Lexikológia, obohacovanie slovnej zásoby

LEXIKOLÓGIA – OBOHACOVANIE SLOVNEJ ZÁSOBY

Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním slovnej zásoby súčasného jazyka, sa nazýva lexikológia.

Slovná zásoba jazyka (lexika) je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti (reálnej, napr. cesta, kôň, pero; alebo neskutočnej, napr. priateľstvo, láska).

Slovo je univerzálna jednotka jazyka, lebo vystupuje vo všetkých plánoch jazykového systému. Je to ustálený sled hlások, ktorý má svoj lexikálny a gramatický význam.

SLOVOTVORNÉ POSTUPY

Poznáme dva základné slovotvorné postupy: odvodzovanie a skladanie.

1. O odvodzovaní hovoríme, ak sa zo základného slova pripojením slovotvorného formantu utvorí nové, odvodené slovo. Je to najčastejší slovotvorný postup.

(redaktor-ka, pra-dávny, pri-písať, nad-národný, slúž-iť).

1. O skladaní hovoríme, ak sa spojením dvoch (alebo viacerých) slovotvorných základov utvorí nové slovo.

(zem-e-trasenie, živ-o-topis, na-moj-pravdu, hor-o-lezec).

V súčasnej slovenčine pribúda zložených slov, ktoré majú jeden slovotvorný základ cudzieho pôvodu a druhý má domáci základ, ako napr. auto-ᴓ-dielňa, web-ᴓ-stránka. Nachádzame aj slová, ktoré majú oba slovné základy cudzieho pôvodu, napr. inter-ᴓ-net.

Skladaním sa tvoria predovšetkým mená. Často sú to pôvodne hovorové slová, ktoré sa vo veľkej miere využívajú na tzv. úsporné vyjadrovanie, napr. nos-o-hltan, par-o-plavba, zver-o-lekár.

Existujú aj hovorové zložené slová, štylisticky emocionálne zafarbené, napr. čert-vie-prečo, na-moj-veru.

1. Veľa slov vzniká aj kombináciou odvodzovania a skladania, napr. web-ᴓ-stránk-ový, život-o-pis-ný, nov-o-vek-ý.

1. Skracovanie je spôsob tvorenia nových slov zo skrátených častí skracovaných slov, pričom lexikálny význam sa nemení.

Vznikajú tak:

1. administratívne skratky (resp., napr., t. r., str., ap.), píše sa k nim vždy bodka, vyslovujú sa neskrátene,
2. iniciálové skratky, ktoré sa tvoria z iniciál (prvých písmen) viacslovného názvu (LOH – letné olympijské hry, SR – Slovenská republika)
3. skratkové slová, ktoré vznikajú spojením začiatočných hlások alebo slabík viacslovného názvu (sitkom – situačná komédia, TANAP – Tatranský národný park),
4. ustálené značky (km, kg, dm), za ktorými nikdy nepíšeme bodku, vyslovujú sa neskrátene.

1. Univerbizácia je skracovanie viacslovných pomenovaní do jedného slova. Je častá v hovorom štýle. Vyskytuje sa v študentskom slangu a v publicistickom štýle. Je dôležitá pri ekonomizácii textu (zhutnení). Používa sa pri zrýchlení dorozumievania.

• zasadacia sieň – zasadačka
• maturitná skúška – maturita
• písomná práca – písomka
• klasifikačný záznam - klasák
• triedna učiteľka – triedna

1. Multiverbizácia je opakom univerbizácie. Namiesto jedného slova použijeme na pomenovanie jedného predmetu viac slov.

• zločin – trestný čin
• zapisovať – robiť zápis
• predať – uskutočniť predaj
• navštíviť – uskutočniť návštevu

1. Preberanie z cudzích jazykov

Typické okruhy slov, ktoré sme prebrali z iných jazykov:

• z rumunčiny slová späté s chovom oviec ako salaš, valach, žinčica, bryndza, bunda, koliba, vatra, fujara,
• z angličtiny terminológiu športovú (futbal, volejbal, bekhend, kraul), hudobnú (country, rap, rokenrol), a počítačovú (softvér, hardvér, e-mail, bajt),
• z francúzštiny a taliančiny slová z oblasti umenia (akordeón, klavír, piano, viola), kuchyne a módy (pyré, šampanské, špagety, saláma, pizza, kostým, rúž, kravata),
• z nemčiny (šunka, majster, šuster, cech, šichta, grunt, šachta),
• z češtiny (pravítko, sústava, cestopis, múčnik),
• z maďarčiny (vankúš, beťár, báčik, dereš, guláš).

FRAZEOLOGIZMY, PRÍSLOVIA, POREKADLÁ, PRANOSTIKY, PRIROVNANIA

Frazeologizmy (frazeologické jednotky) sú ustálené slovné spojenia s obrazným a nerozložiteľným významom, ktorý je často expresívny, napr.:

• vziať nohy na plecia,
• hrať otvorenú hru,
• streliť capa.

Idiomy sú ustálené slovné spojenia, ktoré nemôžeme rozdeliť ani z významovej, ani z formálnej stránky, napr.:

• od buka-do buka,
• lážo-plážo,
• na cimpr-campr.

Príslovia sú ustálené slovné spojenia, ktoré majú konštrukciu vety, prípadne súvetia. Sú stručným vyslovením ľudového názoru na nejakú skutočnosť, zhustenou formou vyjadrujú ľudovú múdrosť, pričom z nich vyplýva ponaučenie, napr.:

• Kto je skúpy, ten je i hlúpy.
• Všade dobre, doma najlepšie.
• Jedna lastovička leto nerobí.
• Pod lampou býva najväčšia tma.

Porekadlá sú obrazným pomenovaním , ktoré sú blízke prísloviam, ale nevyplýva z nich ponaučenie, napr.:

• Akoby hrach na stenu hádzal.
• Išiel s bubnom na zajace.
• Dostal sa z blata do kaluže.

Pranostiky sú ustálené slovné spojenia, ktoré predstavujú ľudové skúsenosti z dlhodobého pozorovania prírodných javov a počasia (sú to často tzv. dlhodobé predpovede počasia spojené s kalendárom, napr.:

• Katarína na ľade, Vianoce na blate.
• Studený máj, v stodole raj.

Prirovnania sú spojenia slov založené na podobnosti rozličného druhu (farba, veľkosť, činnosť, atď.). V bežnej jazykovej praxi a v umeleckej literatúre sa tvoria nové (aktuálne) prirovnania. Opakovaným používaním sa z nich môžu stať ustálené slovné spojenia. Sú to hlavne tie, ktoré zdôrazňujú a zveličujú nejakú vlastnosť predmetu, napr.:

• ostrý ako britva,
• chrániť ako oko v hlave,
• červený ako paprika,
• tvrdohlavý ako mulica,
• nežný ako ruža.