Syntaktická rovina jazyka

Syntaktická rovina jazyka

1. Vetné členy

Hlavné

PODMET
Zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti. Pýtame sa kto, čo.
VYJADRENÝ PODMET: je vyjadrený vo vete slovom. Otec číta. (Kto číta? Otec.) Dospelí môžu vstúpiť. Nikto tu nie je. Naši vyhrali. Prvý berie všetko. Fajčiť je tu povolené. Na chodbe zaznelo hlasné tresk.
NEVYJADRENÝ PODMET: nie je vyjadrený vo vete slovom (doplníme si ho do zátvorky), je jasný z kontextu, z tvaru slovesa (ona). Včera vôbec nepracovala. (Kto nepracoval? Ona.). (my) Nepôjdeme s vami. (Kto nepôjde? My.). (ty) Pomôž im!
VIACNÁSOBNÝ PODMET: Ženy a deti majú prednosť. Futbal hrali nielen chlapci, ale aj dievčatá. Urobili ste to vy alebo oni. Ani strelci, ani kajakári neprekvapili.

PRÍSUDOK
Vyjadruje činnosť, stav, vlastnosť, pýtame sa, čo niekto robí, čo sa s ním deje (príp. aký je)

SLOVESNÝ PRÍSUDOK: je vyjadrený slovesom. Jednoduchý slovesný prísudok: je vyjadrený plnovýznamovým slovesom. Otec pracuje. (Čo robí otec? Pracuje.) Vlasy starého otca šedivejú. (Čo sa deje s vlasmi? Šedivejú.) Zložený slovesný prísudok: je zložený z pomocného a plnovýznamového slovesa. Ona nám nechce poradiť. Zrazu prestala písať. Veď sa predsa musíte snažiť! Snáď nezačne opäť plakať.
MENNÝ (SLOVESNO-MENNÝ) PRÍSUDOK: je zložený zo sponového slovesa (byť, stať sa) a plnovýznamového slovného druhu. Sused sa stal policajtom. Peter je zdravý. Katka nebola vždy taká. Títo budú prví.
VIACNÁSOBNÝ PRÍSUDOK: Sused sa stal policajtom alebo záchranárom? Princezná bola nielen krásna, ale aj múdra. Cesta bola náročná a únavná. Bude to nepríjemné, ba až odpudzujúce.

VETNÝ ZÁKLAD
Základný vetný člen jednočlennej vety

Vedľajšie
ČO ROZVÍJAJÚ PREDMET, PRÍSLOVKOVÉ URČENIE A PRÍVLASTOK
Predmet rozvíja sloveso.
Príslovkové určenie rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku.
Prívlastok (príp. prístavok) rozvíja podstatné meno.

PREDMET
Vyjadruje zásah, cieľ, obsah deja, vždy rozvíja sloveso -pýtame sa naň pádovými otázkami (okrem kto, čo). Chlapec rozbil okno. (Koho, čo rozbil? Okno.). Tento román nenapísal on. (Koho, čo nenapísal? Román.) Chlapec rozbil okno. (Koho, čo rozbil? Okno.) Ešte vždy sme túžili za domovom. (Za kým, čím sme túžili? Za domovom.) Prikázali mu stáť.

PRIAMY PREDMET: je v A. bez predložky. Napísali sme si domácu úlohu. Netušila to.
NEPRIAMY PREDMET: je v A. s predložkou alebo v inom páde. Ten darček máš od otca? Partizáni bojovali aj za nás.
VIACNÁSOBNÝ PREDMET: viac rovnocenných predmetov v priraďovacom sklade. Ten darček máš od otca a brata? Partizáni bojovali aj za nás, aj za vás. Nezbierali sme maliny, ale jahody. O práci ani o povinnostiach sa vôbec nehovorilo.

