Pásmo rozprávača

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: miruska (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 07.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 538 slov
Počet zobrazení: 5 968
Tlačení: 306
Uložení: 346

Pásmo rozprávača

Pásmo rozprávača – autorská reč, nepriama reč

/Nadvetné kontextové jednotky na odstupňovanie textu/

Nadvetné kontextové jednotky na odstupňovanie textu sa používajú na odlíšenie a prípadnú hierarchizáciu diferencovaných obsahových segmentov textu. Odstupňujú ich podľa dôležitosti a funkcie, ktorú zastávajú v konkrétnom jazykovom prejave. V umeleckej literatúre je dôležité odlíšenie pásma rozprávača oproti pásmu postáv. Toto odlíšenie dvoch pásem súvisí s tým, že pre epický text je príznačný príbeh, ktorý sa rozvíja v čase a v priestore. Rozprávač je nositeľom rozprávania, postavy sú nositeľmi príbehu.

Pásmo rozprávača. Z obsahového hľadiska pásmo rozprávača predstavujú prehovory rozprávača, v ktorých sa rozvádza vonkajší príbeh, opisuje sa prostredie, postavy a ich konanie a prípadne sa charakterizuje aj ich vnútorné rozpoloženie. Preto sa popri dominantnej rozprávacej modelovej štruktúre v epickom texte využíva aj opisná a úvahová modelová štruktúra.

Z formálneho hľadiska sa na realizáciu prehovorov rozprávača využívajú také nadvetné textové jednotky, ako je autorská reč (objektivizovaná či subjektivizovaná), prípadne nepriama reč.

Rozprávač ako fiktívna postava, ktorú autor poveril, aby vyrozprávala príbeh, je kategóriou epickej štruktúry. Ako nositeľ rozprávania stojí teda rozprávač medzi čitateľom a príbehom. Nad rozprávačom stojí autor, ktorý tvaruje jeho podobu – tak ako v diele vytvára každý detail – v súlade so sujetovo-kompozičnou organizáciou epického textu. Vyskytujú sa aj prípade, keď sú tieto kategórie takmer identické, napríklad v Jašikovej próze Námestie svätej Alžbety alebo aj v Hečkovom románe Červené víno.

Objektivizovaná autorská reč je prostriedkom na realizáciu tých prehovorov rozprávača, v ktorých zdanlivo nezainteresovane rozvádza príbeh, komentuje a opisuje konanie postáv. Je to nocionálny, bezpríznakový a štylisticky neutrálny prostriedok výstavby textu. Používa sa v nej 3. osoba, sing., minulý čas.

Úlohu rozprávača môže zastávať aj jedna z postáv diela. Spravila je to hlavná postava, ktorá rozpráva svoj vlastný príbeh, alebo je to vedľajšia postava, ktorá bolo pozorovateľom rozvíjania príbehu. Ide o priameho rozprávača a o priame rozprávanie. V priamom rozprávaní je autorská reč totožná s rečou postavy, ktorá rozpráva príbeh. Rozprávanie sa hovorovo uvoľňuje, prenikajú doň prostriedky charakteristické pre postavu. Preto je nielen subjektívnejšie, ale aj dynamickejšie a výrazovo variabilnejšie.

Subjektivizovaná autorská reč je koncipovaná v 3. osobe sing. minulého času. Je výrazom subjektivizácie rozprávača, jeho tolerantnosti k postavám, prípadne aj istej spriaznenosti s nimi. Subjektivizovaná autorská reč prezrádza, s ktorou postavou rozprávač sympatizuje.

Nepriama reč je tiež nadvetná kontextová jednotka, ktorou sa realizujú prehovory rozprávača. Jej špecifickosť je v tom, že rozprávač absorbuje prehovor postavy, včlení ho do svojho prehovoru ako jeho integrálnu súčasť. Pravda, to, že ide o prehovor iného subjektu, sa signalizuje tým, že ho rozprávačapresne reprodukuje alebo zrekapituluje vlastnými slovami. Formálne je teda nepriama reč tesne zviazaná so subjektivizovanou alebo s objektivizovanou autorskou rečou. Jej typickým znakom sú slovesá hovorenia alebo myslenia spojené so spojkou že a prípadne aj so spojkou aby. Hlas rozprávača sa akoby ozvučil hlasom postavy.

Nositeľom rozprávania je rozprávač ako sprostredkovateľ medzi čitateľom a obsahom oznámenia. Rozprávač patrí do rozprávania, nie do sveta skutočností ako napríklad autor. Kategória rozprávača prislúcha sujetovej rovine (súhrn udalostí v chronologickej postupnosti, prebiehajúci v etapách: expozícia, rozuzlenie a zakončenie). Rozlišujeme štyri typy rozprávača:

  1. autorský rozprávač sa javí v podobe nezainteresovaného pozorovateľa všetkého, čo sa deje;
  2. personálny rozprávač zobrazuje len jednu postavu v celkovej šírke jej vonkajšieho a vnútorného života, ostatné postavy si všíma len zo zorného uhľa tejto postavy;
  3. priamy rozprávač si všíma vnútorný svet len jednej postavy, pri ostatných postavách zaznamenáva iba ich vonkajšie prejavy. Rozprávanie prebieha v 1. osobe minulého čísla („ich/ja“ forma);
  4. rozprávač oka kamery znázorňuje vonkajšie prejavy a vzhľad, opisy správania, dialógy, gestá, ktoré majú poukázať na vnútorný svet postáv.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#pasmo rozpravaca #priamy rozprávač #epický text #Epický pribeh #Pasmo rozprávača priklad


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu