Časová modulácia hlasu

Moduláciu delíme na 3 skupiny:

– časová modulácia

– silová modulácia

– tónová modulácia

Prozodické vlastnosti reči – intonácia

▪ komplexný zvukový jav, ktorý sa skladá z jednotlivých zložiek

Najmenšia intonačná jednotka je slabika. Intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu.

▪ delenie:

A) Prozodické javy vznikajúce časovou moduláciou reči

▪ kvantita hlások – vyslovenie dlhej hlásky alebo dvojhlásky trvá 2-krát dlhšie než vyslovenie krátkej

▪ pauza (prestávka): ▪ fyziologická – slúžia na nadýchnutie

▪ významová (logická) – používa sa na členenie reči na vetné úseky, súvetí na vety...

– fyziologické pauzy sa musia zhodovať s významovými, ináč pôsobia rušivo

– prestávkami sa veta rozčlení na vetné úseky (takty), čo sa nazýva frázovanie

▪ tempo (rýchlosť) reči – musí byť primerané obsahu a prostrediu

▪ rytmus – vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove

B) Prozodické javy vznikajúce silovou moduláciou reči

▪ prízvuk – je zvýraznenie intenzity jednej slabiky v slove

– rozlišujeme: ▪ hlavný – je pevný a je na prvej slabike slova

▪ vedľajší – v dlhších slovách

▪ dôraz (vetný prízvuk) – je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova vo vete

– napr. Synku, nevieš nič.

▪ emfáza – citový, expresívny dôraz

– zdôraznenie istej časti prejavu, pri ktorom sa uplatňuje citový prvok

– napr. Výýýborne!

▪ intenzita hlasu – spolu s tempom vytvára dynamiku rečového prejavu

C) Prozodické vlastnosti vznikajúce moduláciou reči

▪ melódia:

1. uspokojivá končiaca melódia – uplatňuje sa v oznamovacích vetách a dopĺňacích otázkach – napr. Kedy pôjdeš do kina?
2. neuspokojivá končiaca melódia – v zisťovacích otázkach – napr. Pôjdeš do kina?
3. neuspokojivá nekončiaca melódia – naznačuje, že vo výpovedi sa pokračuje – na konci prvej vety v súvetí – Chcel som ísť do kina, ale musel som sa učiť.

▪ hlasový register (výška hlasu) – vzniká nasadením hlasu do istej výšky

Melódia

– stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete.

• klesavá – nastáva v oznamovacej, rozkazovacej, želacej, zvolacej vete, v opytovacej vete v doplňovacej otázke
• stúpavá – v opytovacej vete v zisťovacej otázke
• stúpavoklesavá – v súvetiach

Pauza(prestávka)

– prestávky členíme reč na menšie úseky, takty – frázovanie.

Prestávky rozoznávame:

1. logické číže významové
2. fyziologické (nevyhnutnosť nadýchať sa)

Pauza je dôležitý komunikatívny prostriedok, ale nadbytočné prestávky pôsobia rušivo, napríklad každá čiarka vo vete (súvetí) sa nemusí zvýrazniť prestávkou.

Tempo reči (rýchlosť) – závisí od funkcie