Funkčné jazykové štýly a ich znaky + slohové postupy

Funkčné jazykové štýly a slohové postupy

Náuka o jazykových štýloch sa volá štylistika .

Štýl je špecifický spôsob vyjadrovania sa, myslenia, správania sa, konania, príznačný pre jednotlivca, skupinu či dobu. Napr. štýl obliekania mladej a starej generácie je výrazne odlišný, životný štýl, štýl rozprávania ap.

Jazykový štýl je základným pojmom v štylistike a spája sa s pojmom text. Je to premyslený výber a využívanie výrazových prostriedkov typických pre istý jazykový prejav a lebo autora. Každý z autorov si vyberá istý štýl jazyka, výrazové prostriedky, ktoré sú k dispozícii a usporadúva ich do uzatvoreného celku.

Výber jazykových prostriedkov nie je náhodný, pretože každý jazykový prejav vzniká v určitých konkrétnych podmienkach, v určitej komunikačnej situácii, ktorá ju ovplyvňuje. Činitele, ktoré ovplyvňujú výber výrazových prostriedkov sa nazývajú štýlotvorné činitele.

Čelenia sa na:

1. Subjektívne štýlotvorné činitele: je to typický prejav každého autora jazykového prejavu a odzrkadľuje sa v ňom jedinečnosť každého autora a na jeho vyjadrenie má vplyv:
   1. povaha autora – jeho návyky, záľuby, temperament, psychický stav
   2. biologické faktory – pohlavie, vek
   3. dosiahnuté vzdelanie ( základné, odborné, vysokoškolské)
   4. jazykové a komunikačné schopnosti – rozsah slovnej zásoby, pohotovosť vyjadrovania, všeobecný rozhľad vedomostí, sčítanosť
2. Objektívne štýlotvorné činitele, sú také, ktoré nezávisia od autora :
   1. Téma – predmet prejavu, či ide o tému, ktorú si autor vybral sám, alebo ju má spracovať , čiže najskôr si musí zistiť o tejto téme všetky informácie dostupné či už knižne, online ap.
   2. Funkcia prejavu – zameranie, na čo je prejav určený: funkcia informačná, získavacia, estetická či ovplyvňovacia
   3. Prostredie – komunikačná situácia: súkromná, verejná, dedinská, mestská, školská, ap.
   4. Forma prejavu – jej spôsobo je rozličný, podľa toho, či ide o prejav ústny, alebo pístomný
   5. Adresát – ide o osobu, ktorej je tento prejav určený; teda či je jedna, skupina osôb, ap.
      1. Prítomná osoba – medzi autorom prejavu a jeho adresátom je priamy kontakt (zoči-voči); napr. súkromný diealóg, konflikt,...
      2. Neprítomná osoba – prostredníctvom telefónu, rozhlasu, prípadne ide o potencionálnych adresátov – široká verejnosť;
   6. Miera pripravenosti prejavu – teda, či ide o tému vopred pripravenú, alebo ide o improvizáciu ( komunikuje sa bezprostredne aodpovedá sa podľa odozvy publika, téma nie je daná)

Funkčné jazykové štýly

• Súvisia s výberom jazyka použitého pri prejave, komunikácii.

1. Hovorový štýl – prevládajúcim prvkom je komunikatívna, dorozumievacia funkcia.
2. Publicistický štýl – v tomto štýle prevláda umenie presvedčiť, informovať, získavať a ovplyvňovať publikum (adresáta prejavu);
3. Náučný štýl – je určený odborníkom
4. Administratívny štýl – má hospodársko-správnu funkciu; využíva sa v komunikácii medzi občanmi a úradmi;
5. Umelecký štýl – má estetickú funkciu: zapôsobiť na city a prelína sa s komunikatívnou funkciou.
6. Rečnícky štýl – jeho hlavným cieľom je propagácia, umenie ovplyvniť, presvedčiť o niečom

Pre každý z týchto štýlov sú typické určité jazykové prostriedky. Také, ktoré môžeme použiť v hociktorom z týchto prejavov označujeme ako štylisticky bezpríznakové ( neutrálne) jazykové prostriedky. Neutrálnymi sú napr. slová: smiech, pes, dnes, otec, stôl, ap. Potom sú jazykové prostriedky, tkoré sa správajú ako bezpríznakové iba v istých typoch textov ( napr. termíny v náučných textoch, poetizmy v umeleckých textoch, kancelarizmy v administratívnych textoch) Použitie týchto slov v iných typoch textov, napr. použitie kancelarizmu v odbornom texte nie je vhodné.

Taktiež použitie slangových slov v náučnom texte je nevhodné. Vtedy sa takého slová stávajú príznakovými ( zafarbenými) jazykovými prostriedkami ( použitie slov žúrovať, bandurky, domisko v odbornom texte).