Druhy priraďovacích súvetí a druhy vedľajších viet

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 08.12.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 240 slov
Počet zobrazení: 1 611
Tlačení: 58
Uložení: 43

Definujte syntax. Vysvetlite delenie viet z hľadiska modálnosti, členitosti, zloženia. Vysvetlite slovesný a neslovesný vetný základ. Popíšte druhy priraďovacích súvetí a druhy vedľajších viet v podraďovacom súvetí. Definujte doplnok a prístavok.

SYNTAX = SKLADBA

Jednou zo základných vlastností jazyka ako dorozumievacieho systému je schopnosť skladania slov do viet a viet do textov.

Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skladaním slov do viet, sa nazýva syntax (skladba) a spájaním viet do textov sa zaoberá nadvetná syntax, resp. vetná syntax.

Základnými jednotkami sú vetný člen, sklad (syntagma), veta, súvetie, polovetná konštrukcia, text.

VETA je gramaticky usporiadané spojenie slov, ktoré vyjadruje ucelenú myšlienku

Vety podľa zámeru, postoja hovoriaceho (modality - modálnosti, obsahu):

  • oznamovacie
  • opytovacie
  • rozkazovacie: Poď sem! Zavri už tie ústa! Už aj skonči!
  • želacie: Bodaj by to tak bolo! Nech len prestane pršať.
    • pozdravy: Všetko dobré! Tak sa maj! Pekný deň!
    • blahoželania: Šťastné sviatky! Nech sa ti darí ďalších päťdesiat rokov!
    • zaklínania, prekliatia: Bodaj by si skapal! Nech ťa čert vezme!
  • zvolacia: Aká zaujímavá knižka! To je krásna hračka!

Vety podľa členitosti:

  • jednočlenné
    • slovesné (vetný základ je vyjadrený slovesom)
    • neslovesné (vyjadrený podstatným menom alebo citoslovcom) Lekáreň.
  • dvojčlenné
  • s vyjadreným podmetom
  • s nevyjadreným podmetom

dvojčlenné vety jednočlenné

Lístie prší zo stromov. Prší. – slovesná

Voda zamrzla. Mrzne.

Svieti slnko. Je slnečno.

Blesky križujú oblohu. Blýska sa.

Mraky zakryli oblohu. Je pod mrakom.

More šumí. Šumí mu v hlave.

Lekáreň. – neslovesná

Potraviny.

Jednočlenná vety má iba jeden hlavný vetný člen – vetný základ.

Dvojčlenná veta má dva hlavné (základné) vetné členy: podmet a prísudok.

Mama varí. – dvojčlenná veta s vyjadreným podmetom

Varí. (mama) – dvojčlenná veta s nevyjadreným podmetom.

Vety podľa zloženia:

jednoduchá veta

  • holá – obsahuje len podmet a prísudok
  • rozvitá – obsahuje aj ďalšie vetné členy

súvetie

  • jednoduché – skladá sa z dvoch viet: Prišli chlapi, zobudili starca.
  • zložené – skladá sa z troch a viac viet: Prišli chlapi, zobudili starca, dali mu najesť.

Súvetie je významový a gramatický celok väčší od vety. Je to spojenie dvoch alebo viac jednoduchých viet. Súvetie vyjadruje jednu zložitejšiu myšlienku.

Súvetie podľa vzťahu medzi vetami delíme:

  • podraďovacie
  • priraďovacie

PRIRAĎOVACIE SÚVETIE

HV2

 

HV1

 

sú tu gramaticky rovnocenné vety

vety môžu existovať samostatne

Priraďovacie súvetie je

  1. zlučovacie
  2. odporovacie
  3. vylučovacie
  4. stupňovacie
  1. Zlučovacie súvetie:

- Je spojenie dvoch rovnocenných viet

- Vyjadrujú deje súčasné alebo nasledujúce za sebou.

- Obe výpovede sú platné a majú rovnaký význam.

Učím sa a viem.

Mama varí a upratuje.

Ani nevarí, ani neupratuje.

Aj sa učím, aj viem.

Najprv sa učím, potom viem.

V priraďovacom súvetí pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či – čiarku nedávame, iba keď sa spojky opakujú, tak dávame čiarku pred druhou a každou ďalšou spojkou, (ani-ani, či-či, i-i, aj-aj, alebo-alebo, ) alebo keď sú dvojice: najprv-potom.

Pokiaľ tam nie je spojka, píšeme čiarku.

Čiarku píšeme pred „a“, ak je súčasťou spojkových výrazov: a preto, a predsa, a pritom, a tak, a to

Zlučovacie spojky: a, i, aj, a tiež, ani, či, najprv-potom, ani-ani, tu-tu, vše-vše, jednak-jednak

  1. Odporovacie súvetie
  • je spojenie dvoch rovnocenných viet
  • vety obsahom stoja proti sebe, druhá veta obsahovo odporuje prvej
  • obe výpovede sú platné, ale majú opačný význam

Mama varí, ale neje.

Učím sa, ale neviem.

Bol tu dnes ráno, ale nenechal žiadny odkaz.

odporovacie spojky: a, ale, no, lež, však, iba, avšak, predsa, jednako

pred a, i, aj, ani, alebo, či v priraďovacích súvetiach odporovacích, stupňovacích, vylučovacích – môžeme aj nemusíme dávať čiarky.

pred ostatnými spojkami dávame čiarky

  1. Vylučovacie súvetie
  • je to spojenie dvoch rovnocenných viet
  • platí len jedna výpoveď
  • dej jednej vylučuje logicky druhý dej

Alebo píšem, alebo čítam.

Buď ma poslúchneš, alebo si to urob sám.

Bola nepripravená alebo sa tak iba tvárila.