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE
Vyjadruje miesto, čas, spôsob, príčinu deja, rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku, pýtame sa naň príslovkovými otázkami (kde, kedy, ako, prečo)
PRÍSLOVKOVÉ URĆENIE MIESTA: Karol je vzadu. (Kde je? Vzadu.) Obraz zaves hore! (Kam zaves? Hore.) Na stene sú akési fľaky. (Kde sú? Na stene.) Nikdy sme tam neboli. (Kde sme neboli? Tam.) Domov musíš isť parkom. (Kadiaľ musíš ísť? Parkom.) Ešte sa nevrátil z obchodu. (Odkiaľ sa nevrátil? Z obchodu.)
PRÍSLOVKOVÉ URĆENIE ČASU: Karol príde ráno. (Kedy príde? Ráno.) Nezjavil sa ani po večeri. (Kedy sa nezjavil? Po večeri.) Na Vianoce sa všetci stretneme. (Kedy sa stretneme? Na Vianoce.) Do piatej budú doma. (Dokedy budú? Do piatej.)
PRÍSLOVKOVÉ URĆENIE SPÔSOBU: Tvárila sa milo. (Ako sa tvárila? Milo.) Hovorme po slovensky. (Ako hovorme? Po slovensky.) Kráčali bystrým krokom. (Ako kráčali? Krokom.) Pozerala neveriacimi očami. Robíme to s hrdosťou. Tvoj spolužiak píše ako kocúr. Pracovali do úmoru. Zamyslene kopal nohou. Autobusom by ste tam mohli docestovať. Títo futbalisti sú poriadne slabí. (Ako slabí? Poriadne.) Niektorí ľudia sú naskrz skazení. (Ako skazení? Naskrz.) Sme už na smrť unavení. Začínalo mi byť za ňou veľmi smutno. (Ako smutno? Veľmi.)
PRÍSLOVKOVÉ URČENIE PRÍČINY: Pre slzy už ani nevidela. (Prečo nevidela? Pre slzy.) Plače od radosti. (Prečo plače? Od radosti.) Urobila to z lásky. Je úplne slabá po chorobe. Zajtra ideme na huby. Idem na dvor po poštu. Pod tlakom robili chyby. Náhodou sa nám to podarilo. Neurobili sme to úmyselne. Prišiel do školy napriek chorobe.
VIACNÁSOBNÉ PRÍSLOVKOVÉ URĆENIE: Skáče od radosti a nadšenia. V noci aj cez deň pracuje. Písala pomaly, ale bezchybne. Pospevujem si doma, ba aj na ulici.

PRÍVLASTOK
Vyjadruje vlastnosť podstatného mena, rozvíja podstatné meno. Pýtame sa naň otázkami (aký, ktorý, čí)
ZHODNÝ PRÍVLASTOK: zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde. Je to dobrý človek. (Aký človek? Dobrý.) Nepoznal som tohto chlapca! (Ktorého chlapca? Tohto.) Prvý deň je vždy najťažší. (Koľký deň? Prvý.)
NEZHODNÝ PRÍVLASTOK: nezhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle alebo páde. To je pes suseda. (Čí pes? Suseda.) Taký už je osud človeka! (Čí osud? Človeka.) Stavba mosta úspešne pokračuje. (Aká stavba? Mosta.) Všetkých prekvapil list od ministra. (Aký list? Od ministra.) Rozprávka o ježibabe deti trochu postrašila. Túžba cestovať je u mňa silná. Cesta autobusom bola únavná. Nakreslite mi uhol alfa.
POSTUPNE ROZVÍJACÍ PRÍVLASTOK: skladá sa z dvoch prívlastkov, jeden rozvíja nadradené podstatné meno (stojí hneď pred ním), druhý rozvíja tesnejší prívlastok aj s podstatným menom, nepíšeme medzi nimi čiarku. Toto je môj nový bicykel . (Aký bicykel? Nový. Čí nový bicykel? Môj nový bicykel.) Slovenské vysoké školy majú finančné problémy. (Aké školy? Vysoké. Ktoré vysoké školy? Slovenské vysoké školy.) Vyrušil nás Dunčov zurivý štekot. (Aký štekot? Zúrivý. Čí zúrivý štekot? Dunčov zúrivý štekot.)
VIACNÁSOBNÝ PRÍVLASTOK: skladá sa z dvoch rovnocenných prívlastkov v priraďovacom sklade. Pocítila silnú, neodolateľnú túžbu odísť. Ošarpaná, polozrútená budova vzbudzovala obavy. Neboli sklamaní ani českí, ani slovenskí turisti. Máš rád korenistejšie alebo diétne jedlá?

PRÍSTAVOK
Rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami, je v rovnakom páde ako nadradené podstatné meno. Oddeľujeme ho vo vete čiarkami (príp. zátvorkami, pomlčkami). Prišiel aj Karol, môj kolega. Kúpili budovu, takú starú zrúcaninu. Jánošík, legendárna slovenská postava, sa stal hrdinom mnohých povestí. Povedali to Ing. Mrkvičkovi, môjmu šéfovi. Na 1. jún, Medzinárodný deň detí, sa všetky deti tešia.

