Lexikológia, slová podľa príslušnosti k štýlu

Lexikológia, slová podľa príslušnosti k štýlu

1. Charakterizujte lexikológiu ako vednú disciplínu

Jazyk je abstraktný systém noriem a znakov, ktoré používame ako základný prostriedok na dorozumievanie.

Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom jazyka a jazykových produktov sa nazýva jazykoveda (lingvistika).

Jazyk je zložený zo štyroch jazykových rovín:

• Zvuková (fonetická)
• Morfologická (tvarová)
• Skladobná (syntaktická)
• Významová (lexikálna)
  • systémovo organizovaný a vnútorne usporiadaný systém, ktorý zahŕňa všetky pomenúvacie jednotky
  • základným predmetom skúmania je slovo:
    • Základná lexikálna jednotka = lexéma
    • Ustálený ako celok premiestniteľný sled hlások s vlastným lexikálnym a gramatickým významom (lexikálny a gramatický význam dávajú slovu celkový význam)

§ Lexikálny význam

• Vecný obsah

§ Gramatický význam

• Vyjadruje gramatické kategórie

• Slová a slovné spojenie typické pre každý národ, štát tvoria národný jazyk
• Tvoria ho dve základné formy:
  • Spisovný jazyk (nadštandardná a štandardná forma)
  • Nárečia (nespisovná, subštandardná forma)

• Súhrn všetkých slov v jazyku sa nazýva slovná zásoba

2. Rozdeľte slovnú zásobu podľa vecného významu a príslušnosti k štýlovej vrstve

Slovná zásoba

• otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní
• je otvorená = je pre ňu charakteristický príliv a odliv slov podľa spoločenskej potreby v danom období alebo prostredí
• citlivo reaguje na zmeny v spoločnosti
• skladá sa z pevného základu nazývaného jadro (najpoužívanejšie slová)
  • základný fond slov

• nemenná, pomalý vývin
• obsahuje len malú časť slov jazyka
  • pevné miesto majú najstaršie slová jazyka (napr. pomenovania prírodných javov – zem, oheň, voda, vzduch)
  • slová pomenúvajúce najbližších príbuzných (otec, matka)
  • celonárodné slová, ktoré užívajú všetci (dom, obloha, strom)

• okrem jadra tvorí slovnú zásobu jej ostatná časť

• Členenie slovnej zásoby

o Základná

• Obsahuje najčastejšie používané slová:
  • Podstatné mená
  • Prídavné mená
  • Slovesá
  • Formálne výrazy (spojky, častice, citoslovcia)

§ Individuálnej slovnej zásoby

• Je rozdielna od jedinca k jedincovi
• Priemerne obsahuje od 3000 – 8000 slov
• Závisí od komunikačných schopností jedinca, vzdelania, prostredia, pracovného odvetvia, veku
• Delí sa na:

o Aktívnu

• bežná slovná zásoba, ktorú využívame pri každodennej komunikácií

o Pasívnu

• oveľa bohatšia, rozumieme jej, ale nepoužívame ju

• Slovná zásoba existuje na základe vzájomných vzťahov
• Slová tvoria spoločne systém slov, ktorými delíme podľa:

o Vecného významu:

• Jednovýznamové (monosemantické)
• Viacvýznamové (polysemantické)
• Neodvodené
• Odvodené
• Zložené
• Homonymá
• Synonymá (rovnoznačné)
• Antonymá (opozitá - protiklady)
• Paronymá
• Súradné - významovo nadradené
• Nesúradné - významovo podradené

ü Lexikálna rovina:

• objasňuje slovnú zásobu z dvojakého hľadiska:

• Lexikálne významu (= sémantiky)

§ Formy

• Kritéria delenia slov:
  • Lexikálneho významu
  • Významové súvislosti a vzťahy medzi slovami
  • Vonkajšej podoby (formy)
  • Počet slov potrebných na vyjadrenie jedného lexikálneho významu

• Podľa lexikálneho významu delíme slová na:

o Jednovýznamové

• Práve 1 význam
  • Vlastné mená (Jana, Trnava, Slovensko)
  • Odborné názvy( dusík, kaučuk, biosféra)
  • Bežné pomenovanie (chlapec, pohár, priateľstvo)

o Viacvýznamové

• Majú viacero významov, ktoré sú si podobné = polysémia
  • Základný význam – matka (žena, ktorá porodila dieťa)
  • Odvodený význam
    • včelia kráľovná
    • matka príroda
    • Matica

ü Podľa významových súvislostí a vzťahov:

• Synonymá (rovnoznačné)
  • Slová s podobným alebo rovnakým významom
    • Rojčivý – snivý – romantický
    • Náhľad – názor – mienka – úsudok – presvedčenie – stanovisko
    • Usnúť – zaspať – zomrieť
    • Kurivo – palivo, drak – šarkan
  • Synonymický rad je tvorený minimálne tromi slovami s podobným významom, ktoré sa líšia len malými významovými odtienkami
    • Trieliť, utekať, bežať, ponáhľať sa, šprintovať

o Antonymá

• Slová s opačným významom
• Kupovať – predávať
• Darovať – dostať
• Biely – čierny
• Rýchlo – pomaly
• Veľa – málo
• Krivolaký – rovný

• Podľa vonkajšej podoby:

o Homonymá (rovnozvučné slová)

• Slová, ktoré rovnako znejú, ale majú odlišný význam
• Koruna (stromu), koruna (česká), koruna (kráľova)

o Paronymá

• Hláskovo a významovo sa ovplyvňujúce slová
• Plod – plot, hlávka – lávka, kar – rak, skon – sklon, oko – okno

