Rečnícky štýl, fázy tvorenia rečníckeho prejavu, kompozícia rečníckeho prejavu

Rečnícky štýl, fázy tvorenia rečníckeho prejavu, kompozícia rečníckeho prejavu

REČNÍCKY ŠTÝL

- subjektívno-objektívny jazykový štýl

Komunikačná sféra: ústna verejná komunikácia (verejná, súkromná)

/slávnostné/ verejné prejavy pri rôznych príležitostiach

Komunikanti: rečník, publikum

Funkcie: presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať, zapôsobiť na city poslucháča, zabávať

Základné znaky:

Ústnosť - rečnícky štýl patrí do ústnej komunikácie;

- okrem jazykových prostriedkov rečnícky štýl využíva aj mimojazykové prostriedky- mimiku, gestikuláciu a zrakový kontakt, ktorým reaguje na zmenu nálady poslucháčov;

Verejnosť- útvary rečníckeho štýlu sú určené širokej verejnosti, preto musíme dbať na výber jazykových prostriedkov (nesmie hromadiť odborné a cudzie slová), musíme sa vyhýbať presným dátumom, keď používame viac čísel, zaokrúhľujeme ich, nesmieme používať vulgarizmy, nepoužívame dlhé vetné konštrukcie;

Sugestívnosť- rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháčov

- využívame prostriedky umeleckého štýlu- opakovanie slov, viackrát oslovíme poslucháčov, zdôrazňujeme niektoré slová, použijeme pátos, dramatickú pauzu, zoslabíme alebo zosilníme hlas,

- v závere prejavu vyjadrujeme svoje želania, výzvy;

Adresnosť- rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, niektoré sú venované jednotlivcom (k rôznym jubileám), ale počúvajú ich viacerí;

Názornosť- využíva sa najmä v náučných prednáškach - obrazový materiál – mapy, grafy, schémy, audiovizuálne pomôcky.

RÉTORIKA

- nie je len jazykový štýl, ale umenie rečniť, schopnosť mať zaujímavé či presvedčivé prejavy na verejnosti,

- prvé rečnícke prejavy vznikli v 6. storočí p. n. l. v starovekom Grécku

Najznámejší rečníci: Sokrates, Platón, Aristoteles, Marcus Cicero, Ľudovít Štúr

Emocionálno-estetické jazykové prostriedky: melódiu, rytmus, tempo, intenzitu hlasu

- rečník využíva citácie, ucelené úryvky umeleckých diel, príslovia, porekadlá, citáty osobností s hlbším odkazom

Žánre rečníckeho štýlu

1. Agitačné žánre (argumentačno–presviedčacie prejavy)

Monologické:

a, politická reč

b, súdna reč

Funkcie: agitovať, argumentovať, presviedčať

Komunikačná situácia: schôdza, zhromaždenie, súdny proces

1. Náučné žánre (náučné prejavy)

Monologické:

a, prednáška

b, referáty a koreferáty

c, prezentácia projektovej práce

d, kázeň

Dialogické:

a, diskusný príspevok

b, debatný príspevok

c, polemický príspevok

Funkcie: naučiť, vzdelávať, informovať, prezentovať

Komunikačná situácia: školenie, vedecká konferencia, bohoslužby

1. Príležitostné žánre (príležitostné a ceremoniálne prejavy )

Monologické:

Verejné prejavy

a, slávnostný prejav – jubilejný, spomienkový, gratulačný,...

b, rámcový prejav – privítací, záverový, otvárací, pozdravný,...

c, informačný prejav – konferenciersky, výstraha, rozkaz,...

