Zvuková a grafická stránka jazyka

Zvuková a grafická stránka jazyka

• Fonetika
  • Jazykovedná disciplína, zaoberajúca sa zvukovou stránkou jazyka
  • Hláska = najmenšia zvuková jednotka, rečovými orgánmi utvorený a vyslovený zvuk ustáleného znenia. Je konkrétnou realizáciou fonémy v reči.
  • Skúma :
    • Ako sa hlásky artikulujú (vyslovujú)
    • Ako ich počujeme
    • Ako sa správajú s inými hláskami
    • Ako sa tvoria slabiky, rečové takty, vety
    • Dĺžka hlások, prízvuk, melódia, tempo reči
    • Hovorenú reč, rozdiely vo výslovnosti
  • Fonológia
    • Jazykovedná disciplína ktorá sa tiež zaoberá zvukovou stránkou jazyka
    • Zameriava sa na systém foném
    • Fonéma = najmenšia zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov (sud – súd, ľan – laň)
    • Skúma :
      • Ktoré zvuky ľudskej reči sa používajú na dorozumievanie v jazyku
      • Pomocou ktorých zvukov vieme rozlíšiť slová a tvary
      • Aké vlastnosti zvukov sú dôležité na rozpoznávanie zvukov
    • Ortoepia
      • Náuka o správnom používaní zvukových prostriedkov reči
      • Súhrn pravidiel spisovnej výslovnosti
    • Prozodické vlastnosti reči
      • Prozódia = náuka o zvukovej stránke jazyka.
      • Slabika = vyššia zvuková jednotka
      • Intonácia = Zaoberá sa slabikou, skúma viaceré prozodické javy – tie vznikajú moduláciou hlasového prúdu
      • Modulácie poznáme :
        • Časová – kvantita, pauza, tempo, rytmus
        • Silová – intenzita hlasu, prízvuk, dôraz, emfáza
        • Tónová – hlasový register, melódia
      • Časová modulácia
        • Kvantita – dĺžka, dôležitá pri výslovnosti – má rozlišovaciu schopnosť, viaže sa na slabiku. Základnou jednotou dĺžky slabiky je móra. Krátka slabika = 1 móra, Dlhá slabika = 2 móry
        • Pauza – prestávka, 3 druhy páuz :
          • Fyziologická – pri nádychu
          • Logická – v texte, pri interpunkčných znamienkach
          • Umelecká – využíva sa pri prednese, alebo pri čítaní umeleckých textov – stajomňovanie
        • Tempo – rýchlosť reči – závisí od dôležitosti obsahu. Čím dôležitejší tým pomalšie. Rozdeľujeme :
          • Vysokétempo (konverzačné) – rozhovor
          • Miernetempo (prednesové) – recitátori
          • Zdržanlivétempo (dôrazové) – prednáška
        • Rytmus – pravidelné opakovanie prízvučných a neprízvučných slabík
      • Silová modulácia
        • Intenzita – zdôrazňovanie dôležitých častí textu. Záleží aj od vzdialenosti medzi účastníkmi komunikácie (aj veľkosť miestnosti)
        • Prízvuk – úroveň slabiky, striedanie intenzity hlasu. Delíme :
          • Hlavný – na prvej slabike, intenzita artikulačného prúdu je silná
          • Vedľajší – Jednoslabičné slová nemajú samy o sebe prízvuk

Prízvučné slabiky (-) , Neprízvučné slabiky(U)

• Dôraz – viaže sa na celé slovo, dá sa ním meniť význam vety, zvýraznenie najdôležitejšieho slova
• Emfáza – citový dôraz, pri ktorom predĺžime trvanie hlásky (jéj)

