Štylistika, základné pojmy

ŠTYLISTIKA

Štylistika je jazykovedná disciplína, ktorá skúma výrazové prostriedky a kompozíciu textu.

Pojmom text označujeme všetky jazykové prejavy, ktoré vznikajú komunikáciou medzi ľuďmi. Každý text má svoj:

1. obsah – kompozične a štylisticky spracovaná téma,
2. formu – písomná – ústna

formálna – neformálna

záväzná – nezáväzná

ustálená – aktuálny text

monologická – dialogická ap.

Texty členíme na:

1. umelecké (napr. beletria) a vecné (napr. úradný list),
2. súvislé (ucelený text, napr. úvaha) a nesúvislé (kombinácia slovných – verbálnych a grafických vyjadrovacích prostriedkov, napr. cestovný poriadok, diagramy, grafy),
3. ústne (napr. príležitostný prejav) a písomné (napr. súkromný list ap.).

Štylistika skúma jazykové prostriedky z jednotlivých rovín jazykového systému ako príslušné jazykové disciplíny, i keď z iného hľadiska, t. j. z hľadiska ich výberu, spôsobu a vhodnosti ich využitia v rôznych druhoch textu.

Štylistika skúma jazykové prostriedky ako výrazové prostriedky textu, pomocou ktorých sa buduje obsahová a formálna podoba textu.

Výber a spôsob využitia výrazových prostriedkov určuje funkcia jazykového prejavu a štýlová norma.

ŠTYLÉMA

Štyléma je základná jednotka štylistiky, pomocou ktorej sa štylizuje, „tvorí“ štýl textu. Môže ňou byť každé slovo, veta, časť textu či gesto alebo intonácia ap., ktorá dotvára charakter textu. Štylistika je náuka o jazykovom štýle textu.

JAZYKOVÝ ŠTÝL

Jazykový štýl je cieľavedomý výber a využívanie výrazových prostriedkov typických pre istý jazykový prejav, alebo pre istého autora.

Každý jazykový prejav vzniká v určitých konkrétnych podmienkach, v určitej komunikačnej situácii, ktorá tento výber určuje, ovplyvňuje. Tieto faktory sa nazývajú štýlotvorné činitele.

Štýlotvorné činitele, členenie:

1. Subjektívne štýlotvorné činitele, ktoré ovplyvňuje autor textu, resp. ktoré sú typické aj pre autora jazykového prejavu. Patria sem napr.:

• povahové črty autora, jeho návyky a záľuby, temperament, citové založenie, psychický stav,
• biologické faktory (napr. pohlavie, vek),
• dosiahnuté vzdelanie (napr. všeobecné alebo odborné, vysokoškolské, stredoškolské, základné),
• jazykové a komunikačné schopnosti (napr. rozsah slovnej zásoby, rozhľad, pohotovosť, sčítanosť).

Subjektívne štýlotvorné činitele sú základom tzv. individuálneho štýlu, ktorý si uvedomujeme najmä pri spisovateľoch alebo pri umeleckom smere, ale možno ho rozoznať u každého jednotlivca (napr. či je štýl vyjadrovania úsporný alebo rozvláčny).

1. Objektívne štýlotvorné činitele sú nezávislé od autora textu. Patria sem napr.:

• téma – t. j. predmet prejavu (treba však odlíšiť objektívne danú tému od autorovho chápania, a teda aj spracovania danej témy).
• funkcia prejavu – t. j. zameranie, cieľ prejavu; na čo je prejav určený. Základnou funkciou prejavu je komunikatívna (dorozumievacia) funkcia, ale môže ísť aj o funkciu informačnú, získavaciu, ovplyvňovaciu, estetickú.
• komunikačná situácia – t. j. prostredie, v ktorom prejav vzniká, Prostredie môže byť napr. súkromné alebo verejné, mestské alebo dedinské, školské, vojenské.
• forma prejavu – t. j. spôsob realizácie prejavu. Forma prejavu sa líši podľa toho, či ide o prejav ústny alebo písomný.
• adresát – t. j. tá osoba, ktorej je prejav určený. Adresát môže byť:

1. prítomný – v čase prejavu je v priamom kontakte s autorom prejavu (súkromný dialóg, zvada ap.),
2. neprítomný – medzi autorom a adresátom prejavu je iba nepriamy kontakt (telefonický rozhovor, prejav v rozhlase ap.), prípadne je adresát iba potenciálny (verejné písomné prejavy).