Buď to urobíš načas, alebo dám prácu inému.

Vylučovacie spojky: buď-buď, či, alebo-alebo, buď-alebo, buď, alebo,

  1. Stupňovacie súvetie

spojenie dvoch rovnocenných viet

platia obidve vety

druhá veta je významovo dôležitejšia ako prvá.

Mama varí, ba aj upratuje.

Učila som sa veľa, ba ešte aj navyše.

Učila som sa, ba aj úlohu som si napísala.

Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, ba sa aj usmial.

Učila som sa slovenčinu, a dokonca aj matematiku.

Nenaučil sa, a ešte bol aj drzý.

Stupňovacie spojky: ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen-ale aj

PODRAĎOVACIE SÚVETIE

  • podraďovacie súvetie je spojenie dvoch viet, jedna je hlavná a druhá vedľajšia,
  • vety sú nerovnocenné, hlavnou vetou sa opytujeme, vedľajšou vetou odpovedáme
  • vety v podraďovacom súvetí oddeľujeme čiarkami: Pochopil, čo treba urobiť.
  1. Vedľajšia veta PREDMETOVÁ

pýtame sa ako na predmet – pádovou otázkou okrem nominatívu

Jano nemyslel na to, čím sa mu vyhrážala. súvetie, VV – predmetová. Na čo nemyslel? na vyhrážky

Ráno sa jej spýtali, ako sa vyspala.

  1. VV PODMETOVÁ

HV nemá podmet vôbec, alebo ho má iba naznačený odkazovacím zámenom v nominatíve: ten, tí, to

vety sú spájané spojkami: že, aby, či, keď, alebo vzťažnými zámenami: kto, čo, ktorý

VV nahrádza podmet HV

pýtame sa ako na podmet: KTO, ČO?

Kto vyhráva, nesťažuje sa. (Kto sa nesťažuje? Kto vyhráva)

VV HV

Čo je lacné, nie je vzácne. (Čo nie je vzácne? Čo je lacné)

VV HV

  1. VV PRÍVLASTKOVÁ

pýtame sa ako na prívlastok: aký? aká? aké?

rozvíja podstatné meno z hlavnej vety

Daj mi takú moc, aby som to dokázal. – akú moc? veľkú

HV VV

To je dom, v ktorom bývam. – aký je to dom? môj, bývam v ňom.

HV VV

Boli sme v dedine, kde sa narodila. (v akej dedine sme boli? kde sa narodila)

HV VV

  1. VV PRÍSUDKOVÁ

neslovesný prísudok je vyjadrený vo VV, v HV je len naň odkaz

Ja nie som ten, za ktorého ma pokladali. (Ja nie som ten– odkaz v hlavnej vete, za ktorého ma pokladali – neslovesný prísudok)

HV VV

On už nie je tým, čím býval kedysi.

HV VV

Jano sa stal tým, čím chcel byť.

HV VV

Jeho návrhy boli také, že sa nedali prijať. (Jeho návrhy boli – odkaz v HV, neprijateľné – dokončenie neslovesného prísudku vo VV)

HV VV

  1. VV príslovková ČASU

 - pýtame sa na ňu ako na príslovkové určenie času: Kedy?

Keď sestry vyšli zo školy, zazreli na chodníku mamu.

VV Hv

  1. VV príslovková MIESTA

Na VV sa spytujeme: Kde? Kade? Kam? Odkiaľ? Pokiaľ?

Kde ťa nevolajú, tam nechoď.

VV HV

  1. VV príslovková PRÍČINY

pýtame sa otázkou: Prečo?

Nejedol a nepil, lebo nemal čo.

HV VV

  1. VV príslovková SPôSOBU

pýtame sa Ako? Akým spôsobom?

Premáhala sa, ako len vedela. Ako sa premáhala?

HV VV

POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE : DOPLNOK

DOPLNOK – vyjadruje súčasný dej : Odišla šomrajúc. (odchádzala a zároveň šomrala, nemožno povedať, že najprv odišla a potom šomrala)

Doplnok môže byť slovesný: vyjadrený neurčitým tvarom slovesa

neurčitkom: písať, čítať

činným príčastím prítomným: píšuci, čítajúci

príčastím trpným: - tý, - ný, - ený: písaný, čítaný

prechodníkom: čítajúc, píšuc, čítajúci, píšuci,

Na prijímacie skúšky prišiel žiačik naučený. – holý doplnok vyjadrený trpným príčastím

Zlodeja sme pristihli kradnúť. doplnok vyjadrený neurčitkom

Z trávnika Fero odišiel krívajúc. -//-

Ocka sme našli spať na gauči. -//-

Zlodeja sme pristihli kradnúť. -//-

Odchádzala šomrajúc. doplnok vyjadrený prechodníkom

Doplnok môže byť neslovesný, vyjadrený

podstatným menom,

prídavným menom,

číslovkou,

zámenom:

Z výletu sa Janka vrátila usmiata.

Otec prišiel z práce veselý. (Otec prišiel z práce a bol veselý) –

hlavný dej sprievodný dej

Orlíča sme v hniezde našli vysilené.

Z olympiády sa naši vrátili ako víťazi.

Chlapec sa usmieval prekvapený.

Psíka našli premrznutého.

Zo šatne vyšiel prvý. (vyšiel zo šatne a bol prvý)

Zo školy sa vrátil sám. (zo školy sa vrátil a bol sám)

Na olympiádu prišli naši reprezentanti slabo pripravení. – rozvitý doplnok

Dominika Cibulková zo šatne vyšla prvá a usmiata. – doplnok viacnásobný

Manželka prišla z cykloturistického výletu usmiata. – doplnok

Predstavoval som si ulice zaplnené ľuďmi. - doplnok

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.031