náučnom a administratívnom štýle
b)  neurčitok – povely, rozkazovací spôsob, titulky, expresívne vyjadrovanie, dvojitý zápor /litotes/ - Nemožno mi ťa neľúbiť.
 

Príslovky:

•  plnovýznamový SD, neohybný
•  vyjadruje okolnosti deja: miesta, čas, spôsob, príčinu
•  niektoré môžeme stupňovať (utvorené z akostných prídavných mien – dobre)
 
•  Príslovky - spájajú sa so slovesom (sedel oproti)
•  prechod k predložkám (blízko, vedľa, mimo, vnútri, dolu, poniže, povyše, hore, okolo, oproti, neďaleko) – spájajú sa s podstatným menom v páde (oproti dverám)
•  prechod k časticiam (okolo) – dodávajú významový odtienok slovu albo vete (má 20 – má okolo dvadsať)
 
VČ platnosť
•  príslovkové určenie: pekne spieva
•  modálne al. stavové príslovky vo vetnom základe, mennom prísudku (bolo ticho, boli ticho)
•  nezhodný prívlastok: cesta nahor, príchod včera
 
•  Písanie spolu a osobitne:
a)  ktoré vznikli z predložkových spojení – spolu, pri písaní s-/z- rešpektujeme výslovnosť: zriedkakedy, sčasti, donedávna (ALE: po slovensky)
b) ktoré vyjadrujú farbu (spolu aj osobitne): zafarbili načerveno/na červeno, býval odmalička/odmalička, pracovala zaslobodna/za slobodna
  c) zložené príslovky píšeme spolu: stretávame dennodenne (málokedy)
 
Pravopis:
•  Správne: Bolo by treba sa na to pozrieť. Treba sa na to pozrieť.
•  Nesprávne: Trebalo by....Je treba....
•  Správne: Už je to oveľa lepšie. Veľmi mi pomohol. Ďakujem pekne, veľmi pekne ďakujem.
•  Nesprávne: už je to ďaleko lepšie. Moc mi nepomohol. Díky moc (slang)
•  HROZNE, STRAŠNE - nesprávne spojenie s prídavným menom – spájanie sa s pozitívnym vnemom/javom
•  Nesprávne: strašne krásny chalan, hrozne dobré šaty, strašne vydarený večer
•  Náhrada – synonymá: veľmi, úžasne, ohromne, náramne
•  Príslovka AKONÁHLE – nepatrí do kultivovanej slovenčiny, nahradiť za len čo, sotva, hneď ako, ledva
•  Príslovku SNÁĎ nahradiť azda, hádam, možno, vari, nebodaj
 
Štylistické využitie:
•  rozprávacie časti epického textu (sú nepríznakové)
•  konektory – súdržnosť textu (a potom, vtom...)
•  subjektívnosť – príslovky spôsobu (Neochotne vstal od stola, nesmelo sa usmial a pomaly zamieril k východu.)
•  vyjadrenie expresivity cez predpony pra-, pre-, pri- (praobyčajne, prekrásne...)
 
Určte, ktoré z dvojice rovnakých slov je vo vete príslovkou:
•  Je mi dobre. Dobre, prídem načas.
•  No výborne, zvládol si to! Zvládol si to výborne.
•  Príď radšej skôr. Je skôr mladší ako starší.
•  Trafil vedľa brány. Trafil vedľa.
•  Bol raz jeden kráľ. Buď už raz ticho.
•  Preto odcestoval už dnes. Veď preto!
•  Ja, samozrejme, neprídem! Povedal to tak samozrejme...
•  Vyšli mu v robote v ústrety. Kráča v ústrety nešťastiu.
•  V utorok zas príde. Treba peniaze a zas len peniaze.
•  Beriem si dovolenku od pondelka do stredy vrátane.
•  Zaplatil všetko vrátane fakultatívnych výletov.
•  Hotel Carlton je neďaleko.
•  Hotel Carlton je neďaleko SND.
•  Naproti Markovi sedela Katka.
•  Bežal otcovi naproti.

Predložky, Spojky, Častice

-nemajú vetnočlenskú platnosť- nepatria do základovej formálnej vetnočlenskej štruktúry
 
Predložky, ich štylistické využitie
 
  neplnovýznamový SD
  spolu s ohýbacou morfémou slova, pred ktorou stoja, vyjadrujú vzťahy medzi slovami
  vo vete stoja VŽDY v spojení s iným slovom (k otcovi, od chorého, za štyroch)
  nemajú vetnočlenskú platnosť
 
Pravopis:
  správny slovotvorný základ:
►predložka kvôli (k-vôl-i) má základ vôľ, nie kôl--
  správna väzba predložky:
s,so – sa viaže s I (s otcom, so sestrou)
z, zo – sa viaže s G (z povaly, zo dvora, z obchodov)
 
Správne:
  píšeme perom (čím? -prostriedok)
  Je o päť minút dvanásť.
  Neprišli pre chorobu. (príčina)
Nesprávne:
• píšeme s perom (my a pero)
• Je za päť minút dvanásť.
• Neprišli kvôli chorobe. (nie v prospech choroby)
• Neprišli vďaka chorobe. (chorobe nemáme začo vďačiť)
 
Delenie predložiek:
  A) prvotné – vždy len predložkami
  B) druhotné – narastá počet v administratívnom štýle (právnické a obchodné texty):
v súvise, v porovnaní, na rozdiel, v závislosti od, prostredníctvom, zásluhou, počnúc,
končiac...
 
