Efektívne učenie sa

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča agile (23)
Typ práce: Maturita
Dátum: 12.11.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 116 slov
Počet zobrazení: 64
Tlačení: 2
Uložení: 3

EFEKTÍVNE UČENIE SA

Učenie sa je celoživotný zámerný, cieľavedomý a systematický proces získavania vedomostí, zručností a skúseností buď z nejakej inštitúcie alebo ako samostatné učenie. Prostredníctvom tejto formy činnosti mení jedinec svoje správanie a vlastnosti, a to pod vplyvom vonkajších podmienok a v závislosti od výsledkov konania. Učením nezískavame len vedomosti, zručnosti a návyky, ale aj kultivujeme svoje správanie a osobnostné kvality.

Dva odlišné prístupy k učeniu

Vedci zistili, že ľudia majú 2 základné prístupy k učeniu: povrchovýracionálny - hĺbkový.

Povrchový prístup:  Základom je pasívne prijímanie poznatkov a memorovanie faktov. Študent si snaží zapamätať učivo bez toho, aby porozumel obsahu. Nevyberá si z učiva to, čo je podstatné, učí sa bez rozmýšľania aj nepodstatné fakty. Jeho motiváciou je snaha niekomu vyhovieť (napr. rodičom) alebo splniť nejaké požiadavky (napr. zmaturovať), t. j. že uňho prevláda vonkajšia motivácia. Výsledkom takéhoto učenia sú iba formálne vedomosti študenta bez dostatočného porozumenia učivu.

Hĺbkový prístup: Základom je aktívny postoj študenta k prijímaným poznatkom. Študent sa snaží porozumieť tomu, čo sa učí. Snaží sa pochopiť význam učiva a aktívne ho spracovať. Aktívne spracovanie faktov je založené najmä na vytrieďovaní faktov na základné, podstatné a doplnkové, nepodstatné. Študent s hĺbkovým prístupom je tvorivý, snaží sa v učive nájsť logické súvislosti, vzťahy, chce prostredníctvom nových poznatkov obohatiť svoj vnútorný svet – hovoríme o vnútornej motivácii. Výsledkom nie je len zapamätávanie učiva, ale aj jeho osvojenie a pochopenie. Študent potom vie získané poznatky, ktoré správne pochopil, aj hodnotiť, analyzovať a tvorivo využívať v reálnom živote.

Intenzívne štúdium je založené na:

 

  • Ÿ čo najrýchlejšom a najpresnejšom zvládnutí učiva,
  • Ÿ nájdení jeho podstaty a rozpoznaní súvislostí medzi jednotlivými časťami,
  • Ÿ schopnosti získané vedomosti prakticky využívať

 

Faktory ovplyvňujúce učenie:

 

  • Ÿ optimalizácia podmienok,
  • Ÿ racionálne plánovanie,
  • Ÿ zefektívnenie učebného procesu.

 

  1. Optimalizácia podmienok na učenie

Znamená vytvorenie najvhodnejších podmienok na učenie. Práve tento faktor niektorí študenti podceňujú, učia sa kdekoľvek, za akýchkoľvek podmienok, hlavné je, aby to „mali čo najskôr za sebou.“ Pri tom si neuvedomujú, že vytvorením vhodných podmienok na ich učenie zefektívni a zrýchli

Optimálne podmienky na učenie:

  1. dostatočné osvetlenie miestnosti – smer svetla pre pravákov zhora zľava, pre ľaváka zhora sprava – zabránenie tienenia; denné svetlo je najlepšie na učenie; študenti by si mali dávať pozor na priame svetlo svietiace rovno do očí, na prílišné silné svetlo a na svetlo odrážajúce sa z lesklých plôch – spôsobuje to pocit únavy a nepríjemné dráždenie
  2. primeraná teplota v miestnosti – ani príliš teplo, ani príliš zima (optimum je 18°C – 20°C, v lete 19°C – 24°C); časté vetranie miestnoti
  3. stále rovnaké prostredie - tá istá miestnosť, ten istý stôl, tá istá stolička – automatický signál pre telo, že je čas na štúdium ( pokojné prostredie bez rušivých vnemov)
  1. Racionálne plánovanie učenia

Racionálne plánovanie učenia je založené na vedomom a vopred premyslenom plánovaní. Poznáme 3 úrovne plánovania:

  1. nevedomé plánovanie – riešenie problému je skôr vecou aktuálneho konania ako výsledkom zámernej, cieľavedomej prípravy, vytvorenia skutočného plánu (napr. študenti zistia, že je vonku pekne, tak sa rozhodnú ísť na výlet)
  2. špecifické plánovanie – obsahuje vedomé úsilie vytvoriť plán pre špecifickú úlohu (napr. študenti 1. ročníka sa na triednej schôdzke dohodnú, že sa potrebujú bližšie spoznať, tak si naplánujú 2-dňový výlet v prírode počas jarných prázdnin)
  3. strategické plánovanie – berie do úvahy všetky podmienky, možné prekážky pri uskutočňovaní naplánovaných úloh, prispôsobuje tomu stratégiu. Prístup k riešeniu problému je alternatívny. Plánovanie je pružné, prispôsobuje sa podmienkam a okolnostiam.