• miera pripravenosti prejavu – t. j. či je téma prejavu vopred daná alebo ide o improvizáciu, či je prejav pripravený alebo nepripravený ap.

SLOHOVÉ POSTUPY

Slohový postup je proces skladania textu do celku. Je to postup, ktorý používame pri výstavbe textu. Poznáme 5 slohových postupov.

Informačný slohový postup slúži na sprostredkovanie informácií, faktov, údajov, t. j., odpovedá sa ním na otázky typu Kto? Čo? Kde? Kedy? a pod. Uplatňuje sa v administratívnom, publicistickom a hovorom štýle. Žánre:

• správa,
• oznámenie,
• rozličné druhy hovorového, administratívneho a publicistického štýlu,
• bežné rozhovory (komunikácia).

Rozprávací slohový postup slúži na tvorbu alebo produkciu skutočného či fiktívneho príbehu. Príbeh musí mať dejovú líniu (úvod, jadro, záver), fakty sú podávané v aktuálnom čase a priestore. Uplatňuje sa v textoch umeleckého a hovorového štýlu. Žánre:

• rozprávanie,
• fejtón,
• bájka,
• rozprávka,
• povesť, poviedka, novela, román.

Opisný slohový postup slúži na vymenovanie znakov a vlastností osoby, veci alebo činnosti, na priblíženie, znázornenie niečoho alebo niekoho niekomu inému. Uplatňuje sa v hovorom, náučnom a umeleckom štýle. Žánre:

• opis,
• návod,
• životopis,
• posudok,
• charakteristika, cestopis, reportáž.

Výkladový slohový postup slúži na objektívne vysvetlenie toho, ako niečo vzniklo, na čo je určené, ako ovplyvňuje veci okolo a pod. Autor sleduje logicko-príčinné súvislosti medzi faktami. Uplatňuje sa v náučnom, publicistickom a rečníckom štýle. Žánre:

• výklad,
• odborný referát,
• prednáška.

Úvahový slohový postup slúži na zaujatie a vyjadrenie vlastného stanoviska k najrozličnejším otázkam. Autor sa vyjadruje k problému a subjektívne ho hodnotí. Uplatňuje sa v náučnom, publicistickom, umeleckom a rečníckom štýle. Žánre:

• úvaha,
• kritika,
• esej,
• recenzia,
• diskusný príspevok, prejav, úvodník, komentár.

ÚVAHA

Je to útvar náučného štýlu, v ktorom autor zaujíma subjektívny postoj k závažnejším problémom. Je to hybridný /zmiešaný/ útvar – prevláda výkladový slohový postup /vysvetľovanie, argumentácia/, ale môžu tu byť prvky aj iných slohových postupov /ROVI/.

Úvaha má úvod, jadro a záver. Jadro môže byť rozčlenené na jednotlivé odseky, autor sa snaží ovplyvniť čitateľa, presviedča ho, argumentuje, uvádza dôkazy, používa expresíva /citovo zafarbené slová, prirovnania, gradáciu /stupňovanie myšlienky/, rečnícke otázky, zvolacie vety, obrazné pomenovania, intelektuálne frazeologizmy /visí nado mnou Damoklov meč, musel som rozťať gordický uzol/, príslovia, porekadlá, ale nesmie ich byť priveľa.

Je dôležité používať spojenia typu : Myslím si, ... Môj názor je,... Podľa môjho názoru ..., Podľa mojej mienky... .

Citáty môžete použiť aj v prípade, že nepoznáte ich autora. /Jeden múdry človek raz povedal, ..../

+ porovnaj úvahu v bežnom živote s úvahou v umeleckom texte!!!