Pomlčka (–) vs Spojovník (-) rozdiel

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča margita (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.08.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 931 slov
Počet zobrazení: 38
Tlačení: 5
Uložení: 5

Pomlčka (–) vs Spojovník (-) rozdiel 

Pomlčka (–) sa píše:

- vo vete s menným prísudkom namiesto sponového slovesa (v prísloviach, heslách, nadpisoch, nápisoch a pod.), napr. Mladosť – radosť, staroba – choroba. – Zdravie – najcennejšie bohatstvo. – Čas – štvrtý objektívny rozmer. – Sebauspokojenie – brzda pokroku.

- pri dôraznom naznačení, že nasleduje niečo neočakávané, prekvapujúce, mimoriadne, 
napr. Odpad je predsa – surovina. – Kto nepozná Tatry – nepozná Slovensko.

- pred samostatnou vetou, ktorá podáva vysvetlenie k predchádzajúcemu výkladu, 
napr. Koloniálne rozdelenie krajín zabrzdilo až zahatalo prirodzený vývoj formovania národov – koloniálne štáty vznikli bez zreteľa na etnické zloženie obyvateľstva.

Spojovník (-) sa píše:

- na vyjadrenie zlučovacieho vzťahu:
a) v zložených vlastných menách:

aa) v osobných menách (cudzích rodných menách, priezviskách) 
napr. Jean-Paul, Hans-Dietrich (rodné mená), Meliš-Čuga, Šteller-Šteliar, Joliot-Curie, Rázusová-Martáková, Curie-Skłodowska, Lacková-Zora (zložené priezviská),

bb) v zemepisných názvoch,
napr. Česko-Slovensko, Rakúsko-Uhorsko (názvy dvoch krajín spojených do jedného celku), Šaštín-Stráže (názvy pôvodne samostatných obcí spojených do jednej),

b) v zložených všeobecných podstatných menách, 
napr. propán-bután,

c) v zložených prídavných menách na vyjadrenie zreteľne vydelených zložiek (častí), 
napr. bielo-modro-červený (bielo-modro-červená zástava, t. j. zástava s bielym, modrým a červeným pruhom ako samostatnými plochami), bielo-žlto-červený, žlto-zelený (žltý a zelený), literárno-hudobný (literárny a hudobný), vedecko-technický (vedecký a technický), vedecko-popularizačný (vedecký a popularizačný), cisársko-kráľovský (cisársky a kráľovský), cyrilo-metodský (týkajúci sa Cyrila a Metoda),

d) v zložených privlastňovacích prídavných menách utvorených od vlastných mien, 
napr. Geigerov-Müllerov (počítač), Rayleighov-Jeansov (zákon), Boylov-Mariottov (zákon);

- na označenie obapolnosti, vzájomnosti, 
napr. česko-slovenský (česko-slovenský slovník), slovensko-český (slovensko-české literárne vzťahy), slovensko-ruský (slovensko-ruský slovník), slovensko-poľský (slovensko-poľské styky), britsko-francúzsky (britsko-francúzske rozhovory);

- v spojeniach s bližším určením, 
napr. Poprad-Tatry (označenie železničnej stanice alebo letiska v Poprade, ktorý leží v blízkosti Tatier), Bratislava-mesto (vlastné mesto), Bratislava-vidiek (najbližšie okolie Bratislavy), Guinea-Bissau (štát Guinea s hlavným mestom Bissau);

- v spojeniach, v ktorých prvá časť označuje celok a druhá jej súčasť, napr. Bratislava-Devínska Nová Ves (mestská časť Bratislavy);

- na vyjadrenie približnosti (približnej miery), neurčitosti v kvantitatívnych spojeniach, napr. dva-tri (dva-tri týždne), dnes-zajtra, dlhší-kratší, väčší-menší, viac-menej;

- v spojeniach, ktoré vyjadrujú úplnosť, vysokú alebo neurčitú mieru niečoho, vyčerpanie všetkých možností a pod. a vyznačujú sa hláskovou podobnosťou alebo významovou súvzťažnosťou častí, 
napr. hory-doly, krížom-krážom, zoči-voči, telom-dušou, rad-radom, sprava-zľava, líhajúc-vstávajúc, sem-tam, rukami-nohami, sčista-jasna, zubami-nechtami, zôkol-vôkol, aký-taký, čosi-kamsi, deň-noc, dňom-nocou (bez prestania, stále);