2. Syntagma – vetný sklad – priraďovací, podraďovací, určovací

SYNTAGMY (sklady):
- dvojice plnovýznamových slov, spojených na základe istých významových vzťahov:

1. vetný sklad (prisudzovací): je spojenie podmetu(môže byť aj nevyjadrený) a prísudku - napr. otec číta, kvet kvitne
2. určovací sklad: je spojenie nadradeného a podradeného vetného členu. Nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený - číta knihu, starý otec
3. priraďovací sklad: je spojenie rovnocenných členov viacnásobného vetného člena: otec a syn, kvitne a vonia

3. Vety podľa obsahu, členitosti, zloženia

Delenie viet podľa členitosti:
A.) jednočlenná – nedá sa rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť, nemá prisudzovací sklad, ale iba vetný základ, podľa ktorého vety rozlišujeme:

1.slovesnú – vetným základom sú slovesá, ktoré vyjadrujú:

a.) atmosferické javy: Prší. Hrmí. Večer zas snežilo.
b.) nevysvetliteľné deje: Straší tma.
c.) telesné a duševné pocity: Haraší mu. Bolo mi smutno. Je mi zle.

Spoznáme ich aj podľa slovesa v 3 osobe jednotného čísla. Vetný základ JE určený slovesným tvarom

2.neslovesnú– je často názvami, výkrikmi, odpoveďami na otázky, príkazmi atď. Vetný základ NIE JE určený slovesným tvarom

a.) mennú – Potraviny. Deti kapitána Granta. Národná rada Slovenskej republiky.
b.) citoslovnú – Ej, ej. Hej! Dobré.

B.) dvojčlenná – dá sa rozdeliť na podmetovú časť a prísudkovú časť. Má oba hlavné vetné členy, a to podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený) a prísudok.

Podľa vyjadrenosti podmetu rozlišujeme dvojčlennú vetu:
1. úplnú – má vyjadrený podmet a prísudok, napr. Dieťa spí
2. neúplnú– má nevyjadrený podmet, napr. Spí. (On)


Delenie viet podľa zloženia:
a.) jednoduchá veta – je taká veta, ktorá má iba jeden prisudzovací sklad, teda jedno spojenie podmetu a prísudku

Podľa toho, či má iba základné alebo aj rozvíjajúce vetné členy, poznáme:
1.holú vetu – má len jeden podmet a prísudok, napr. Žiak píše. alebo nevyjadrený podmet a prísudok, napr. Píše. (On)
2. rozvitú vetu – jeden alebo oba základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjacím vetným členom, napr. Náš otec prichádza. Neskoro prichádza. Náš otec neskoro prichádza.

b.) zložená veta –súvetie:
1. jednoduché súvetie – obsahuje dva prisudzovacie sklady, napr. Jano sadol do auta a odišiel.
-a) priraďovacie – vety sú rovnocenné

-b) podraďovacie – hlavná a vedľajšia veta
2. zložené súvetie – obsahuj viac ako dva prisudzovacie sklady, napr. Mama vedela, že príde, lebo mu verila.

Rozdelenie viet podľa modálnosti (obsahu):
a.) oznamovacia – obsahuje oznam, konštatuje. Na konci vety píšeme bodku. napr. Pôjdem spolu do školy. / klesavá melódia
b.) opytovacia – obsahuje otázku, na niečo sa pýtame alebo zisťujeme. Na konci vety píšeme otáznik.

-zisťovacie vety - očakáva sa odpoveď áno/nie / stúpavá melódia

-doplňovacie vety – neočakáva sa odpoveď áno/nie, zvyčajne začína opytovacím zámenom / klesavá melódia
c.) rozkazovacia – obsahuje rozkaz, napr. Poď sem! alebo zákaz, napr. Nerob! Na konci píšeme výkričník. / klesavá melódia
d.) želacia – obsahuje želanie, aby sa niečo stalo, napr. Bodaj by to tak bolo. alebo nestalo, napr. Nech len nespadne! Na konci píšeme výkričník alebo bodku. / klesavá melódia
e.) zvolacia – obsahuje citové pohnutie (strach, radosť atď.). Na konci zvyčajne píšeme výkričník. napr. Tak sa mi to páči! / klesavá melódia

4. Jednočlenná veta – druhy

Vysvetlená v 3.bode

5. Súvetia

PRIRAĎOVACIE SÚVETIE

-vety sú rovnocenné, každá má svoj samostatný význam

-sú navzájom iba zlúčené alebo si odporujú, vylučujú sa, stupňujú sa

zlučovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí sú zlúčené, spojené

Bolo zamračené a fúkal studený vietor.

Najprv sa pohádali, potom sa museli udobrovať.

Aj polievku zjedol, aj zemiaky mu chutili.

Bol ženatý, mal dve deti

odporovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí sú v rozpore, v nesúlade

Bolo slnečno, ale fúkal studený vietor.

Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal.

