Systém slovnej zásoby

Systém slovnej zásoby

Slovná zásoba (lexika) – je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku; je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti.

Skúmaním slovnej zásoby sa zaoberá lexikológia.

Slovo – je základná formálna a významová jednotka jazyka

• má lexikálny (vecný) význam – pomenúva osoby, predmety a javy
• má gramatický význam – slovné tvary a gramatické kategórie
• má ustálený význam – dub = listnatý strom

Rozdelenie slov

• na základe lexikálneho významu
  • jednovýznamové slová – pomenúvajú len jednu skutočnosť. Patria sem vlastné mená – Slovensko; odborné názvy – dusík, ale aj niektoré bežné pomenovania – dievča)
  • viacvýznamové slová – pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov
• na základe významových súvislostí, vzťahov medzi slovami
  • synonymá – rovnoznačné slová ktoré majú rovnaký alebo podobný význam, napr.: utekať – bežať
  • antonymá – slová opačného významu, protikladné slová, napr.: príchod – odchod
• na základe vonkajšej podoby
  • homonymá – rovnozvučné slová, slovo, ktoré znie rovnako ako iné slovo iného významu, napr.: koruna na hlave, koruna stromu
  • paronymá – zvukovo a gramaticky podobné, významom rozdielne, napr.: oko – okno, ona – tona
• na základe počtu slov
  • jednoslovné pomenovania – napr.: hodiny, vrana
  • viacslovné pomenovania – ustálené slovné spojenia, napr.: štátny úradník

Členenie slovnej zásoby

• vecného významu:
  • plnovýznamové – neplnovýznamové (10 slovných druhov)
  • jednovýznamové – viacvýznamové
  • neodvodené – odvodené, zložené
  • synonymá – rovnoznačné (utekať, bežať)
  • homonymá – rovnozvučné (koruna kráľa – peniaz – koruna stromu)
  • antonymá – slová opačného významu (deň – noc)
  • paronymá – zvukovo a gramaticky podobné, významom rozdielne (hudobný – chudobný)
  • súradné (významovo nadradené) – nesúradné (podradené)
• dobového výskytu:
  • nové – neologizmy, novo vznikajúce slová
  • zastarané – archaizmy (dostali iné pomenovanie), historizmy (už zanikli)
• príslušnosti k štýlovej vrstve:
  • neutrálne príznačné – štylisticky nepríznakové
  • štylisticky príznakové – spisovné (odborné, básnické, hovorové) a nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové, slangové, nárečové)
• expresivity:
  • neutrálne – bez citového zafarbenia
  • citovo zafarbené – zjemňujúce (melioratíva) a zhoršujúce (pejoratíva)
• pôvodu:
  • domáce
  • cudzie

Lexikografia – je disciplína jazykovedy, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou spracovania slovnej zásoby jazyka v slovníkoch