Syntax – vetné členy

SYNTAX – VETNÉ ČLENY

SYNTAX

Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov do viet, sa nazýva syntax (skladba). Spájaním viet do textov sa zaoberá nadvetná syntax, resp. textová syntax.

Základnými jednotkami, ktoré tieto jazykovedné disciplíny skúmajú, sú vetný člen, sklad (syntagma), veta, súvetie, polovetná konštrukcia a text.

VETNÉ ČLENY

Vetný člen

• Je také slovo vo vete, ktoré vstupuje do syntaktického vzťahu s iným slovom (slovami) vo vete a vytvára s ním sklad (syntagmu).
• Tvoria ho len plnovýznamové slová. Neplnovýznamové slovné druhy, napr. predložky, spojky, častice, nemôžu byť vetným členom (nemajú vetnočlenskú platnosť), ale majú význam pre celkový zmysel vety.

Hlavné vetné členy sú prísudok a podmet. Vedľajšie (rozvíjacie) vetné členy sú predmet, príslovkové určenie, prívlastok, doplnok a prístavok.

Prísudok môže byť:

• slovesný (napr. Janko píše.)
• neslovesný
• menný (napr. Mladosť – radosť.)
• slovesno-menný (napr. Janko je žiak. Tie listy sú moje. Juro bol štvrtý.)
• citoslovný (napr. Fero čľup do vody.)

Pýtame sa otázkou čo robí, čo sa s ním deje?

Podmet môže byť:

• vyjadrený (napr. Učiteľ učí.)
• nevyjadrený – zamlčaný (napr. Prišli o ôsmej.)
• viacnásobný (napr. Matky a babky sa zúčastnili slávnosti.)

Môže byť vyjadrený podstatným menom, zámenom, prídavným menom, slovesným podstatným menom, číslovkou, neurčitkom, citoslovcom. Pýtame sa otázkou kto, čo? Podmet a prísudok nachádzame v dvojčlennej vete.

Vetný základ nachádzame v jednočlennej vete. Môže byť:

• slovesný (napr. Prší. Mrholilo. Sneží. – meteorologické javy)
• neslovesný
• menný (napr. Potraviny. Marína. Vypredané! Ach! Nízke Tatry.)
• slovesno-menný (napr. Dnes je teplo.)

Predmet je rozvíjací vetný člen slovesa. Môže byť:

• priamy, v bezpredložkovom akuzatíve (napr. Mama pečie koláč.)
• nepriamy, vo všetkých ostatných pádoch okrem N a v predložkovom akuzatíve (napr. Napísal bratovi. Dolial do pohára vody. Pohŕda predsudkami.)

Býva vyjadrený podstatným menom, zámenom, prídavným menom (sýty hladnému neverí), neurčitkom (navrhol dočítať správu).

Príslovkové určenie bližšie určuje podstatné meno, sloveso. Môže byť:

• miesta (kde?)
• času (kedy?)
• spôsobu (ako?)
• príčiny (prečo?)

Ak sú príslovkové určenia viacnásobné, rovnocenné, oddeľujeme ich čiarkou. Ak sú nesúrodé, nerovnocenné, čiarku nepíšeme (napr. V Trenčíne dňa 27. marca 2014).

Prívlastok je rozvíjací vetný člen pre podmet. Môže byť:

• zhodný (napr. Mestské deti chodia častejšie do divadla.)
• nezhodný (napr. Deti z mesta chodia častejšie do divadla.)

Pýtame sa otázkou aký?, ktorý?, čí? Prívlastok môže byť holý (dlhá sukňa), rozvitý (príliš dlhá sukňa), viacnásobný (dobrá, starostlivá, obetavá matka), postupne rozvíjací (dlhá vlnená sukňa).

Doplnok rozvíja dva vetné členy, t. j. môže byť:

• podmetový (určuje sloveso a podmet, napr. Otec sa vrátil z práce unavený.)
• predmetový (určuje sloveso a predmet, napr. Počul Janu plakať.)

Pýtame sa dvoma otázkami súčasne – (1.) čo robí, keď sa uskutočňuje hlavný dej?, (2.) aký je, keď sa uskutočňuje hlavný dej? – Otec sa vrátil z práce unavený, 1. bol ustatý, 2. ustatý.

Doplnok sa nachádza vo vetách s pohybovými slovesami (ísť, bežať, viezť), so zmyslovými slovesami (vidieť, počuť, cítiť), so slovesami vzniku, zániku, so slovesami, ktoré pomenúvajú reč (hovoriť, rozprávať, odpovedať) a označujú ľudskú činnosť (kosiť, vyšívať, pracovať, robiť).

Prístavok – pripájajú sa k nemu príslovkové výrazy (totiž, teda, vlastne). Môže byť:

• vysvetľovací (napr. komplikovaná fraktúra čiže zlomenina)
• zužovací (napr. všetky spomínané kamarátky, to jest dievčatá z jej triedy)
• zhrňujúcu (napr. od pondelka do piatka, teda po celý nasledujúci týždeň)

Stojí vždy pri člene, ktorý rozvíja, druhýkrát pomenúva vec, so zámerom objasniť, vysvetliť.