• Tónová modulácia
  • Melódia – tónové vlnenie, stúpanie a klesanie výšky hlasu. Delíme :
    • Uspokojivákončiaca melódia – klesavá, oznamovacie vety, doplňovacie otázky
    • Neuspokojivákončiaca melódia – stúpavo-klesavá alebo naopak, očakáva sa odpoveď(áno-nie)
    • Neuspokojivánekončiaca melódia – plynulo stúpajúca alebo rovno zdvihnutá melódia, väčšinou pri otázkach
  • Hlasovýregister – výška hlasu – prozodický jav, nasadenie hlasu do istej výšky

• Prozodické systémy
  • Časomerný
  • Sylabický
  • Sylabotonický
  • Tonický
• Časomerný p. s.
  • založený na striedaní dlhých a krátkych slabík, obyčajne bez rýmov
  • Pojmy :
    • Móra – jednotka dĺžky slabiky, za aký čas vyslovím slabiku
    • Arza – ľahká doba (1 móra) – krátka slabika
    • Téza – ťažká doba (2 móry) – dlhá slabika
  • Stopy :
    • Klesavá intonácia :
      • Daktyl - U U
      • Trochej - U
    • Stúpavá intonácia :
      • Jamb U –
      • Anapest U U –
    • Neutrálna intonácia :
      • Spondej - -

• Hexameter (6 stôp) – najznámejší a najčastejší časomerný verš
  • Pozostáva z : 5 daktylských a 1 trochejskej stopy
  • – U U / - U U / - U U / - U U / - U U / - U /.
  • stopa = vždy daktyl, trochej na konci verša môže vystriedať aj spondej
• Pentameter (5 stôp) – časomerný verš
  • Pozostáva zo : 4 daktylov a z 2 neutrálnych stôp
  • Chybný názov – lebo neúplne stopy – 2. alebo 3. a 6. stopa sa pokladajú za jednu, chýbajúcu dobu vypĺňa pauza
  • Aj zde leží zem ta, před okem mým slzy ronícím.
  • -UU / -- / - // UU / -- / -UU / -U
• Elegické distichon
  • Dvojverš pozostávajúci z hexametra a pentametra
  • V antickej literatúre – forma pre elégiu alebo epigram
  • Alebo : Ján Hollý – Předzpěv v Slávy dcéra, Homér - Ilias
  • Spívam, jak hroznú Svatopluk na Karolmana véďel Vojnu; i jak víťaz, seba aj svój od jeho vládi Oslobodív národ, něpodľehlí stal sa panovňík; A zmužilích veľké založil kráľovstvo Slovákov.
• Sylabický veršový systém
  • rovnaký počet slabík vo verši
  • Izosylabizmus – opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík
  • Výrazná prestávka – dieréza / predel = v strede verša, ktorá ho intonačne rozdeľuje na 2 časti
  • Zhoda veršového a rytmického členenia – nie sú presahy ako v sylabotonizme
  • Častý výskyt združeného rýmu
  • Najmä v romantizme – námety z ľudovej slovesnosti
  • 8-slabičníky a 12-slabičníky (Ján Botto – Smrť Jánošíková) – najviac používané typy veršov
  • 13-slabičníky – Samuel Chalupka – Mor Ho !
  • 14-slabičníky – Janko Kráľ – Jarná pieseň
  • 12 a 13 slabičníky majú dierézu (pauzu) po 6 slabike

• Sylabotonický veršový systém
  • ustálený počet slabík, s rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch
  • Prízvučné (X´) a neprízvučné (X) slabiky
  • Stopy :
    • Jamb (XX´)
    • Trochej (X´X)
    • Daktyl (X´XX)
    • Spondej (X´X´)
    • Amfibrach (XX´X)
    • Anapest (XXX´)
  • Pri vytváraní rýmu hrá významnejšiu úlohu rovnaký počet slabík ako prízvuk
  • Presah – väčšinou prechádza veta z verša do ďalšieho verša
    • Je to nezhoda medzi rytmickým a vetným členením veršov
    • Vytvára napätie medzi rytmickou a syntaktickou organizáciou básnickej štruktúry
    • Významná úloha – vo voľnom verši – narúša tradície v poézii s viazaným rytmom, napomáha aj jej paródiu

