Systém slovanských jazykov

Systém slovanských jazykov

PRIRODZENÝ A UMELÝ JAZYK

1. PRIRODZENÝ JAZYK

• je systém znakov a pravidiel ich spájania, je postavený na základe ľudských artikulovaných zvukov
• slúži ako nástroj komunikácie, vyjadrovania myšlienok a poznávania,
• má univerzálnu platnosť, rozumejú mu a používajú ho všetci jedinci etnického alebo národného spoločenstva
• Slováci sa slovenským jazykom identifikujú ako národ, slovenčina je pre Slováka materinským jazykom, pre občana SR úradným jazykom, pre žiaka inej národnosti na Slovensku cieľovým jazykom a pre cudzinca cudzím jazykom
• z prirodzených jazykov prebrala funkciu spájania ľudí rôznych národností angličtina

1. UMELÝ JAZYK

• je systém znakov, ktorý ma ohraničenú platnosť
• na rozdiel od prirodzeného jazyka najprv exituje v písanej forme a až potom vo zvukovej forme
• najúspešnejším pokusom o vytvorenie umelého medzinárodného jazyka sa stalo esperanto

INDOEURÓPSKY PRAJAZYK

Dnešné európske a niektoré ázijské jazyky sa vyvinuli zo spoločeného základu, ktorý sa nazýva indoeurópsky prajazyk. Ďalším vývinom sa z indoeurópskeho prajazyka vytvorili skupiny indoeurópskych jazykov.

Do skupiny indoeurópskych jazykov patria, napr. Baltské jazyky, keltské jazyky, italické jazyky, germánske jazyky, slovanské jazyky atď.

V priebehu 2. – 1. tisícročia pred n. l. sa sformoval jazyk, ktorým hovorili Praslovania (toto obyvateľstvo sa stalo základom slovenskej národnosti) – PRASLOVANČINA.Tento spoločný jazyk starých Slovanov nie je doložený žiadnymi písanými pamiatkami, preto si znenie praslovanských slov iba domýšľame. Praslovanský pôvod slov poznáme hlavne podľa toho, že sa vyskytovali vo väčšine slovanských jazykov. Z pôvodne jednotného praslovanského jazyka, ktorým hovorili Praslovania, sa neskôr vyvinuli jednotlivé slovanské jazyky takto:

SLOVANSKÉ JAZYKY

1. Východoslovanské

• ruština
• ukrajinčina
• bieloruština
• rusínsky jazyk (jazyk východných Slovanov na východnom Slovensku)

1. Západoslovanské

• slovenčina
• čeština
• poľština
• horná a dolná lužická srbčina

1. južnoslovanské

• srbčina (upravená cyrilika)
• chorvátčina
• slovinčina
• macedónčina
• bulharčina

• JAZYK - je abstraktný systém lexikálnych a gramatických znakov, ktorý určité jazykové spoločenstvo používa ako prostriedok myslenia a dorozumievania

• REČ – je konkrétna realizácia jazykového systému, je zvukovo alebo písomne vyjadrovaný hovor, na rozdiel od jazyka dorozumievacie znaky reči môžu mať aj mimojazykovú podobu

ROZDIELY MEDZI ČEŠTINOU A SLOVENČINOU

Čeština:

• má navyše dvojhlásku ou, spoluhlásku ř
• nemá spoluhlásky ľ, dz, dž, slabikotvorné ŕ, ĺ, samohlásku ä a dvojhlásky
• neplatí zákon o rytmickom krátení
• pri ohýbaní a tvorení slov je častejšie striedanie spoluhlások
• tvrdé spoluhlásky sú často tam, kde sú v slovenčine mäkké
• na začiatku slov sa pred samohlásky a, e, ipridáva hláska j
• čeština má grafémy (ě, ů)
• neurčitok je zakončený nielen na –t, -ct, ale aj na –ti, -ci
• v 1. os. sg. prevláda aj zakončenia na –u
• v tvare minulého času sa nevkladá samohláska o
• v minulom čase rozlišujeme rod aj v množnom čísle
• líšia sa aj v lexike, napr. odstavec/odsek, krabice/škatuľa, moc/ veľa, brýle/okuliare, zbytek/zvyšok