Jazykové štýly

JAZYKOVÉ ŠTÝLY

Hovorový štýl

• štýl bežnej komunikácie

FUNKCIA A KOMUNIKANTI

• bežná komunikácia v neoficiálnom alebo polooficiálnom styku na pracovisku, v záujmovej oblasti, súkromná komunikácia s priateľmi ...
• komunikačná sféra:
  • súkromná (rodina, priatelia)
  • záujmová (spoločenské aktivity)
  • pracovná (škola, pracovisko)
• komunikanti: súkromná osoba ↔ súkromná osoba

ZNAKY

• ústnosť, spontánnosť = nepresné údaje, dôrazné pomenovanie, frazeologizmy, pestrá modalita viet
• konverzačnosť = dialogická podoba textu
• súkromnosť = vplyv nárečia, nedodržanie pravopisnej a výslovnostnej normy
• situačnosť = využívanie neverbálnych prostriedkov, časté ukazovacie zámená
• stručnosť = vypúšťanie častí slov, univerbizácia (zasadacia miestnosť – zasadačka),...
• expresívnosť = vyjadrovanie pocitov

ÚTVARY

1. klasické
   1. ústne
      • monologické (napr. hovorenie vtipu)
      • dialogické
        • telefonický rozhovor, hádka, polemika, debata, diskusia

1. písané
   • súkromný list
     • úvodná časť = údaje o mieste a dátume, oslovenie, pozdrav oddelený čiarkou
     • jadro listu = odseky, dodržanie úcty a zdvorilosti (osobné zámená veľkým písmenom)
     • záver listu = zdvorilostná formulka, vlastnoručný podpis
   • oznámenie, blahoželanie, kondolencia
2. moderné
   • reklama, inzerát, e-mail, SMS, vizitka, chat, odkaz na záznamník

VYUŽITIE SLOHOVÝVH POSTUPOV

• informačný = pozvania na stretnutie bývalých spolužiakov
• výkladový = vysvetlenie neskorého príchodu, krátke útvary
• opisný = jednoduchý opis predmetu, recept
• rozprávací = rozprávanie príbehu, spomienok

Administratívny štýl

FUNKCIA A KOMUNIKANTI

• sprostredkovania prijímateľovi presné údaje, fakty
• komunikačná sféra: pošty, banky, úrady, ...
• komunikanti: súkromná osoba ↔ inštitúcia

inštitúcia ↔ inštitúcia

ZNAKY

• písomnosť = kancelarizmy, cudzie slová, oznamovacie vety, zložené súvetia
• adresnosť/verejnosť = niektoré majú konkrétneho adresáta (úradný list) iné sú adresované celej verejnosti (zákony, vyhlášky)
• vecnosť, neutrálnosť a objektívnosť = presné vyjadrenie s cieľom vylúčiť omyl, absencia príznakových(expresívnych) slov
• stručnosť, schematickosť = žiadne informácie navyše, predtlač, stereotypné formulácie

ÚTVARY

• podľa určenia:
  1. dokumentárne
     • záväzne sa archivujú
     • zápisnica, protokol, zmluva, potvrdenka
  2. oznamovacie
     • dokumenty s krátkou alebo dlhou aktuálnosťou
     • vyhláška, zákon. prihláška, objednávka, oznámenie, úradný list (žiadosť), reklamácia
  3. heslové
     • predpísaná predloha, časovo limitované
     • rozvrh hodín, tlačivo, diplom, vysvedčenie, faktúra, poukážka

• životopis
  • patrí medzi útvary oficiálnej komunikácie
  • úradný životopis:
    • prináša pravdivé fakty o životnej ceste autora
    • slúži ako príloha iných písomností (žiadosť, prihláška, ...)
    • využíva informačný a opisný postup
    • Druhy úradného životopisu podľa obsahu:
      1. profesijný (kariérny)
         • chronologické zachytenie výseku života od najstarších dát po najnovšie
         • prevažuje informačný slohový postup a zvyčajne má podobu hesiel
      2. komplexný
         • zachytenie celého priebehu života a všetkých jeho stránok (rodina, vzdelanie, zamestnanie, schopnosti, záľuby, ...)
         • informačný aj opisný slohový postup

• Druhy úradného životopisu podľa formy:
  1. štruktúrovaný
     • životopis v heslách
  2. kontextový
     • životopis v ucelených vetách