• Typy písma
  • Vznik písma = koniec praveku – chceli zaznamenávať údaje a evidenciu, organizácia práce (pripisuje sa Sumerom okolo 3500 p. K.)
  • Nepravé písmo :
    • Obrázky – obrázkové písmo
    • Symboly – piktogramy – piktografické písmo
    • Voľakedy rozšírené, dnes už ako doplnenie (symbol zákazu / informačný symbol / ilustrácia)
  • Klinové písmo :
    • Nepravé písmo
    • Sumeri
    • Znaky v podobe klinov (pomocou zahroteného stebla)
    • Do hlinenej tabuľky
  • Hieroglyfy :
    • Nepravé písmo
    • Posvätné písmo starých Egypťanov
    • Ryté do kameňa / namaľované na papyrus, či stenu chrámov a pyramíd
  • Pravé písmo :
    • 1 zvuk = 1 znak
    • Logografické – znakové (čínske znaky)
    • Slabičné – 1 symbol (graféma) = 1 slabika (japončina)
    • Hláskové – 1 písmeno (graféma) = 1 základný zvuk reči (fonéma) – sada písmen = abeceda (arabské, latinské,...)
  • Latinka :
    • Latinské písmo, pravé písmo, najpoužívanejšie na svete
    • 26 písmen s drobnými obmenami vo väčšine jazykov v Európe, S. a J. Amerike, Afrike, ostrovoch v Tichom oceáne
    • Základ z etruského písma
    • Staroveká latinka = 21 písmen
  • Hlaholika, Cyrilika, Azbuka :
    • Hlaholika – Cyril a Metod – na Veľkú Moravu (863), glagol = hláska, základ kultúry a vzdelanosti VM, písmo na zápis staroslovienčiny, najprv 38 znakov potom 40
    • Cyrilika – vytvorené žiakmi Cyrila a Metoda, na počesť Cyrila, bola jednoduchšia a praktickejšia
    • Azbuka – vytvorená z cyriliky, používajú ju Rusi, Ukrajinci,...
  • Brailovo písmo :
    • Pre nevidiacih
    • 6 znakov – do obdĺžnika 2x3 (bodky)
    • Prázdny znak = medzera
  • Transkripcia
    • Písomné vyjadrenie slov a textov z hľadiska ich výslovnosti prostriedkami určitého grafického systému (To aj v ANJ, ako máš vyslovovať slová)
    • Uvádza sa v hranatých zátvorkách deti = [ďeťi]
    • Pre 1 fonému sa uvádza iba jedna graféma prach = [prax]
    • Pravidlá slovenskej výslovnosti – Ábel Kráľ
  • Znelostná asimilácia
    • Spodobovanie – prispôsobenie 1 spoluhlásky nasledujúcej spoluhláske.
    • Nastáva vtedy ak sa v reči stretnú :
      • 2 párové spoluhlásky
      • Znelá s neznelou
      • Neznelá so znelou (Niekedy aj so samohláskou)
    • Znelé párové : b , d , ď , g , dz , dž , z , ž , h , v
    • Neznelé párové : p , t , ť , k , c , č , s , š , ch , f ( Sašo a Fako chcú počítať )
    • Znelé nepárové (zvučné) : m , n , ň , l , ĺ , ľ , r , ŕ , j
    • Spodobovanie nastáva :
      • Na začiatku slova - včela v/f
      • Vo vnútri slova – babka b/p
      • Na konci slova – dub d/p

Znelá sa vysloví ako neznelá :

• Znelá + neznelá (alebo pauza) = 2 neznelé (dub schne)

Neznelá sa vysloví ako znelá :

• Neznelá + znelá = 2 znelé (hukot v továrni)
• Neznelá + samohláska = znelá + samohláska (ku kráľovi)