Veľmi užitočné je racionálne plánovanie času na učenie. Rozvrhnutie si činností môže študentovi slúžiť na to, aby nebol v jednom časovom úseku príliš preťažený a v druhom zbytočne svojím časom neplytval. Odporúča sa robiť pravidelné časové plány, najužitočnejší je denný plán, ktorý sa robí večer pred plánovanými aktivitami alebo ráno v ten istý deň. Ani najlepšie naprojektovaný plán nemá v živote zmysel, ak jeho plnenie v určitých čas. intervaloch nekontrolujeme.

Pravidelná kontrola plnenia plánu by mala byť súčasťou plánovania akýchkoľvek aktivít.

Ideálne je kontrolovať krátkodobé plány denne, strednodobé raz za pol roka a dlhodobé aspoň raz za rok. Okrem plánovania každodenných aktivít by sme nemali zabúdať ani na zodpovedné projektovanie vlastnej budúcnosti.

Pri tvorbe plánov na učenie je potrebné zohľadňovať:

  1. duševnú a telesnú pohodu – zdravý, svieži, dobre vyspatý a odpočinutý človek (človek má spať okolo 7 hodín denne); striedanie učenia s relaxáciou – 2 hodiny denne venovať neplánovanej aktivite; denne aspoň 20 minút cvičiť.
  2. stratégiu učenia – najefektívnejšie a najľahšie osvojenie si učiva je učiť sa počas vyučovania; učiť sa menej, kratší čas, ale pravidelne je efektívnejšie ako učiť sa jednorazovo a veľa hodín; opakovanie učiva najmenej 15 min. denne; zistiť časové rozpätie najväčšej výkonnosti v priebehu dňa; pravidelné a sústavné učenie – pravidelné učenie vždy v rovnaký čas
  1. Zefektívnenie učenia

Niektorí učenia si neveria, už pri prvých prekážkach v učení si hovoria „Nedokážem to“, „Neviem, ako to mám urobiť“… Je potrebné,, aby si takíto študenti posilnili svoju sebadôveru, aby sa ich reakcie zmenili na „Ja to dokážem“, „Chcem sa o to pokúsiť“… Na to, aby boli pri učení úspešní, im okrem vhodných podmienok na učenie a tvorby pravidelných učebných plánov pomôže aj zvýšenie efektivity ich učenia.

Zefektívnenie učenia môžeme dosiahnuť najmä prostredníctvom:

  1. pozitívnej motivácie – chcem sa učiť- nájdenie zaujímavých pasáži v učive; uvedomenie si, že naštudovaním aj nezaujímavých, ale povinných častí učiva dosiahneme hlavný cieľ – ukončenie štúdia a získanie zamestnania; určenie čiastkových cieľov – naučiť sa naraz iba napr. dve strany za polhodinu; snaha zapamätať si učivo – už tento úmysel aktivizuje pamäť
  2. zvyšovania koncentrácie – sústredenosti na učenie – pravidelný denný režim /-zvyšuje sústredenosť; časový plán – podporuje koncentráciu na učenie; čítanie nahlas – účinok, ako keby sme to čítali 2krát; efektívne čítanie
  3. chápania učiva ako objektu učenia – dôležité je pochopenie učiva; usporiadanie učiva do systému; vyjadrenie logickej štruktúry učiva prostredníctvom pojmovej mapy, grafu, atď.; zdôraznenie hlavných, dôležitých prvkov učiva; určenie doplnkových vedľajších prvkov učiva; porozumenie učivu; tvorba poznámok; sformulovanie otázok na zhodnotenie významu učiva; zopakovanie si učiva vlastnými slovami; aplikácia učiva pri riešení úloh

GENERALIZÁCIA (zovšeobecnenie) – je myšlienkový postup, pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ale aj formulujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov (napr. podstatné mená citoslovcia, slovesá = slovné druhy)

KOMPARÁCIA (porovnanie) – klasifikujeme ňou jednotlivé javy, zisťujeme najprv zhody a potom rozdiely medzi javmi

INTERPRETÁCIA (výklad, vysvetlenie) – zahŕňa postoje o diele interpretujúceho

  • autor si po detailnom rozbore textu vytvára vlastnú mienku o diele

EFEKTÍVNE ČÍTANIE

 Čítanie chápeme nie len ako klasické čítanie, ale aj ako čítanie prostredia, situácie, priebehu podujatie, zámeru človeka. Závisí od správneho dekódovania kontextu a kotextu.  Pri efektívnom čítaní je kontext rovnako dôležitý ako základný text, pretože súčasné sledovanie kontextu počas efektívneho čítania základný text doplňuje a upravuje.

Text -  vzniká spájaním, spriadaním slov, slovných spojení a viet

Kotext – je informácia, ktorá sa nerealizuje slovne ani vizuálnymi prostriedkami, ale sa vytvára na základe okolností, ktoré považujeme v konkrétnej situácii za jasné, samozrejmé. Je to teda obsah, ktorý stojí kdesi mimo fyzikálnych hraníc textu i kontextu. Nie je vyjadrený slovami, ale zrejmými okolnosťami.

Kontext je tá časť, ktorá rozširuje a rozvíja základný text.

Pri efektívnom čítaní sa opierame nielen o text, ale aj o kontext a kotext

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014