Vývin jazyka SJL

Vývin jazyka SJL

Slovenčina patrí medzi indoeurópske jazyky, do skupiny slovanských jazykov.

Slovanské jazyky delíme na: 1. západoslovanské, 2. východoslovanské , 3. južnoslovanské. Slovenčina patrí k západoslovanským jazykom rovnako ako čeština, poľština a jazyk Lužických Srbov(o nich píše Kollár v Slávy dcére).

• prvým slovanským spisovným jazykom bola staroslovienčina. Je to v podstate jazyk južných Slovanov žijúcich v oblasti Solúna(Konštantín a Metod sú odtiaľ). V minulosti boli rozdiely medzi slovanskými jazykmi menšie ako dnes, a preto K a M obyvatelia VM rozumeli. Tým jazykom je napísaný Proglas, Moravsko-panónske Písmo VM – hlaholika, neskôr cyrilika
• Po zániku VM sme sa stali súčasťou Uhorska. Jazykom literatúry a úradných dokumentov sa stala latinčina. Bola zároveň medzinárodným jazykom. Písmo – latinka –
• Od 15. storočia, vďaka husitom, k nám prenikla čeština. Používala sa v úradnom styku na území Slovenska. Češtinu budú používať slovenskí evanjelici až do štúrovskej kodifikácie. Nazýva sa biblická čeština, pretože vzorom češtiny bola Biblia vydaná v Králiciach. V mestách sa hovorilo aj nemecky a maďarsky. Ľud – nárečia.
• Od 16. a 17. storočia sa formuje kultúrna západná slovenčina, neskôr kultúrna stredná slovenčina.
• V osvietenstve – prvé pokusy o kodifikáciu slovenčiny. Spisovateľovi Bajzovi sa pripisuje 1. pokus v diele René mláďenca Príhodi a Skusenosťi. Nevytvoril ucelený gramatický systém. Bernolákov pokus bol úspešný – Vydal Slovenskú gramatiku a Slovár. Bernolákovským jazykom písali katolíci – Hollý, ale evanjelici ho odmietli.

Znaky: iba i/í, ďe, ťe, ňe, ľe, podstatné mená veľkým písmenom, j sa písalo ako g, v sa písalo ako w atď.

• V romantizme – štúrovci – Štúr, Hurban Hodža – uzákonili novú podobu slovenčiny v roku 1843 na základe strednej slovenčiny. Štúr vydal Náuku reči slovenskej. Znaky: iba i/í, nemá ľ, ä, ô písali ako uo, dvojhlásky ia a ie ako ja, je, minulý čas mau
• Reforma v roku 1851 upravila štúrovský pravopis – je to hodžovsko-hattalovská úprava, v podstate platí dodnes v hlavných rysoch. Hattala vydal Krátku mluvnicu slovenskú.

Znaky: aj i/í, y/ý, zaviedlo sa ľ, ä, minulý čas má na konci l, de, te, ne, le je bez mäkčeňa atď.

• V 20. storočí – Czambel v roku 1902 vydal Rukoväť spisovnej reči slovenskej – až do roku 1931 to bola platná kodifikačná príručka
• Prvé pravidlá vyšli 1931 a boli poznačené čechoslovakizmom. Protestovali puristi, ktorí žiadali očistu slovenčiny od cudzojazyčných názvov, hlavne od češtiny. Puris je čistý.
• Ďalšie pravidlá sú z roku 1953, podstatná úprava bola v 1991 – úpravy pri vlastných podstatných menách(predtým námestie Osloboditeľov, teraz Námestie osloboditeľov, písanie prísloviek( aj do biela aj dobiela), úprava z roku 1998 – mliekar, predtým bolo mliekár, písanie čiarok atď.