• motivačný list
  • sprievodný list ak reagujeme na konkrétnu pracovnú ponuku
  • má formu poloúradného listu (chýba heslo, vec, prílohy a údaje o mieste a dátume)
  • neuvádzame podrobné informácie, ktoré sú už v životopise
  • dodržiavajú sa zásady oficiálnej komunikácie
• žiadosť (úradný list)
  • oznamovací útvar administratívneho štýlu
  • pri jej písaní rešpektujeme požiadavky slovenskej technickej normy, ktorá upravuje písanie úradných listov
  • odosielateľ (podávateľ) aj adresát sú známi a sú v nej uvedení
  • píšeme ju zásadne na čistý biely papier formátu A4

VYUŽITIE SLOHOVÝCH POSTUPOV

• informačný = zákon, poštový poukaz
• výkladový = výzva, vyhláška
• opisný = životopis, posudok pracovníka

JAZYK

• neutrálne, spisovné a odborné slová – kancelarizmy (šek, faktúra, matrika, ...)
• skratky, značky, vysvetlivky, čísla(dátumy, sumy)
• jednoduché vety (šeky), aj súvetia
• mennévyjadrovanie (vlastné mená, termíny)
• písanie zámen v 2. osobe singuláru a plurálu veľkýmpísmenom

Rečnícky štýl

• je štýlom ústnej komunikácie verejného styku
• subjektívno-objektívny štýl

FUNKCIA A KOMUNIKANTI

• presviedčanie, vysvetľovanie, informovanie, komentovanie, agitovanie a zapôsobenie na city poslucháča
• komunikačná sféra:
  • verejná (oslavy, výročia, moderovanie, ...)
  • súkromná (rodinné slávnosti, ...)
  • pracovná (konferencie, zhromaždenia, prezentácie, ...)
• komunikanti: rečník ↔ publikum

ZNAKY

• ústnosť = vždy realizovaný v ústnej podobe, adresát je známy, treba ho osloviť
• sugestívnosť = používanie prostriedkov z iných jazykových štýlov, napr. umelecký štýl – metafory, hyperboly, expresívne slová, administratívny štýl – fakty
• verejnosť = využívanie prostriedkov vhodných a zrozumiteľných pre širokú verejnosť, ľahšie a kratšie vety
• názornosť = používanie frazeologizmov, citátov, príkladov, faktov
• adresnosť = oslovenie adresáta rečnícke otázky, ...

ÚTVARY

1. agitačno-propagačné
   1. politické reči
      • parlamentný prejav, diplomatická reč, agitačný prejav
   2. súdne reči
      • obžaloba, obhajoba
   3. náučné
      1. prednášky (školská, osvetová)
      2. referáty
         • politický, vedecký, organizačný
      3. dialogizovanéútvary
         • diskusie, polemiky, debaty
      4. cirkevné
         • kázeň
      5. príležitostné
         1. verejné
            • slávnostné (jubilejný, spomienkový, gratulačný), rámcové (privítací, otvárací, pozdravný), informačné (výstraha, výzva, rozkaz)
         2. rodinné prejavy
            • prípitok, sobášny, uvítací

Publicistický štýl

• objektívno-subjektívny štýl

FUNKCIA A KOMUNIKANTI

• prinášanie aktuálnych informácií, poúčať, presviedčať a ovplyvňovať, získavať verejnosť pre určitý názor
• komunikačná sféra: masovokomunikačné prostredie (tlač, rozhlas, televízia, internet, ...)
• komunikanti: verejnosť ↔ autor (moderátor, redaktor)

ZNAKY

• písomnosť = aj tlačené aj elektronické médiá
• variabilnosť = tematická pestrosť, grafická pestrosť
• rozmanitosť jazykových prostriedkov
• monologickosť = chýba spätná väzba, nemá bezprostrednú reakciu adresáta
• verejnosť = prispôsobiť náročnosť obsahu širokej verejnosti
• informatívnosť = spravodajská funkcia, sprostredkovať informácie, fakty a čísla

ÚVARY

1. spravodajské
   • oznamovacia funkcia, informačný slohový postup
   • správa, interview, oznámenie, inzerát, report – beletrizovaná správa o jednej udalosti
2. analytické
   • oznamovacia a presvedčovacia funkcia, výkladový slohový postup
   • zámerom je ohodnotiť nejaký spoločenský alebo politický jav
   • úvodník, karikatúra, polemika, pamflet
   • komentár (zaujíma stanovisko k závažnému javu)
   • recenzia (hodnotiaci posudok nejakého diela)
   • glosa (krátka poznámka, v ktorej autor hodnotí čiastkový problém)
3. beletristické
   • estetická funkcia, rozprávací a opisný slohový postup
   • fíčer (rozhlasový film)
   • stĺpček (krátka úvaha)
   • besednica (humorne opísaná nejaká udalosť)
   • reportáž, internetový denník, fejtón

