Zvuková stránka jazyka – melódia, prestávka, tempo, sila hlasu, prízvuk, dôraz, rytmus

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA

Na väčších rečových celkoch, akými sú slovo, spojenia slov a veta, sa prejavujú zvukové vlastnosti reči.

Spoločne tieto vlastnosti nazývame prozodické vlastnosti reči.

Sú to: melódia, prestávka, tempo, sila hlasu, prízvuk, dôraz, rytmus

MELÓDIA

• je tónové vlnenie hlasu
• každá veta má svoj priebeh
• v slovenčine máme tri typy koncovej vetnej melódie:

a) klesavá melódia

• nachádza sa v oznamovacích vetách (Ď), v rozkazovacích vetách (Vyberte si!), v opytovacích vetách doplňovacích, začínajúcich zámenom a odpovedať treba na ne celou vetou (Kto rozbil okno?)

b) stúpavá melódia

• nachádza sa v opytovacích vetách zisťovacích, odpovedáme na ne slovami áno/nie (Rozbil si okno?)

c) polostúpavá melódia

• nachádza sa vo vetách alebo medzi vetami, kde je prestávka, alebo v prerušených vetách, naznačuje, že informácia bude pokračovať (Nech sa páči, tu je jedálny lístok. Vravel ..)

PRESTÁVKA

• je prerušenie ústneho prejavu na istý čas
• v slovenčine rozoznávame:
  1. prirodzenú prestávku (fyziologickú) – je vyvolaná potrebou nadýchnuť sa
  2. významovú prestávku (sémantickú) – nachádza sa:
• na hranici viet, kde sa píše bodka, otáznik, výkričník (Zletel komár na býka. // Priťažký?// Kdežeby! // )
• na miestach, kde sú slová alebo vety oddelené čiarkou („Ako som necítil, / že si priletel, / tak nepocítim, / ani keď odletíš.“ // )
• vo vete s priamou rečou („Urob, / ako myslíš,“ / hovorí pokojne býk. // )
• po osloveniach a citoslovciach (Janka, / čo robíš? Ejha, / tuším som mu priťažký. // )
• za dlhšími úsekmi vety (V jedno pekné ráno / sadol komár na veľkého býka. // )
• kratšia prestávka sa zaznačuje grafickým znamienkom:/

• dlhšia prestávka sa zaznačuje grafickým znamienkom: //

TEMPO REČI

• je rýchlosť, ktorou vyslovujeme slabiky, slová, vety, celé ústne prejavy
• tempo súvisí s obsahom toho, čo hovoríme a pri akej príležitosti to hovoríme (slávnostné prejavy majú pomalšie tempo, bežný rozhovor rýchlejšie)

SILA HLASU

• vyjadruje vzťah hovoriaceho k obsahu reči, k situácii a k adresátovi (počúvajúcemu)
• závisí od prostredia a vzdialenosti medzi komunikujúcimi

PRÍZVUK (SLOVNÝ PRÍZVUK)

• je výraznejšie vyslovenie slabiky
• v slovenčine sa prízvuk nachádza zvyčajne na prvej slabike slova (rok, padal, vodopád)
• v štvorslabičných a viacslabičných slovách je hlavný prízvuk na prvej slabike slova a vedľajší na druhej alebo tretej slabike od konca (liečivému, povýšene, usilovali sa)
• Ak je pred slovom jednoslabičná predložka, prízvuk zvyčajne prechádza na predložku (o_rok, cez_deň), vtedy predložku vyslovujeme spolu so slovom splývavo (pod_skalou, do_Dunaja),

ALE: po zdravie – nevyslovujeme splývavo, preto nie je prízvuk na preložke, ale na prvej slabike slova

• Z jednoslabičných slov sú neprízvučné:
  • tvary slovesa byť – som, si, je, sme, ste, sú, bol
  • tvary zámen – mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju, nám, vám, im, nás, vás, ich

(tvary slovesa a krátke tvary zámen vyslovujeme spolu s predchádzajúcim slovom: ja_som, Dunaj_je, išla by_ho hľadať)

• spojky – a, i, aj, že, keď
• častice – by, až, len, či

(jednoslabičné spojky a častice vyslovujeme spolu s nasledujúcim slovom: a_to bol môj braček)

• Ak sa stretne viac neprízvučných slov vedľa seba, prvé z nich sa vysloví prízvučne (koľko si_už ľudí, išla by_ho hľadať)

DÔRAZ (VETNÝ PRÍZVUK)

• s dôrazom vo vete vyslovujeme významovo najdôležitejšie slovo, ktoré chceme zvýrazniť
• v pokojnej reči je dôraz na poslednom slove vo vete: Kedysi dávno sa po dedinských stoloch páralo
• ak vo vete meníme dôraz, veta nadobudne nový význam:

Otec kúpil synovi drahé auto. Otec kúpil synovi drahé auto. Otec kúpil synovi drahé auto. Otec kúpil synovi drahé auto. Otec kúpil synovi drahé auto.

RYTMUS

• je pravidelné striedanie skupín slabík, z ktorých jedna je vždy výraznejšia ako ostatné
• v reči vzniká, ak sa pravidelne striedajú prízvučné a neprízvučné slabiky
• 2/4 rytmus vzniká, ak sa strieda jedna prízvučná a jedna neprízvučná slabika
• 3/4 rytmus vzniká, ak sa strieda jedna prízvučná a dve neprízvučné slabiky