Súkromné prejavy

a, blahoželanie/gratulácia

b, prípitok

c, sobášny/smútočný prejav

Funkcie: vytvárať atmosféru, vzbudzovať atmosféru, sprevádzať počas kacie

Komunikačná situácia: oslava, vernisáž, televízna súťaž, svadba, pohreb

Fázy prípravy rečníckeho prejavu

1. Predpríprava – predpríprave by si mal každý rečník dokonale premyslieť napr.: Tému prejavu – o čom bude hovoriť, aký má k uvedenej téme vzťah, aké sú jeho vedomosti z danej témy,aké má s ňou už skúsenosti,... Funkciu prejavu – Čo je cieľom prejavu. Chce niekoho len informovať o niečom? Chce vysvetľovať, zapôsobiť, presvedčiť, resp. pobaviť poslucháčov? Publikum - rečník by mal vedieť o počte prítomných, o ich veku, pohlaví. Mal by mať informácie o intelektuálnej úrovni publika, o jeho očakávaniach, o vzťahu publika k téme,... Zároveň by rečník mal neustále počítať so spätnou väzbou zo strany adresáta, resp. s existenciou virtuálneho dialógu (prejavy nesúhlasu zo strany publika). Miesto a čas prejavu – otvorený priestor, uzatvorený priestor, veľký, malý priestor, potreba ozvučenia, čas na prenesenie prejavu... Prostredie je činiteľom, ktorý môže rečníka nepríjemne prekvapiť, napr. hlučnosťou, osvetlením, neprimeranou teplotou, rozsiahlosťou prostredia, ruchom z ulice, zlou akustikou...

Možnosť využitia technických pomôcok – mikrofón, počítač, spätný projektor, premietačka

Presnú štylizáciu hlavnej myšlienky prejavu – rečník musí mať presne premyslenú hlavnú myšlienku prejavu, o čom ide hovoriť.

1. Zhromažďovanie a triedenie materiálu – rečník v príprave využíva rôzne zdroje, ktoré by mu pomohli vypracovať dobrý prejav – odbornú literatúru, umeleckú literatúru, noviny, časopisy, zdroje z internetu, vlastné vedomosti, skúsenosti, zážitky, rôzne výpisky,...

1. Kompozícia, usporiadanie prejavu – je veľmi dôležitá, pretože prejav je určený poslucháčovi, ktorý by ho mal ľahko zachytiť a zapamätať si základné a najdôležitejšie myšlienky. Kompozícia by mala zodpovedať situácii a charakteru publika.

1. Štylizácia prejavu – ide o proces, v ktorom rečník vyberá jazykové a nejazykové prvky a pracuje s nimi tak, aby vytvoril hodnotný prejav. Rečník má možnosť pracovať s množstvom verbálnych (zvukových, morfologických, syntaktických, lexikálnych) prostriedkov, s množstvom neverbálnych výrazových prostriedkov (mimika, gestikulácia, držanie tela, pohyby tela, pohľad, fyzická vzdialenosť, sociálna vzdialenosť,...). Je potrebné si dokonale premyslieť, aké jazykové prostriedky použijeme – nocionálne slová (bezpríznakové), termíny, knižné slová, cudzie slová, expresívne,...
2. Prednes prejavu - rečnícky prejav je potrebné pripraviť si vopred, väčšinou v písomnej podobe. Prednášame ho ale ústne.

Kompozícia rečníckeho prejavu

Rečnícky prejav má klasické členenie: úvod – jadro – záver.

Úvod – úlohou rečníka je predovšetkým nadviazať kontakt s publikom, upútať jeho pozornosť. Rečník využíva oslovenie, ale aj zaujímavé myšlienky, citáty, rečnícke otázky, zaujímavé príhody, prekvapujúce tvrdenia,...

Jadro – najrozsiahlejšia časť rečníckeho prejavu. Autor v jadre rozvinie tému, vyjadruje sa k problému,...

Záver – môžeme ho nazvať aj ako zhrnutie. Rečník zhrnie svoje najdôležitejšie myšlienky, postoje, vyjadrí želanie, apeluje, vyzýva, dáva podnety na ďalšie zamyslenie sa, úvahu,...