Lexikológia, slová podľa príslušnosti k štýlu

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Chlapec sp-prace (10)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 937 slov
Počet zobrazení: 79
Tlačení: 6
Uložení: 7

Lexikológia, slová podľa príslušnosti k štýlu

1. Charakterizujte lexikológiu ako vednú disciplínu

Jazyk je abstraktný systém noriem a znakov, ktoré používame ako základný prostriedok na dorozumievanie.

Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom jazyka a jazykových produktov sa nazýva jazykoveda (lingvistika).

Jazyk je zložený zo štyroch jazykových rovín:

  • Zvuková (fonetická)
  • Morfologická (tvarová)
  • Skladobná (syntaktická)
  • Významová (lexikálna)
    • systémovo organizovaný a vnútorne usporiadaný systém, ktorý zahŕňa všetky pomenúvacie jednotky
    • základným predmetom skúmania je slovo:
      • Základná lexikálna jednotka = lexéma
      • Ustálený ako celok premiestniteľný sled hlások s vlastným lexikálnym a gramatickým významom (lexikálny a gramatický význam dávajú slovu celkový význam)

§ Lexikálny význam

  • Vecný obsah

§ Gramatický význam

  • Vyjadruje gramatické kategórie
  • Slová a slovné spojenie typické pre každý národ, štát tvoria národný jazyk
  • Tvoria ho dve základné formy:
    • Spisovný jazyk (nadštandardná a štandardná forma)
    • Nárečia (nespisovná, subštandardná forma)
  • Súhrn všetkých slov v jazyku sa nazýva slovná zásoba

2. Rozdeľte slovnú zásobu podľa vecného významu a príslušnosti k štýlovej vrstve

Slovná zásoba

  • otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní
  • je otvorená = je pre ňu charakteristický príliv a odliv slov podľa spoločenskej potreby v danom období alebo prostredí
  • citlivo reaguje na zmeny v spoločnosti
  • skladá sa z pevného základu nazývaného jadro (najpoužívanejšie slová)
    • základný fond slov
  • nemenná, pomalý vývin
  • obsahuje len malú časť slov jazyka
    • pevné miesto majú najstaršie slová jazyka (napr. pomenovania prírodných javov – zem, oheň, voda, vzduch)
    • slová pomenúvajúce najbližších príbuzných (otec, matka)
    • celonárodné slová, ktoré užívajú všetci (dom, obloha, strom)
  • okrem jadra tvorí slovnú zásobu jej ostatná časť
  • Členenie slovnej zásoby

o Základná

  • Obsahuje najčastejšie používané slová:
    • Podstatné mená
    • Prídavné mená
    • Slovesá
    • Formálne výrazy (spojky, častice, citoslovcia)

§ Individuálnej slovnej zásoby

  • Je rozdielna od jedinca k jedincovi
  • Priemerne obsahuje od 3000 – 8000 slov
  • Závisí od komunikačných schopností jedinca, vzdelania, prostredia, pracovného odvetvia, veku
  • Delí sa na:

o Aktívnu

  • bežná slovná zásoba, ktorú využívame pri každodennej komunikácií

o Pasívnu

  • oveľa bohatšia, rozumieme jej, ale nepoužívame ju
  • Slovná zásoba existuje na základe vzájomných vzťahov
  • Slová tvoria spoločne systém slov, ktorými delíme podľa:

o Vecného významu:

  • Jednovýznamové (monosemantické)
  • Viacvýznamové (polysemantické)
  • Neodvodené
  • Odvodené
  • Zložené
  • Homonymá
  • Synonymá (rovnoznačné)
  • Antonymá (opozitá - protiklady)
  • Paronymá
  • Súradné - významovo nadradené
  • Nesúradné - významovo podradené

ü Lexikálna rovina:

  • objasňuje slovnú zásobu z dvojakého hľadiska:
  • Lexikálne významu (= sémantiky)

§ Formy

  • Kritéria delenia slov:
    • Lexikálneho významu
    • Významové súvislosti a vzťahy medzi slovami
    • Vonkajšej podoby (formy)
    • Počet slov potrebných na vyjadrenie jedného lexikálneho významu
  • Podľa lexikálneho významu delíme slová na:

o Jednovýznamové

  • Práve 1 význam
    • Vlastné mená (Jana, Trnava, Slovensko)
    • Odborné názvy( dusík, kaučuk, biosféra)
    • Bežné pomenovanie (chlapec, pohár, priateľstvo)

o Viacvýznamové

  • Majú viacero významov, ktoré sú si podobné = polysémia
    • Základný význam – matka (žena, ktorá porodila dieťa)
    • Odvodený význam
      • včelia kráľovná
      • matka príroda
      • Matica

ü Podľa významových súvislostí a vzťahov:

  • Synonymá (rovnoznačné)
    • Slová s podobným alebo rovnakým významom
      • Rojčivý – snivý – romantický
      • Náhľad – názor – mienka – úsudok – presvedčenie – stanovisko
      • Usnúť – zaspať – zomrieť
      • Kurivo – palivo, drak – šarkan
    • Synonymický rad je tvorený minimálne tromi slovami s podobným významom, ktoré sa líšia len malými významovými odtienkami
      • Trieliť, utekať, bežať, ponáhľať sa, šprintovať

o Antonymá

  • Slová s opačným významom
  • Kupovať – predávať
  • Darovať – dostať
  • Biely – čierny
  • Rýchlo – pomaly
  • Veľa – málo
  • Krivolaký – rovný
  • Podľa vonkajšej podoby:

o Homonymá (rovnozvučné slová)

