Lexikálna rovina jazyka

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča kajka (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 26.10.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 201 slov
Počet zobrazení: 2 873
Tlačení: 100
Uložení: 108

Lexikálna rovina jazyka

Lexikológia (slovo, sémantický trojuholník, lexikálny a gramatický význam slova)

Morfematická štruktúra slova

Slovná zásoba národného jazyka – individuálna, aktívna/pasívna (druhy)

Členenie slovnej zásoby (lexikálny význam, spisovnosť, podľa jazykového štýlu, dobový výskyt, citové zafarbenie)

Slovníky – význam, použitie, druhy

Antonymá, homonymá, synonymá

Obohacovanie slovnej zásoby (spôsoby), odvodzovanie, skladanie

Obohacovanie slovnej zásoby – pretváranie slov skracovaním

Preberanie slov – internacionalizácia

Tvorenie viacslovných pomenovaní

Frazeologizmy – ľudové a intelektuálne

Tvorenie obrazných pomenovaní – metafora, metonymia, personifikácia, synekdocha

Zhrnutie učiva – lexikálna rovina jazyka

CieleDefinovať pojmy lexikológia, lexika, na príkladoch rozlíšiť lexikálny a gramatický význam. Poukázať na rozdiel medzi slovnou zásobou národného jazyka a vlastnou. Rozširovať individuálnu slovnú zásobu. Poznať členenie slovnej zásoby z rozličných hľadísk, vedomosti aplikovať na konkrétnych príkladoch pri tvorbe textov. Využívať pri pretváraní textov antonymá, homonymá a synonymá, rozširovať slovnú zásobu v ústnom prejave. Vedieť vysvetliť spôsoby vzniku frazeologizmov a využívať ich vo vlastných prejavoch. Vedieť používať rôzne druhy slovníkov, poznať ich funkciu. Poznať spôsoby obohacovania slovnej zásoby a využívať ich pri tvorbe vlastných prejavov. Vysvetliť vplyv spoločenského vývoja na zmeny v slovnej zásobe. Vedieť vysvetliť pojem – viacslovné pomenovanie, vytvárať texty s využitím viacslovných pomenovaní, vyhľadávať ich v textoch. Vedieť vysvetliť pojem – obrazné pomenovania, pomenovať jednotlivé druhy, vytvárať vlastné texty s využitím obrazných pomenovaní. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.

 

Lexikológia

  • náuka o slove a slovnej zásobe

 

Slovo 

  • základná jazyková jednotka s ustálenou grafickou a zvukovou podobou
  • ustálený, ako celok premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj gramatický a lexikálny význam
  • funkcie: a) pomenovacia /význam slova/
  1. b) syntaktická /funkcie VČ vo vete/

 

Lexikálny a gramatický význam slova

 

Lexikálny význam 

  • rozumieme pod ním vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti
  • slovo ho má vždy, nemôže bez neho existovať

napr. lečo – jedlo z papriky, rajčín a vajec, dom – budova, stavba na obývanie

  • nie každý sled hlások má lexikálny význam, napr. SROGL – vyzerá ako skutočné slovo, môžeme odhadnúť jeho gramatické kategórie (pod. meno, muž. Rodu, neživotné, N, sg. dobu alebo sloveso v 3. os. Sg, minulý čas a p.)

Gramatický význam

  • schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie, napr. rod, číslo, pád, čas, vzťahy nadradenosti a i.

 

lexikálny + gramatický význam slova = úplný význam slova

 

Slovo « lexéma

 

Slovo

význam slova nemôže existovať samostatne, potrebuje sa premietnuť do konkrétneho slova, ktoré ma istý gramatický tvar

 

Lexéma

- základná jednotka lexikológie, skladá sa:

  1. a) z vonkajšej formy – rad foném (realizovaná – ústna podoba – ustálený rad hlások, písomná podoba – grafémy)
  2. b) z vnútornej formy – obsah slova = lexikálny význam slova

 

Lexikológia - neskúma úplný význam slova, jej predmetom  nie je gramatický význam, napr. T E L O – lexikálny význam: organizmus, najmä ľudský, neskúma gramatické tvary slova: telom, o tele, telá....