• Podľa počtu slov:

o Jednoslovné pomenovania

• Jedno slovo, ktoré má 1 slovný význam
• Väčšina slov

o Viacslovné pomenovania

• Pomenúvajú jeden význam ako celok:

§ Združené pomenovania

• Zväčša termíny
• Slnečná sústava, školská lavica, konať dobro

§ Frazeologizmy

• spojenie s obrazným a nerozložiteľným významom
• streliť capa, hádzať hrach o stenu

§ Idiomy

• Slovné spojenia, ktoré nemožno od seba oddeliť z významovej ani formálnej zložky
• Cimp-campr, tik-tak, lážo-plážo

§ Príslovia

• Prostriedky ľudovej slovesnosti, ktoré vyjadrujú ducha a vtip národa, ich úlohou je vychovávať (= majú mravoučný charakter).
• Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.

§ Porekadlá

• Prostriedky ľudovej slovesnosti, ktoré vyjadrujú ducha a vtip národa, nesnažia sa vychovávať, len okrajovo komentujú dej
• Jablko ďaleko nepadá od 

§ Pranostiky

• Prostriedky ľudovej slovesnosti, predpovedajúce počasie v určitom čase

§ Prirovnania

• Umelecké prostriedky, ktoré sú zložené z:
  • porovnávaných javov
  • spoločnej vlastnosti, ktorá je vyzdvihnutá
  • zvyčajne spojky ako, sťa

• Zo štylistického hľadiska členíme slovnú zásobu na:
  • štylisticky bezpríznakové slová = slová jadra slovnej zásoby (neutrálne = nocionálne)
  • štylisticky príznakové slová
    • Tie delíme podľa:
      • obsahu
      • pôvodu
      • spisovnosti
      • doby používania
      • expresívnosti

• podľa obsahu (významu) delíme slová na:

o Termíny (odborné slová)

• Jedno alebo viacslovné pomenovania na presné a jednoznačné vyjadrovanie sa;
• Vyskytujú sa v náučných textoch
• morféma, svietiplyn, poniklec jarný

o Kancelarizmy

• tiež termíny; typické slová administratívnych textov
• splatnosť, pohľadávka, lehota

o Publicizmy (žurnalizmy)

• slová typické pre publicistické texty
• atentát, terorizmus, lukratívny

o Hovorové slová

• slová súkromného prejavu ako súčasť hovorových textov
• panelák, futro, fucik

o Knižné slová

• slová výlučne písomného prejavu
• milota, prýštiť, riava, rinúť sa

o Poetizmy (básnické slová)

• časť knižných slov používané v poézii
• luna, deva, krásnota

• Podľa pôvodu členíme na:

o domáce slová

• slová s domácim pôvodom užívané vo všetkých typoch textov
• kniha, noha, zbojník, rieka

 cudzie slová

• slová už prebrané (z latinčiny) a dodnes preberané z cudzích jazykov z angličtiny

• výskyt najmä v náučných textoch

 zdomácnené

• nepovažujú sa viac za cudzie, prevzali naše gramatické pravidlá (rádio, televízor, auto, meter, uniforma)
• patria sem aj nespisovné, familiárne aj vulgárne slová – výrazne expresívne
• kiks, šuviks, vercajg, gang

 internacionalizmy

• medzinárodné slová
• výskyt vo viacerých, teda aspoň v troch rozdielnych jazykoch, pomenúvajú javy z oblasti politiky, kultúry, vedy, techniky
• kardiochirurgia, substantívum, aliancia, terorizmus

3. Zaraďte slová z ukážky č. 1 k príslušnej štýlovej vrstve.

Škodovka – slang, hovorový štýl Lingvistika – odborný termín, náučný štýl Chlop (chlap) – nárečie, hovorový štýl Prýštiť – knižné slovo, umelecký štýl

Zmenka – kancelarizmus, administratívny štýl Ľudze (ľudia) – nárečové slovo, hovorový štýl Skyva (krajec) – knižné slovo, umelecký štýl

Dolupodpísaný – kancelarizmus, administratívny štýl

Mladuštičký – zdrobnenina (eufemizmus)

1. Vysvetlite na ľubovoľnom slove vzájomné vzťahy sémantického trojuholníka. Semantický trojuholník je znázornenie nepriameho vzťahu medzi predmetom a jeho pomenovaním. Vzťah medzi objektom a jeho pomenovaním prechádza cez pojmovú rovinu (rovinu myslenia, ktorú si neuvedomujeme).

V rovine myslenie je pojem priradený k správnej definícii (= výpočet, vyratúvanie, vymenúvanie najcharakteristickejších vlastností). Tieto tri vrcholy (pojem, rovina myslenia, objekt) sú vrcholmi sémantického trojuholníka.

Definíciu, pojem, ktorý je schopný zastupovať reálne alebo vymyslené javy z nášho života sa nazýva jazykový znak.

Sémantický trojuholník:

Definícia

okrúhle, slizké, citlivé,

orgán zraku, prekrvené, biele

Oko

Pojem oko nemá nič spoločné s písmenom o-k, dokonca ani n. Ale v našej rovine myslenie je priradený sled hlások oko k definícii. Keď uvidíme objekt, ktorý zodpovedá definícii (oko), tak ho automaticky priradíme a nazveme ho oko (volské oko, predmety, ktoré pripomínajú oko, ale nie sú oko).