Úvaha

3b. Úvaha

Autor sleduje známe javy a subjektívne interpretuje fakty, vyvodzuje úsudky, závery, pôsobí na city adresáta, presviedča ho formuje jeho mienku, chce aby sa pozrel na vec z nového hľadiska.

Znaky:

• nemusia byť presné údaje, voľná citácia, parafráza
• menej komplikované súvetia, častá je jednočlenná veta, pestrá modalita viet, modifikácia vetnej stavby, príznakové syntaktické konštrukcie
• citovo príznaková lexika, môžu tu byť slová patriace do hovorového, umeleckého i publicistického štýlu
• nezreteľné členenie textu, medzi úvodom a záverom môže byť prepojenosť
• znaky výkladového a rozprávacieho slohového postupu

Školská úvaha

Kompozícia:

1. Úvod - môže byť aj nezreteľne vyčlenený, tvrdenie o ktorom uvažujeme, citát, reakcia na citát v motte, séria otázok
2. Jadro - vlastný zážitok, spomienka, prerozprávanie príhody, vyslovenia predpokladov
3. Záver - zopakovanie kľúčových slov, častí textu, nezodpovedaná otázka, vyznanie, prejavenie názoru, výzva

Úvaha v jednotlivých jazykových štýloch:

• Hovorový - príslovie, jednoduché krátke zamyslenie
• Umelecký - lyrika - reflexívna (reflexie = úvahy), epika - v pásme postáv i rozprávača, napr. vnútorný monológ
• Publicistický - úvodník, úvodný stĺpček, komentár, stĺpček (krátka osobná úvaha emocionálneho typu), glosa (krátky výklad s úvahovými prvkami upozorňuje na negatíva, autor zaujme kritický postoj, ale nevyužíva iróniu, musí byť aktuálna a kritická), editoriál
• Náučný - recenzia, diskusný príspevok, odborné články, populárno-náučné články

Rozdiely medzi výkladom a úvahou:

Úvaha: nezaokrúhľuje, rozprávanie v 1. osobe, voľnejšia kompozícia, subjektivita, striedanie viet, obrazné vyjadrovanie

Výklad: tesnejšia nadväznosť textu, objektivita, vedecká argumentácia, presné citácie, presné čísla