Opisný slohový postup

12b. Opisný slohový postup

Vymenovanie podstatných znakov a vlastností predmetov (osôb, vecí, javov, prostredia), činnosti. Následnosť činností (opis pracovného postupu). Základný slohový útvar - opis.

Kompozícia

• úvod
• jadro
• záver

Autor musí dodržiavať logickú postupnosť pri opise (zvolí si miesto odkiaľ začne opisovať).

Postup pri opisovaní predmetu

1. Sprava doľava a naopak
2. Zhora dole a naopak
3. Spredu dozadu a naopak
4. Od stredu k obvodu a naopak

Druhy opisu

1. Podľa výberu jazykových prostriedkov

• statický

Osnova:

1. a) úvod: okolie, miesto kde sa socha nachádza
2. b) jadro: zdola nahor, jazero, podstavec až k soche - detaily
3. c) záver: symbolika sochy

Opisuje statické predmety, neživé veci ale aj osoby. S takýmto opisom sa stretneme v odbornej i umeleckej literatúre. Autor využíva veľa prídavných a podstatných mien, málo slovies, prevláda menné vyjadrovanie. Zo slovies je to najmä pomocné sloveso byť, ktoré sa často vynecháva (elipsa) - stajne (sú) naplnené dobytkom. Prevládajú jednoduché vety s viacnásobným vetným členom, priraďovacie súvetia a podraďovacie súvetia s vedľajšou vetou prívlastkovou.

• dynamický

Opisuje dynamický predmet, alebo jav. Nositeľom dynamiky sú slovesá. Dynamicky možno opisovať aj statický predmet, miesto, osobu, namiesto pomocného slovesa byť použijeme plnovýznamové sloveso, napr. les je zlatistý - les sa topí v zlate. Časté sú jednočlenné vety (napr. Dym! Skaza!), bezspojkové spojenie viet v súvetí (napr. Dym, skaza!). Uplatňuje sa najčastejšie ako opis pracovnej činnosti

Opis pracovnej činnosti

Skladá sa z 2 častí

1. a) vymenovanie materiálu a nástrojov potrebných pri práci
2. b) opis postupu - využívame buď os. pl. oznamovací spôsob, alebo 2. os. pl. rozkazovací spôsob (slovesné osoby v texte nemiešame)

Vymenúva v logickej časovej a príčinnej následnosti jednotlivé úkony, ktoré treba vykonať pri realizácii cieľa napr. návod na prípravu jedla - v bežnej komunikácii, ošetrenie zubného kazu - v odbornej komunikácii.

1. Podľa postoja autora 

• objektívny

Autor má čo najvernejšie zachytiť znaky a vlastnoti opisovaného predmetu, nevyslovuje vlastné hodnotiace stanovisko, zostáva v úzadí. Takýto opis je nevyhnutný v:

1. a) odbornom opise
2. b) vedeckých prácach
3. c) pri opise hľadanej osoby
4. d) pri posudku

Využíva neutrálne nepríznakové jazykové prostriedky.

• subjektívny

Autor opisuje predmet so svojho hľadiska, prináša svoje hodnotenie. Využíva sa v umeleckej literatúre. Autor využíva expresívne jazykové prostriedky.

Karikatúra - subjektívny opis osoby, v ktorom zveličíme vlastnosti osoby s úmyslom zosmiešniť, kritizovať. Uplatňujú sa v nej prirovnania (chudá ako palica), hyperbola - zveličenie (neobyčajne zoschnutá), frazeologizmy (aký otec, taký syn), slová so zveličujúcim významom (nosisko), metafory (tvár vykúka), synekdochy (stoj noha)

1. Podľa využitia v komunikačnej sfére

• jednoduchý

Najmä v hovorovom štýle. Spontánny, nepripravený jazykový prejav. Podobá sa informácii, pretože prináša veľa znakov predmetu, ktoré jednoducho vymenúva.

• umelecký (náladový)

Subjektívny je v ňom cítiť autorov zámer. Býva v umeleckých textoch (ako opis postavy, prostredia), býva súčasťou rozprávania, či už ako opis z pohľadu rozprávača, alebo niektorej z postáv.

• odborný / náučný

Vyskytuje sa v náučnom a publicistickom štýle. Môže byť súčasťou:

1. a) recenzie
2. b) výkladu
3. c) ako opis pracovnej činnosti
4. d) opis políciou hľadaného človeka, predmetu

Odborný opis je presný, systematicky vymenúva a hierarchizuje znaky a vlastnosti predmetu. Je objektívny - autor sa snaží zachytiť podstatné znaky predmetu. Môže byť statický (opis oka), dynamický (príprava jedla). Musí byť názorný, dopĺňajú ho tabuľky, schémy, ilustrácie, nákresy. Znaky odborného opisu - odborné názvy (neurit, dendrid), nákres + legenda, 3. os. sg.

Charakteristika - výstižný opis nielen typických vonkajších ale aj vlastností osoby, veci, javu

Druhy:

1. Podľa postoja autora: objektívna, subjektívna
2. Podľa výberu jazykových prostriedkov: priama, nepriama
3. Podľa počtu zainteresovaných osôb: skupinová, porovnávacia, individuálna (posudok, autorcharakteristika)