Rétorika

19b. Rétorika

• Rétorika - je náuka o umení hovoriť logicky, zaujímavo, presvedčivo a pútavo.

Funkcie: presviedčať, vysvetľovať, informovať, prezentovať, komentovať, agitovať, sprevádzať akciou, zapôsobiť na city poslucháča, zabávať

Znaky : verejnosť, adresnosť, ústnosť, písomnosť, sugestívnosť (zapôsobiť na city), názornosť

Vznikla v starovekom Grécku (od 5. stor. pred n.l.).

V staroveku sa rečníctvo pestovalo i v školách. V antickom Gécku sa rečníctvo považovalo za umenie. Gréci používali rečníctvo vo verejnom živote ako prostriedok presviedčania. Každý plnoprávny občan mal právo obhájiť sa pred súdom a často od jeho rečníckych schopností závisel jeho život - súdna reč, alebo prejaviť svoj názor pred ľudským zhromaždením. Rečníctvo rozvíjali najmä filozofi, sofisti (učitelia múdrosti), ktorý boli platenými učiteľmi rétoriky.

Významný rečníci:

• Sokrates - majster dialógu
• Platón - spájal rétoriku s filozofiou
• Aristoteles - dielo o rečníctve: Rétorika
• Demostenes - najslávnejší grécky rečník, preslávil sa ostrými polemikami

Staroveký Rím (od 1. stor. pred n. l.)

Rimania nadviazali na grécke rečníctvo a stali sa majstrami rétoriky.

• Cicero - najlepší rečník všetkých čias, napísal dielo: O rečníkovi, jeho reči boli kvetnaté, prepracované, rečnil naspamäť 

Stredovek (5.-15. stor.)

• výklady - Biblického textu
• obrany, obhajoby - kresťanskej viery
• kázne 

Renesancia (15-16. stor.)

Znovuzrodenie rétoriky. Učila sa v národnom jazyku, žiaci sa učili vznešene písať a rečniť.

Rétorika na Slovensku

Súvisí s formovaním moderného slovenského národa a so vznikom prvých učených spoločností. Slovenská elita (vzdelanci) v 19. storočí mala väčšina teologické vzdelanie, s rétorikou prišli do styku už počas štúdii. So vznikom spolkov vznikali aj rôzne otváracie prejavy, diskusné príspevky. Vďaka zvoleniu Ľ. Štúra za poslanca uhorského snemu máme dochované aj politické reči, parlamentné prejavy.

• Ľ. Štúr - významný slovenský rečník (dielo: Reči a state), predniesol 6 rečí na uhorskom sneme, mal revolučné myšlienky a pôsobivý prednes, najslávnejšia je jeho Reč o potrebe zrušenia poddanstva z 21. 12. 1847.
• Štefan Moyzes - predseda Matice slovenskej
• Ján Amos Komenský - učiteľ, ktorý presadzoval svoje moderné pedagogické zásady
• Adolf Hitler – dokázal strhnúť davy, rečník v negatívnom zmysle

Súčasnosť

• Mečiar
• Fico

Rečnícky prejav má 3 zložky:

1. Slovná (téma)
2. 2. Akustická (prednes)
3. Vizuálna (výzor rečníka)

Výrazové prostriedky:

1. Verbálne
2. a) lexikálne

• spisovné slová
• cudzie slová
• knižné slová
• biblizmy
• antonymá, synonymá
• frazeologizmy
• citovo príznakové slová
• eufemizmy
• zastarané slová

1. b) syntaktické

• rečnícka otázka
• opytovacie, zvolacie vety
• vytýčený vetný člen
• vsuvky

1. c) zvukové

• pauza
• tempo reči
• dôraz
• melódia viet

1. c) špecifické rečnícke figúry a trópy

• metafora
• anafora
• paralelizmus (porovnávanie)

1. Neverbálne

• mimika, gestika
• imidž
• sila hlasu
• posturika (reč tela, postoj)
• proxemika (vzdialenosť medzi komunikantmi)
• využitie hudby popri reči (smútočný prejav) 

Chyby v rečníckom prejave:

• zlé hospodárenie s dychom
• opakovanie oslovenia
• nevhodné tempo reči
• slabá intenzita hlasu, zlá výslovnosť
• vulgárne, nespisovné slová
• nevhodný výzor