Vypíšte z textu všetky predložky, rozdeľte ich podľa druhu:
 
Celebrita medzi športovými trofejami prišla na Slovensko naposledy jeho zásluhou. Hokejový Stanley Cup vyhral pred tromi rokmi v drese Tampy Bay. Vážený plechový hosť dorazil na Liptov na jediný júlový deň.
 
Prvotné – na, pred, v, medzi
Druhotné - Nie sú: zásluhou – iný kontext
 
Vokalizácia predložiek pred zámenom
  náš jazyk nedovolí, aby za sebou nasledovali ťažko vysloviteľné hlásky ► vokalizácia predložiek
  vokalizácia – pripojenie vokálu/samohlásky k neslabičným predložkám k, s, v, z a ich následná premena na slabičné: ku, so, vo, zo
  jednoslabičné predložky: od, pod, pred, nad, cez, bez ► vokalizácia: odo, podo, predo, nado, cezo, bezo
 
  Správne obe predložky:
v dni, vo dni, z dňa / zo dňa, bez zmeny/ bezo zmeny, v sne/ vo sne, nad dverami/nado dverami...
 
Spodobovanie predložiek:
  S (píšeme S, vyslovujeme Z) pred:
a)  samohláskou: s otcom (Z)
b)  znelou spoluhláskou: s Braňom (Z)
c)  VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme S – s ním (S)
 
  SO (píšeme SO, vyslovujeme ZO): SO švagrinami (ZO)
   VÝNIMKA: pred osobnými zámenami: SO mnou (SO)
 
   ZO (píšeme a vyslovujeme vždy ZO)
 
  KU /píšeme a vyslovujeme vždy GU) KU kapuste (GU)
  VÝNIMKA: pred osobným zámenom KU: KU mne (KU)
 
  VO (píšeme a vyslovujeme VO)
 
  Z (píšeme Z, vyslovujeme S pred neznelou spoluhláskou):  z povaly (S)
 
   K (píšeme K, vyslovujeme G) pred:
a)  samohláskou: k uchu (G)
b)  znelou spoluhláskou: k dvoru (G)
 
  V (píšeme V, vyslovujeme F) pred neznelou spoluhláskou:  v ceste (F)
 
Štylistické využitie predložiek:
  prvotné predložky – bezpríznakové
  druhotné predložky – príznak odbornosti – v náučných a administratívnych textov ( v zmysle...vzhľadom na....)
 
Rozlíšte predložku alebo iný slovný druh:
 
  Začínajúc 1. júlom vstúpi do platnosti....
►predložka
   Nechtiac som ho urazil.
►príslovka
   Počínajúc pondelkom otvárame...
► predložka
  Chtiac-nechtiac musím ísť.
►príslovka
  Na rozdiel od krajín východnej Európy..
► predložka
  Nerobíme rozdiel medzi regiónmi.
►podstatné meno
  Môžeme si to dovoliť so zreteľom na získanú prax.
►predložka
  Maj predovšetkým na zreteli svoje zdravie.
►podstatné meno
 
Použite nasledujúce druhotné predložky vo vetách:
  v zmysle, v záujme, v dôsledku, prostredníctvom, so zreteľom na, odhliadnuc od,   s ohľadom na, bez ohľadu na
 
Spojky
 
•  neplnovýznamový SD
•  majú vlastnosti samostatných morfém (gramatických slov)
•  spájajú vety, slová
•  nemajú vetnočlenskú platnosť

Pravopis:
•  Písanie čiarky:
a)  Ak sa opakuje tá istá zlučovacia alebo vylučovacia spojka (i-i-i, ani-ani, alebo-alebo): Ozve sa či v zime, či v lete. Alebo ber, alebo nechaj!
•  ALE: ak vymením zlučovaciu spojku za INÚ, čiarku pred vymenenou nepíšeme: Zvieratá kŕmime i na jar, i v lete aj na jeseň a v zime.
 
b) Ak sú vety alebo členy viacnásobného vetného člena spojené inými spojkami ako a, i, aj, ani, či, alebo v zlučovacom význame:
Ozve sa každý rok, a preto má....Myslím, teda som. (a teda)
 
c) Ak sú vety alebo členy vo viacnásobnom vetnom člene spojené dvoma protikladnými spojkami (nielen-ale aj, tak-ako aj...), čiarku píšeme pred druhou z
nich: Nielenže prišiel neskoro, ale sa ani neospravedlnil.
 
d) Pred podraďovacími spojkami: že, keby, aby, keď, pretože...
e) Čiarku môžeme, ale nemusíme písať pred priraďovacími spojkami, ak vyjadrujú iný ako zlučovací vzťah:
Naháňali ho, a nechytili. (odporovací vzťah)
Naháňali ho a nechytili. (zlučovací vzťah)
 
Štylistické využitie spojok:
1.  nepríznakové samy osebe
2.  expresívne pôsobia, keď ich opakujeme alebo vôbec nepoužijeme (vtedy zdroj dynamizácie textu)
 

Častice

l  neplnovýznamový SD
l  vyjadrujú osobný vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede, dodávajú slovu/vete
významové odtienky
  - NEMAJÚ vetnočlenskú platnosť (hodnotiace častice tvoria neslovesné
jednočlenné vety: Možno...Samozrejme. Áno!)
 