• reportáž
  • základom je očité svedectvo autora
  • cieľom je sprostredkovať čitateľovi atmosféru udalosti
  • využíva opis a rozprávanie (najčastejšie v 1. osobe singuláru a plurálu)
  • využíva jazykové prostriedky umeleckého štýlu
  • autori reportáže:
    • reportér = prináša reportáže z rôznych udalostí
    • komentátor = opisuje a kriticky hodnotí
    • moderátor = moderuje, uvádza a komentuje program, vedie diskusiu

!!! nie je autorom reportáže

• Typy reportáže:
  1. dramatická (dejová, cestopisná) = žáner umeleckej literatúry – napr. Tam-tam Borisa Filana
  2. investigatívna = typ televíznej reportáže – napr. z vyšetrovania zločinov a riešenia sporov
  3. športovýprenos = typická rozhlasová reportáž
  4. reportáž-portrét = vytvára obraz o živote významnej alebo zaujímavej osobnosti pred vybranou udalosťou alebo po nej – napr. televízny film o hercovi, ktorý sa dožíva jubilea
  5. riport (malá reportáž) = prináša kratší živý opis aktuálnej udalosti
• fejtón
  • vtipné, duchaplné ale aj kritické rozprávanie, ktorým autor upozorňuje na nejakú aktuálnu (negatívnu) udalosť, jav z každodenného života
  • aktuálnosť
  • vtipné zveličovanie, irónia až satira
  • snaha vyprovokovať reakciu čitateľa
  • prevláda rozprávací slohový postup
• recenzia
  • hodnotiaci posudok literárneho, umeleckého technického alebo vedeckého diela (kniha, divadelné predstavenie, výstava, CD, koncert, počítačová hra,...)
  • jadrom recenzie je rozbor (analýza) posudzovaného diela či výrobku (prvky výkladu) a subjektívnehodnotenie autora (prvky úvahy)
  • využíva najmä výkladový a informačný slohový postup
  • stojí na rozhraní umeleckého a odborného štýlu
  • anotácia = stručná charakteristika obsahu
• správa
  • jednoduchá krátka správa
    • prináša základnú informáciu o udalosti – nič nevysvetľuje, nekomentuje iba konštatuje
    • odpovedá na otázky kto? čo? kedy? ako? prečo?
  • rozšírená správa
    • titulok = upútavacia a informačná funkcia, obsahuje pointu, stručný, výstižný, pútavý
    • perex = na šírku písaná alebo inak zvýraznená časť správy, dopĺňa základnú informáciu
    • citové vyjadrenia priamych účastníkov udalosti alebo zainteresovaných osôb

Umelecký štýl

FUNKCIA A KOMUNIKANTI

• estetická, výchovná, náučná a komunikatívna funkcia
• komunikačnásféra: škola, divadlo, kino, ulica, putovné divadlo, recitácia
• komunikanti: autor ↔ čitateľ, divák, poslucháč

ZNAKY

• variabilnosť = vo výbere jazykových prostriedkov, v miešaní žánrov a štýlov, v bohatstve formy
• písomnosť
• subjektívnosť = expresívnosť, emocionálnosť, dôraz na osobnosť autora
• obsahovámnohoznačnosť = metafory, metonymie, symboly.....

ŽÁNRE

• literárne druhy:
  • epika = poviedka, novela, román, rozprávka, báj, povesť, bájka, balada, príslovie, pranostika, legenda, ...
  • lyrika = báseň, sonet, óda, tercíny, elégia, hymnus, pieseň, ...
  • dráma = činohra, tragédia, komédia, fraška, veselohra, hudobné žánre (muzikál), ...