Veľa hovoríte, no málo robíte.

Veľa trénoval, a jednako sa mu príliš nedarilo.

vylučovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí ponúkajú možnosti, jedna z nich je platná

Bolo včera slnečno alebo tu pršalo?

Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili.

Buď budeš počúvať, alebo si to oprav sám!

Alebo sa im niečo stalo, alebo to vzdali.

stupňovacie priraďovacie súvetie

-druhá veta stupňuje význam predchádzajúcej vety

Zvalilo ohradu, ba aj strechu odnieslo.

Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.

Pomohol mi, ba ešte ma aj pohostil.

Tento pes nielen štekal, ešte aj hrýzol!

PODRAĎOVACIE SÚVETIE

-vety sú nerovnocenné, vedľajšia veta rozvíja slovo z hlavnej vety

-hlavnou vetou sa môžeme opýtať, vedľajšou odpovedať

PS s vedľajšou vetou prívlastkovou

-vedľajšia veta rozvíja podstatné meno z hlavnej vety, plní úlohu prívlastku, pýtame sa na ňu ako na prívlastok

To je dom, v ktorom bývam. (Aký je to dom? V ktorom bývam.)

Boli sme v dedine, kde sa narodila. (V ktorej dedine sme boli? V ktorej sa narodila.)

Chcem mu kúpiť darček, aký si vždy želal. (Aký darček mu chcem kúpiť? Aký si vždy želal.)

Nikdy nepracoval na probléme, ktorý bol taký komplikovaný. (Na akom probléme nepracoval? Ktorý bol taký komplikovaný.)

PS s vedľajšou vetou predmetovou

-vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu predmetu, pýtame sa na ňu ako na predmet

Nevedela, čo si má o tom myslieť. (Čo nevedela? Čo si má o tom myslieť.)

Ani netušíme, ako sa zachovajú. (Čo netušíme? Ako sa zachovajú.)

Vždy sa bojíme toho, čo nechápeme. (Čoho sa bojíme? Toho, čo nechápeme.)

Mali by sme rozprávať o tom, čo nás trápi. (O čom by sme mali rozprávať? O tom, čo nás trápi.)

PS s vedľajšou vetou príslovkovou

-vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu príslovkového určenia, pýtame sa na ňu ako na príslovkové určenie

vedľajšia veta príslovková miestna

Budeme čakať tam, kde sme sa dohodli. (Kde budeme čakať? Tam, kde sme sa dohodli.)

Kam vstúpil, ozýval sa smiech. (Kde sa ozýval smiech? Kam vstúpil.)

vedľajšia veta príslovková časová

Budeme vás čakať vtedy, keď sa nám bude chcieť. (Kedy vás budeme čakať? Keď sa nám bude chcieť.)

Až keď sa ťa opýtajú, odpovedaj! (Kedy odpovedaj? Až keď sa ťa opýtajú.)

vedľajšia veta príslovková spôsobová

Chráni ho, ako chráni matka svoje deti. (Ako ho chráni? Ako chráni matka svoje deti.)

Pozrela naňho tak, že sa mu odnechcelo hádať sa. (Ako pozrela? Tak, že sa mu odnechcelo hádať sa.)

vedľajšia veta príslovková príčinná

Chráni ho, lebo sa jej páči. (Prečo ho chráni? Lebo sa jej páči.)

Pretože ho nevnímala, všetko bolo zbytočné. (Prečo bolo všetko zbytočné? Pretože ho nevnímala.)

PS s vedľajšou vetou podmetovou

-vedľajšia veta nahrádza podmet hlavnej vety, pýtame sa ako na podmet

Najkrajšie bolo, že sme boli prekvapení. (Čo bolo najkrajšie? Že sme boli prekvapení.)

Hnevalo ma, že ju tu nevidím. (Čo ma hnevalo? Že ju tu nevidím.)

Kto nič nerobí, nič nepokazí. (Kto nič nepokazí? Kto nič nerobí.)

Nech ti pomôže ten, kto ti to poradil. (Kto pomôže? Ten, kto ti to poradil.)

PS s vedľajšou vetou prísudkovou

-vedľajšia veta nahrádza prísudok hlavnej vety, pýtame sa ako na menný prísudok

Peter je taký, že sa s každým porozpráva. (Aký je? Taký, že sa s každým porozpráva.)

Nič nie je také, aké to bolo kedysi. (Aké to nie je? Také, aké to bolo kedysi.)

On sa stal takým, akým sme ho nechceli mať. (Akým sa stal? Takým, akým sme ho nechceli mať.)

Situácia je taká, aká je. (Aká je situácia? Taká, aká je.)