Pravopis
Písanie čiarky
a)  Pri hodnotiacich a vysvetľovacích časticiach:
-  Píšeme čiarku, ak má platnosť pre celú vetu, nielen pre jedno slovo:
Chcel odísť, zrejme, vrátiť sa domov. Veru, už bolo neskoro.
 
-  Nepíšeme čiarku, ak má vzťah k jednému slovu: Bolo už veru neskoro.
 
Spojenie častice s oslovením
-  Čiarku píšeme až po substantíve: No Jano, to sa ti teda podarilo
NIE: No, Jano, to sa ti ....
 
Písanie dovedna/osobitne
a)  ak sa skladá z viacerých slov = 1 jazyková jednotka (asi sotva, akože by, nie a nie, len a len, priam tak)
b)  väčšinu píšeme spolu: bezpochyby, čožeby, akoby, akiste
c)  spolu píšeme zmeravené tvary: božechráň, namojveru
d)  opakovanie častíc – so spojovníkom: tak-tak, len-len, už-už
 
Štylistické využitie
l  v subjektívne ladených textoch hovorového štýlu – v dialógoch
l  v úlohe konektorov (pri výstavbe textu)
l  na zvýraznenie subjektívnosti v publicistickom a umeleckom štýle
l  NO – nepoužívať vo výkladovom texte
l  takže – bezdôvodné použitie v hovorovom štýle
 
Rozlišuj:
l  Už je raz darmo.  častica
l  Žil raz starček so starenkou.  príslovka
l  Stačí mi raz povedať!   Číslovka
 
Aký osobný postoj má výpoveď?
l  Mám asi 100 eur.
l  Mám možno 100 eur.
l  Mám pravdepodobne....
l  Mám chvalabohu....
l  Mám dokonca...
l  Mám nanajvýš...
l  Mám iba/len...
l  Mám sotva...
 
Porovnaj funkciu označených slov:
l  Len aby nezabudol.
l  Bojí sa, aby nezabudol.
l  Nemám ani jednu.
l  Neodišiel Patrik ani Dano.
l  Samozrejme, ty máš prednosť!
l  Prijala to tak samozrejme.
 

Citoslovcia

n  neplnovýznamové SD
n  slová - vety, vyjadrujú cit (joj), vôľu (heš) alebo napodobňujú zvuky (cingi-lingi)
n  ak nezastupujú iný slovný druh, nemajú vetnočlenskú platnosť, inak:
 
Ale o tom nikto ani muk! Žaba čľup do vody.
-  vo funkcii slovesa – prísudok
-  stoja mimo vety, sú oddelené čiarkou
 
Pravopis
Interpunkcia
-  Na konci zvyčajne majú výkričník !  Ach, to azda nie! Vitajte u nás!
-  Uprostred vety ich môžeme zdôrazniť !  A on buch! a bol na zemi.
Písanie čiarky:
Hej, nevideli ste ho? Nie, len Miša! Ahojte, Hanka, Eva, Soňa!
 
ALE: A on buch! A bol na zemi... (citoslovce buch je vo funkcii prísudku, preto nie je
oddelené čiarkou.)
 
Písanie osobitne a dovedna
-  U mnohých je ustálené písanie: hi-hi-hi / hihihi
  „Ku-kuk!“ volá kukučka. / „Kukuk!“ volá  kukučka.
-  Zmeravené tvary dovedna: Nevídali. Dajsamisvete!
 
Druhy
vlastné
zvukomalebné
 
Štylistické využitie
n  nehodia sa do písomných prejavov objektívnych štýlov
n  v hovorovom a umeleckom štýle (dramatické rozprávanie, dialóg - monológ)
n  významový vzťah s expresívnymi príznakmi
n  dotvárajú sémantické hodnoty výpovede
 
-odlíšenie od prísloviek/pomôcka otázkou, príslovky stupňovanie/: napr.
Ťažko sa mi stúpalo do kopca. – stupňovanie
Asi ťažko to urobí. – náhrada sotva
 
Zvukomalebné slová = onomatopoje
n  Zvuky zvierat:
kikirikí (SR), cocoroco (španielsky), cock-a-doodle-doo (anglicky: kok-dúdl-dúj),
cucuricu (rumunčina: kukuriku).
n  AHOJ – starý kresťanský pozdrav námorníkov pri spúšťaní lode na more: „K pocte Ježišovi!“ „Ad honorum Jesus!“
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.023