                    - skúma každé slovo ako súbor všetkých jeho gramatických tvarov, ktoré spája jeho gramatický význam, napr. priateľstvo – vzťah medzi priateľmi, priateľský – týkajúci sa priateľstva (priateľ, priateľský – 2 samostatné lexémy – iné významy), neskúma priateľstva, priateľstve

Vzťah k objektívnej realite – sémantický ê (človek myslí v pojmoch)

 

  1. POJEM /symbol – definícia, pojem – význam/obsah znaku/

                 ê

  1. Objekt, VEC /reálna vec/ ----------------      3. Pomenovanie, SLOVO                    (forma slova) 

Pojem –prvok myšlienkovej oblasti

Slovo – jazyková oblasť, formálna stránka

Vec – reálne objekty

„Fázy“ myslenia:

  •  
    1. podnet z objektívnej skutočnosti (vidíme konkrétny predmet) vidíme psa
    2. uvedomenie si, čo vidíme – vybavenie najdôležitejších vlastností predmetu v mysli (definícia) chlpaté zviera so 4 labami, 2 ušami, papuľou...
    3. priradenie mena, pomenovanie (v duchu / písomne) – dohodnutý jazykový znak (iné jazyky – priraďujú tiež podobnú definíciu predmetu) P – E – S (dog)

Morfematická štruktúra slova

  • morféma - najmenšia časť tvaru vydelená významom/funkciou (časť slova s nejakým významom/

 

Morfematická štruktúra slova

- slovo môžeme rozdeliť na najmenšie vydeliteľné významové časti slova – morfémy  

- morféma - najmenšia časť tvaru vydelená významom/funkciou (časť slova s nejakým významom/

Druhy morfém:

  1. koreňová morféma (škol-a, dom-ček, dom-ovník, stav-ba) – nositeľ významu, významové jadro slova, koreň 
  1. odvodzovacia /derivačná morféma (pred-škol-ák, na-píšem, uči-teľ) – predponová al. príponová morféma (pred koreňovou morfémou alebo medzi koreňovou a gramatickou morfémou)
  1. tematická morféma – v slovese pred gramatickou morfémou, v slovách zo slovesných základov (medzi koreňovou a gramatickou al. odvodzovacou morfémou), napr. pracov-a-ť, rozum-ie
  1. gramatická morféma= relačná – všetky skloňovacie a časovacie prípony: -a,-e,-i,-ov, -ou, -om, -iam,-iach,-ého,-ému,-ých,-ými,-m,-me,-te,-ú.../škol-ou
  2. nulová morféma – druh gramatickej morfémy /stôl, chlap/
  1. spájacia morféma /- spájací prvok, spája iné morfémy, v slovenčine je 11 spájacích morfém: -ľ-, -ň-, -iz-, -č-, -j-, -at/iat-, -en-, -ej-, -ír-, -ov-, -ic/-ič (veľk-o-mesto, Trnavčan-, káčatko, režírovať.../
  1. modifikačná morféma – upravuje význam, najmä trvanie slovesného deja zdôrazňuje obsah prídavných mien a zámen: -ov, -iev, -áv, -š-, -že, -si, -koľvek (pociťovať, sedávať, drahší..) 
  1. tvarová morféma – slúži na tvorenie slovesných tvarov –ť, -l,-úc/-iac... (poču-ť, urob-en-ý, volaj-úc..) 
  1. rozštiepená morféma – vyjadruje sa viacerými prvkami súčasne – tvary zloženého minulého al. budúceho času, podmieňovacieho spôsobu –l by som, bol by som –l, budem –ť, ná- -ie (číta-l by som, ná-dvor-ie)

roz-von-iav-a-j-ú (roz- odvodzovacia, -von-koreňová, -iav-modifikačná, -a-tematická, -j- spájacia, -ú- gramatická)

Slovná zásoba národného jazyka

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov v jazyku. Je zachytená v slovníkoch.

Časti SZ:

  1. a) centrum - najpoužívanejšie slová, relatívne stála.
  2. b) periférna časť – veľmi variabilná, pohyblivá (vstupujú a vypadávajú slová) – odborné slová, historizmy, neologizmy, cudzie a básnické slová a i.

Druhy SZ:

                                                              základnú

Slovnú zásobu delíme na  

                                                              individuálnu

Základná slovná zásoba 

- obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000-1500 slov.

Pre porovnanie: základná angličtina ma 850slov, ruština asi 1500slov. 

Najpoužívanejšie slová podľa Mistríka: a, byť, v, na, sa, ten, on, že, z, ako.

z podstatných mien – až na 48. mieste rok, čas, deň, svet, život atď.

zo prídavných mien celý veľký, nový, starý, dobrý atď.

zo slovies byť, mať, môcť, vedieť atď.

 

Individuálna slovná zásoba 

- býva rozdielna. Každý človek má svoju, ktorú používa.

U významných spisovateľov sveta to bolo, napr. Goethe 20-tisíc, Puškin 21 197 slov a Shakespeare 24-tisíc slov.