- v spojeniach, ktorých zložky stoja v protiklade (so záporom v druhej časti), 
napr. kamarát-nekamarát, satira-nesatira, cesta-necesta, Maďar-Nemaďar, Španielsko-Nešpanielsko (či ide o Španielsko, alebo nejde o Španielsko, ale o inú krajinu), rád-nerád, voľky-nevoľky, chtiac-nechtiac, cestou-necestou;

- v spojeniach na vyjadrenie stupňovania, intenzity:

a) s opakovaním výrazu,
napr. ešte-ešte, ledva-ledva, pomaly-pomaly, teraz-teraz, vysoko-vysoko, už-už, len tak-tak, isto-iste (so spájacím vokálom o),

b) s pripojením toho istého výrazu so stupňovacou predponou, príponou alebo predponou i príponou,
napr. dlhý-predlhý, ukrutný-preukrutný, šťastný-prešťastný, dlho-predlho, sťastne-prešťastne, dávno-pradávno, trocha-trošíčka, hrá-vyhráva;

- v synonymných spojeniach na spresnenie, zvýšenie zrozumiteľnosti alebo jednoznačnosti, 
napr. šťastný-blažený, nasnívať-navymýšľať, nevedomky-nenazdajky, zle-nedobre, horko-ťažko;

- v expresívnych výrazoch onomatopoického pôvodu, ktorých jednotlivé zložky sa samostatne zväčša nepoužívajú a vyznačujú sa hláskovou podobnosťou, 
napr. kuca-paca, tresky-plesky, štrng-brnk, dínom-dánom, cingi-lingi, lárom-fárom, trma-vrma; môže ísť aj o opakované výrazy, napr. bum-bum, ťuk-ťuk, buch-buch;

- na spojenie častí slov zapísaných číslicami a písmenami, 
napr. 7-tisíc (sedemtisíc), 3-izbový (trojizbový), 3 1/2-izbový (triapolizbový), 7,5-percentný (sedemapolpercentný), 3 %-ný (trojpercentný), 45-ročný (štyridsaťpäťročný), 20-kilogramový (dvadsaťkilogramový), 4-násobný (štvornásobný), 10-násobok (desaťnásobok), 25-krát (dvadsaťpäťkrát);

- pri rozdeľovaní slov na konci riadka, 
napr. pra-covať, pracov-ník (prvá časť so spojovníkom na konci prvého riadka, druhá časť na začiatku ďalšieho riadka). Ak sa slovo písané so spojovníkom rozdeľuje na mieste spojovníka, spojovník sa zopakuje na začiatku ďalšieho riadka, napr. Rakúsko-Uhorsko – Rakúsko- (na konci prvého riadka) a -Uhorsko (na začiatku ďalšieho riadka), česko-slovenský – česko- a -slovenský, Česko-Slovensko – Česko- a -Slovensko;

- v jazykovedných výkladoch na označenie nesamostatných súčastí, na ktoré možno slovo rozdeliť, 
napr. h-á-dž-e (rozdelenie slova na hlásky), slo-ven-ský (rozdelenie na slabiky), ryb-ár-stv-o (rozdelenie na morfémy), predpona vy-, odvodzovacia prípona -ka, pádová prípona -a, základ -žen- v slove oženiť;

- namiesto časti slova, ak za ním nasleduje slovo s rovnakou druhou časťou, 
napr. troj- až štvornásobok (trojnásobok až štvornásobok), troj- až štvormiestny (trojmiestny až štvormiestny);

- na pripojenie pádovej alebo slovotvornej prípony k iniciálovým skratkám, 
napr. SĽUK – SĽUK-u, BEZ – BEZ-ka;

- na označenie prerývanej výslovnosti vnútri slov, 
napr. Ne-ve-ríš? Skutoč-ne? Dvakrát sa ponížila, po-ní-ži-la, slabikovala potichu;

- na spájanie symbolov so slovami, 
napr. D-glukóza, 2-fenantyl;

- v cudzích vlastných menách podľa pôvodného stavu (podľa toho, ako sa vlastné meno píše v jazyku, odkiaľ sa preberá na použitie v našom jazyku), 
napr. Aix-en-Provence, Chlons-sur-Marne, Johann-Strauss-Gasse;

- podľa staršieho úzu v čínskych a kórejských vlastných menách, 
napr. Li Čching-čao, Tchao Jüan-ming, Jao I-ling, Jüan-ťiang, Čchung-čching, Jang-c’-ťiang, Tching-tchie-tche, Song Jo-wan. V zdomácnených podobách sa spojovník nepíše, napr. Čankajšek, Sunjatsen, Nanking, Peking, Čunking. Novšie sa v latinke používanej v Číne na prepis z čínskeho písma spojovník v menách nepíše.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021