  • Slová, ktoré rovnako znejú, ale majú odlišný význam
  • Koruna (stromu), koruna (česká), koruna (kráľova)

o Paronymá

  • Hláskovo a významovo sa ovplyvňujúce slová
  • Plod – plot, hlávka – lávka, kar – rak, skon – sklon, oko – okno
  • Podľa počtu slov:

o Jednoslovné pomenovania

  • Jedno slovo, ktoré má 1 slovný význam
  • Väčšina slov

o Viacslovné pomenovania

  • Pomenúvajú jeden význam ako celok:

§ Združené pomenovania

  • Zväčša termíny
  • Slnečná sústava, školská lavica, konať dobro

§ Frazeologizmy

  • spojenie s obrazným a nerozložiteľným významom
  • streliť capa, hádzať hrach o stenu

§ Idiomy

  • Slovné spojenia, ktoré nemožno od seba oddeliť z významovej ani formálnej zložky
  • Cimp-campr, tik-tak, lážo-plážo

§ Príslovia

  • Prostriedky ľudovej slovesnosti, ktoré vyjadrujú ducha a vtip národa, ich úlohou je vychovávať (= majú mravoučný charakter).
  • Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.

§ Porekadlá

  • Prostriedky ľudovej slovesnosti, ktoré vyjadrujú ducha a vtip národa, nesnažia sa vychovávať, len okrajovo komentujú dej
  • Jablko ďaleko nepadá od 

§ Pranostiky

  • Prostriedky ľudovej slovesnosti, predpovedajúce počasie v určitom čase

§ Prirovnania

  • Umelecké prostriedky, ktoré sú zložené z:
    • porovnávaných javov
    • spoločnej vlastnosti, ktorá je vyzdvihnutá
    • zvyčajne spojky ako, sťa
  • Zo štylistického hľadiska členíme slovnú zásobu na:
    • štylisticky bezpríznakové slová = slová jadra slovnej zásoby (neutrálne = nocionálne)
    • štylisticky príznakové slová
      • Tie delíme podľa:
        • obsahu
        • pôvodu
        • spisovnosti
        • doby používania
        • expresívnosti
  • podľa obsahu (významu) delíme slová na:

o Termíny (odborné slová)

  • Jedno alebo viacslovné pomenovania na presné a jednoznačné vyjadrovanie sa;
  • Vyskytujú sa v náučných textoch
  • morféma, svietiplyn, poniklec jarný

o Kancelarizmy

  • tiež termíny; typické slová administratívnych textov
  • splatnosť, pohľadávka, lehota

o Publicizmy (žurnalizmy)

  • slová typické pre publicistické texty
  • atentát, terorizmus, lukratívny

o Hovorové slová

  • slová súkromného prejavu ako súčasť hovorových textov
  • panelák, futro, fucik

o Knižné slová

  • slová výlučne písomného prejavu
  • milota, prýštiť, riava, rinúť sa

o Poetizmy (básnické slová)

  • časť knižných slov používané v poézii
  • luna, deva, krásnota
  • Podľa pôvodu členíme na:

o domáce slová

  • slová s domácim pôvodom užívané vo všetkých typoch textov
  • kniha, noha, zbojník, rieka

 cudzie slová

  • slová už prebrané (z latinčiny) a dodnes preberané z cudzích jazykov z angličtiny
  • výskyt najmä v náučných textoch

 zdomácnené

  • nepovažujú sa viac za cudzie, prevzali naše gramatické pravidlá (rádio, televízor, auto, meter, uniforma)
  • patria sem aj nespisovné, familiárne aj vulgárne slová – výrazne expresívne
  • kiks, šuviks, vercajg, gang

 internacionalizmy

  • medzinárodné slová
  • výskyt vo viacerých, teda aspoň v troch rozdielnych jazykoch, pomenúvajú javy z oblasti politiky, kultúry, vedy, techniky
  • kardiochirurgia, substantívum, aliancia, terorizmus

3. Zaraďte slová z ukážky č. 1 k príslušnej štýlovej vrstve.

Škodovka – slang, hovorový štýl Lingvistika – odborný termín, náučný štýl Chlop (chlap) – nárečie, hovorový štýl Prýštiť – knižné slovo, umelecký štýl

Zmenka – kancelarizmus, administratívny štýl Ľudze (ľudia) – nárečové slovo, hovorový štýl Skyva (krajec) – knižné slovo, umelecký štýl

Dolupodpísaný – kancelarizmus, administratívny štýl

Mladuštičký – zdrobnenina (eufemizmus)

  1. Vysvetlite na ľubovoľnom slove vzájomné vzťahy sémantického trojuholníka. Semantický trojuholník je znázornenie nepriameho vzťahu medzi predmetom a jeho pomenovaním. Vzťah medzi objektom a jeho pomenovaním prechádza cez pojmovú rovinu (rovinu myslenia, ktorú si neuvedomujeme).

V rovine myslenie je pojem priradený k správnej definícii (= výpočet, vyratúvanie, vymenúvanie najcharakteristickejších vlastností). Tieto tri vrcholy (pojem, rovina myslenia, objekt) sú vrcholmi sémantického trojuholníka.

Definíciu, pojem, ktorý je schopný zastupovať reálne alebo vymyslené javy z nášho života sa nazýva jazykový znak.

Sémantický trojuholník:

Definícia

okrúhle, slizké, citlivé,

orgán zraku, prekrvené, biele

Oko

Pojem oko nemá nič spoločné s písmenom o-k, dokonca ani n. Ale v našej rovine myslenie je priradený sled hlások oko k definícii. Keď uvidíme objekt, ktorý zodpovedá definícii (oko), tak ho automaticky priradíme a nazveme ho oko (volské oko, predmety, ktoré pripomínajú oko, ale nie sú oko).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vypracované témy zo slovenského jazyka literatúry 2019

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018