Kompozícia a štylizácia prejavu

18b. Kompozícia a štylizácia prejavu

Kompozícia:

1. Úvod
   • oslovenie - dávame prednosť ženám, oslovujeme prvého spoločensky najvyššie postaveného človeka, za oslovením píšeme „!“ alebo čiarku, môžeme ho v prejave zopakovať, ak sa nachádza v texte, vyčleňujeme ho čiarkami, pri prednese krátkou pauzou
   • pomenovanie príležitosti - po oslovení objasníme príležitosť, pri ktorej sa slávnosť koná

Klasifikácia

• objasnenie pojmov (stužková slávnosť je slávnosť študentov...)
• analýza - rozoberanie témy, vysvetľovanie jednotlivých zložiek, hodnotenie obdobia (4 roky, ktoré sme spolu prežili...)
• porovnanie, zovšeobecnenie, podloženie tvrdenia citátom (po dnešnom slávnostnom dni precíťme slová básnika: „Postoj chvíľa, si krásna!“
• predpoklad - vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia, hypotézy autora (Som presvedčený, že všetci z nás úspešne zmaturujú...)

1. Záver

• záverečné pokyny - zhrnutie, návody, príkazy, výzvy, želanie príjemného večera, zopakovanie poďakovania, vyjadrenie úcty

Typy úvodu: citát, výrok, motto, krátky príbeh, verše, paralela (pripodobnenie, prirovnanie minulosti a súčasnosti), definícia

Typy záverov: výzva, citát, verše, frázy (Česť jeho pamiatke), zhrnutie hlavných myšlienok, vtip (ak je to vhodné)

Štylizácia - je proces výstavby a formovania jazykového prejavu:

1. Vyhľadávanie - látky, dôkazov, dokumentov, s ohľadom na tému, príležitosť, poslucháčov, prostredie
2. Usporiadanie témy - kompozícia prejavu, úvod, jadro, záver
3. Štylizácia - zvolenie štýlu prejavu s ohľadom na publikum, prostredie, obsah
4. Zapamätávanie - kratšie prejavy hovoríme naspamäť, dlhšie aspoň úvod a záver naspamäť
5. Prednes - dbáme na využitie zvukových prostriedkov reči a neverbálnych prostriedkov

Výrazové prostriedky

1 Verbálne

• lexikálne: spisovné, cudzie, knižné, zastarané, citovo príznakové slová, biblizmy, antonymá, synonymá, frazeologizmy, eufemizmy
• syntaktické: rečnícka otázka, opytovacie, zvolacie vety, vytýčený vetný člen, vsuvky
• zvukové: pauza, tempo reči, dôraz, melódia viet
• špecifické rečnícke figúry a trópy: metafora, anafora, paralelizmus

1. Neverbálne: mimika, gestika, imidž, sila hlasu, posturika, proxemika, využitie hudby popri reči (smútočný prejav)

Rečnícky prejav má 3 zložky, ktoré sú neoddeliteľné:

• Slovná (téma)
• Akustická (prednes)
• Vizuálna (výzor rečníka)

Rečnícky štýl preberá množstvo prostriedkov z umeleckého, náučného a publicistického štýlu.

Trópy - obrazné pomenovania, slová s preneseným významom (metafora, metonymia, epiteton, personifikácia, alegória, symbol, hyperbola, synekdocha, perifráza...)

Figúry - základom je opakovanie hlások, slov, viet

1. a) opakovacie: anafora, epifora, epanastrofa, aliterácia, litotes...
2. b) vetné a rečnícke: elipsa, gradácia...

Perifráza - nepriame pomenovanie (História - prísna tvár času.)

Paralipsa - autor zdanlivo nechce o niečom hovoriť, ale aj tak to povie

Paralelizmus - séria otázok