Môže byť aktívna a pasívna.

Aktívna – súhrn všetkých slov, kt. rozumieme a bežne ich využívame.

Pasívna – súhrn slov, kt. rozumieme, ale nevyužívame ich v praxi. Pasívna je preto oveľa bohatšia ako aktívna slovná zásoba.

Členenie SZ:

  1. Podľa lexikálneho významu
  2. a) jednovýznamové – majú základný význam
  3. b) viacvýznamové okrem základného významu, majú prenesený význam:
  4. na základe vonkajšej podobnosti (koza – telocvičné náradie) - metafora
  5. na základe vnútorných súvislostí medzi predmetmi – metonymia (číta Hviezdoslava)
  1. Podľa vzťahu medzi lexikálnymi významami:
  2. homonymá (box-box, kade-kade)
  3. synonymá (predpoludním- dopoludnia, vrece-mech-vak..)
  4. antonymá (dievča-chlapec) 
  1. Podľa zaradenia do jazykových štýlov:
  2. neutrálne (štylisticky nepríznakové)
  3. štylisticky príznakové – spisovné – odborné,

 – básnické,

 – hovorové

                                                – nespisovné  – vulgárne,

– žargónové,

– argotové

 

       žargónové – slovníky istej skupiny

       argot – slovník nižších spoloč. skupín

 

  1. Podľa spisovnosti
  2. a) spisovné
  3. b) nespisovné – dialektizmy, slang, argot 
  1. Podľa dobového výskytu:
  2. historizmy (pomenúvajú realitu, ktorá už dnes neexistuje)
  3. archaizmy (pomenúvajú, pre to , čo pomenovali už dnes existuje nový význam)
  4. zastarané (vytlačené –nahradené modernými slovami)
  5. nové (novovznikajúce slová = neologizmy)
  1. Podľa citového príznaku:
  2. a) neutrálne
  3. citovo – zafarbené (expresívne)

 

Expresívne slová:

  • eufemizmy – zjemňujúce slová (umrieť – skonať, usnúť naveky)
  • dysfemizmy – hanlivé slová, ktoré karikujú, zosmiešňujú nedostatky (somár, zmija)
  • pejoratíva – hanlivé slová, ale nie sú také názorné ako dysfemizmy (korbeľ, grobian)
  • vulgárne – neslušné slová (grcať)
  • obscénne – tabuizované, ktoré sú často sprevádzané apoziopézou (nedokončená výpoveď) (choď do…., ty jedna…..)
  • deminutíva – zdrobneniny (domček)
  • laudatíva – maznavé a lichotivé slová (mamička, tatík)
  • augmentatíva – sú opakom deminutív (domisko)
  • onomatopoje – napodobňujú prírodné zvuky (žblnkať, chichotať)
  1. Podľa pôvodu:
  2. domáce (dvere, stolička)
  3. zdomácnené (omša, kráľ)
  4. cudzie slová

Slovníky

Lexikografia 

  • teória a prax zostavovania slovníkov

 

Druhy: 1. knižné (výkladové, normatívne, pravopisné, ortoepický, frazeologický a i.)

  1. elektronické (SLEX, počítačové slovníky)

 

Obohacovanie SZ:

  •  
    1. Tvorenie slov
  • odvodzovanie
  • skladanie 

slovotvorne motivované slovo – rozpoznáme, z akého slova vzniklo slovo (mur-ár, cin-cin)

slovotvorne nemotivované slovo – nevieme rozpoznať spôsob utvorenia slov (ísť, voda)

  •  
    1. Pretváranie slov
  • univerbizácia – zmena viacslovného na jednoslovné (panelový dom – panelák)
  • mutliverbizácia – zmena jednoslovného na viacslovné (tenisky – tenisové topánky)
  • skracovanie (skratka, značka, skratkové slovo)
  •  
    1. Preberanie slov
  • chýba domáci výraz (snoubord)
  • domáci výraz je dlhší (softvér)
  • potreba odborného názvu (aorta)
  • prestížnosť cudzieho výrazu (supermarket, šou)
  •  
    1. Tvorenie viacslovných pomenovaní
  • združené pomenovanie – majú základný význam, z viacerých slov, pomenúvajú 1 objekt (školský rok, hríb satan)
  • frazeologizmy . ustálené slovné spojenia, obrazný význam:

členenie: a) ľudové (porekadlo, príslovie, pranostika)

               b)intelektuálne /knižné/ = europeizmy (kocky sú hodené, proti veterným mlynom) 

  1. Tvorenie obrazných pomenovaní
  • metafora
  • metonymia
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.660