Modifíkácia vetnej stavby

7b. Modifíkácia vetnej stavby

Expresívne syntaktické konštrukcie

Nepravidelnosti v stavbe vety. Veta nemá vždy klasickú stavbu rešpektujúcu požiadavky slovenského slovosledu. Nepravidelnosti vetnej stavby dávajú textu osobitnú pečať nepravidelnosti v stavbe vety:

Vytýčený vetný člen

Stojí mimo rámca vety, ale významovo s ňou súvisí. Najčastejšie býva na začiatku vety. Vo vlastnej vete je zastúpený zámenom. Je oddelený čiarkou alebo pomlčkou.

Ružová, tá sa mi páči!

Ružová – tá sa mi páči!

V Tatrách, tam je krásne)

Kradnúť nekradne. – často býva vyjadrený neurčitkom takého istého slovesa, ako je v prísudku (neoddeľuje sa vtedy čiarkou)

Pripojený vetný člen

K vete sa doplní oddelene (dodateľne). Vždy je oddelený čiarkou.

Prosím si tvaroh, ale čerstvý.

Vrátili sme sa z brigády, včera.

Osamostatnený vetný člen

Má podobu vety. Vzniká ak pripojený vetný člen upravíme ako vetu.

Na pohovke čosi ležalo. Okaté a strakaté.

Výpustka – elipsa

Neúplná výpoveď. Vzniká vypustením niektorej časti (zvyčajne menej dôležitej), ktorá je známa z kontextu, zo situácie.

Funkcia: úspornosť textu

Ustálená elipsa – nachádza sa v ustálených slovných spojeniach.

Namiesto vypusteného slova býva čiarka alebo pomlčka.

Mladosť – pochabosť. (Mladosť je pochabosť.)

Aká matka, taká Katka. (Aká je matka, taká je Katka.)

Neukončená výpoveď – apoziopéza

Typická pre hovorovú reč. V umeleckej literatúre, v dráme ju autori využívajú na to, aby ukázali, že ich postavy sú rozrušené, nepokojné alebo vnútorne nevyrovnané. V texte je označená 3 bodkami.

Žofia: Čoby ste i nedali kúštik, aby sa odrátalo...

Ďurko: Aspoň lúčku pod Žiarom... (J. G. Tajovský)

Vsuvka – parentéza

Môže ňou byť slovo alebo veta vložená do inej vety. Oddeľujeme ju zľava aj sprava čiarkou, pomlčkou alebo zátvorkami. Môžeme ju v rámci vety premiestniť (na rozdiel od prístavku).

Jano, ako tvrdila matka, bol po otcovi.

Na obed – v horúčave i mraze – chodil domov.