VYUŽITIE SLOHOVÝCH POSTUPOV

• výkladový = úvahové prvky, názory autora, rozprávača, postáv
• opisný = vykreslenie prostredia a povahy postáv
• rozprávací = rozprávanie príbehu à väčšinou najviac využitý

Náučný štýl

• inak nazývaný a odborný štýl
• štýl verejného styku

FUNKCIA A KOMUNIKANTI

• vysvetľovať, zverejňovať nové vedecké poznatky a sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti, prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku

• komunikačná sféra:
  1. pracovná (škola, pracovisko)
  2. záujmová (spoločenské aktivity)
  3. verejná (médiá, konferencie)
• komunikanti: odborník ↔ odborník

odborník ↔ verejnosť

učiteľ ↔ žiak

ZNAKY

• verejnosť = štýl verejnej vedeckej komunikácie, výrazové prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka
• písomnosť = prejavy majú písomnú podobu /aj hovorovej predchádza písomná
• monologickosť = adresát nie je prítomný, bez spätnej väzby (okrem referátu a diskusného príspevku)
• odbornosť,presnosť = odborná terminológia daného odboru, presné fakty s citáciami iných odborníkov, využitie autorského plurálu 1. os. pl.
• pojmovosť = nocionálne slová (pojmové, vecné, objektívne, bez citového zafarbenia), termíny a pojmy – definície

ŽÁNRE

1. vedecko-náučný štýl
   • využíva termíny a knižné slová
   • má prísne logickú kompozíciu ( presná štruktúra )
   • presná vedecká argumentácia, citácia, parafrázovanie, bibliografia
   • neutrálnosť, nezaujatosť výkladu (zákony, leták z liekov)
   • dizertácia, monografie, dizertačná práca (doktorát), vedecká štúdia, odborný referát, vedecká prednáška, odborný článok, žiacke a študentské odborné práce

1. populárno-náučný štýl
   • voľnejší výber slov, kompozícia, bohatšie členenie textu na odseky
   • pestrejšia, pôsobivá štylizácia; beletristické a rečnícke prvky
   • voľná citácia alebo parafrázovanie bez bibliografie
   • silná didaktická a presviedčaniazložka (postoj autora)
   • recenzia, popularizačný článok, úvaha

• výklad
  • slohový útvar, v ktorom autor vysvetľuje či objasňuje nejaký problém alebo jav
  • pravdivosť sa dokazuje pomocou argumentov – používajú sa citácie, parafrázy, výsledky výskumu
  • rozdelenie:
    1. populárny = používa sa v učebniciach a v populárno-náučnej literatúre
    2. vedecký = používa sa v odborných časopisoch a odborných dielach, cieľom je objektívne vysvetliť neznámy jav, rozšíriť nový vedecký poznatok
  • znaky:
    • neosobnosť, objektívnosť
    • jazyk = plnovýznamové slová, odborné termíny, slová cudzieho pôvodu, jednoduché podraďovacie súvetia, zložené súvetia, oznamovacie vety
    • vecný, presný a konkrétny
  • členenie: úvod, jadro, záver
• úvaha
  • cieľom úvahy je priviesť čitateľa k uvažovaniu o istej otázke
  • vysvetľuje, rozoberá už známu otázku z nového hľadiska
  • autor sa opiera o známe poznatky a skúsenosti, ale k otázke zaujíma vlastnéstanovisko
  • jazyk = prirovnania, zvolacie vety, rečnícke otázky, jednočlenné vety ...
  • v úvahe sa necituje a nedokazuje !!!

• diskusný príspevok
  • vyjadrenie názoru jednotlivca na niečo, alebo doplnenie toho, čo odznelo
  • v diskusnom príspevku sa môže vyskytovať úvaha, výklad, prerozprávanie zážitku, ktorý autor využije ako argument, či opis udalostí
  • neexistujú presné požiadavky ako písať diskusný príspevok
  • dôležité je, aby sme diskutovali k téme, aby sme neodbočovali, aby sme nehovorili rozsiahlo, dlho
  • využívajú sa v pracovnej komunikácii (na schôdzach, zasadnutiach, triednickej hodine v škole, na vyučovacej hodine, na rôznych konferenciách,...)
  • dôležitá je forma = začína sa oslovením, nasleduje nadviazanie na tému, konči sa poďakovaním za slovo
• analýza
  • rozklad nejakého celku na jeho zložky, súčasti
  • napríklad analýza diela – nájdeme v diele prirovnania, metafory, motívy, ....

• interpretácia
  • je jazykový, obsahový a/alebo estetický výklad textu literárneho diela
  • východiskom je literárny text a cieľom je čo najadekvátnejšie pochopenie a výklad zmyslu umeleckého diela, pričom pozornosť sa venuje konkrétnemu, individuálnemu umeleckému dielu ako samostatnému celku
  • čo tým asi autor chcel povedať
• esej
  • osobitný žáner, na rozhraní medzi náučným a umeleckým štýlom, výkladom a úvahou
  • prezentuje sa v nej autorovnázor na vybraný problém, podloženou argumentáciou autor presviedča čitateľa, že jeho názor je opodstatnený