Umelecký štýl; transformácia umeleckého textu na odborný text

Umelecký štýl; transformácia umeleckého textu na odborný text

Umelecký štýl: patrí medzi subjektívne jazykové štýly, využíva sa vo sfére komunikácie slovesného umenia.

Komunikačná sféra: divadlo, kino, škola...

Komunikanti: autor čitateľ, divák, poslucháč

Funkcia: 

1. Estetická- pôsobí na city
2. Výchovná- obohacuje vnútorný život čitateľa
3.  Náučná- prináša nové informácie
4. Komunikatívna

Znaky umeleckého štýlu:

1. Písomnosť- text je určený neprítomnému adresátovi
2. Subjektívnosť- emocionálnosť a expresívnosť jazykových prostriedkov
3. Variabilnosť(rôznorodosť)- môže sa prejavovať vo výbere jazykových prostriedkov.
4. Náznakovosť- nejednoznačnosť významu
5. Funkčná neusporiadanosť- narúšanie časových a priestorových zákonitostí.

Slohové postupy:

1. a) rozprávací
2. b) opisný
3. c) výkladový
4. d) informačný

Slohové útvary v umeleckom štýle:

1. Rozprávanie
2. Opis, charakteristika- opis prostredia z vonka, z vnútra
3. Úvaha(postáv, rozprávača)
4. Informácia

Žánre:
1. Epické - poviedka, novela, román, rozprávka, povesť, legenda (o svätcoch), bájka, báj (prírodné javy), balada, príslovie, pranostika
2. Lyrické - báseň- jej formy - sonet (znelka), tercíny, óda, elégia (žalospev), hymnus, pieseň
3. Dramatické- dráma, činohra, tragédia, fraška, komédia, veselohra, jednoaktovka (dráma s jedným dejstvom) žánre (útvary) umeleckého štýlu

Báj je mýtus, epický útvar. Odráža primitívny názor človeka na svet. Vznikli, pretože si ľudia nevedeli vysvetliť prírodné javy (búrku, blesky…). Považuje sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy, vysvetľuje vznik sveta, rastlín , človeka.

 Báje poznáme:

 - miestne
- historické (historické udalosti, hrdinovia, panovníci)
- démonologické (nadprirodzené bytosti)
- heraldické (vznik rodov a erbov)

Bájka je veršovaná alebo neveršovaná malá epická žánrová forma. Najčastejšie čerpá zo života zvierat s ľudskými vlastnosťami, obsahuje mravné poučenie, využíva inotaj a personifikáciu, satiru.

Balada je žáner so smutným až pochmúrnym dejom a obyčajne končí tragicky. Dej je zhustený, jazyk je jednoduchý a väčšinou býva rozprávaný formou dialógu.
Poznáme balady:

- ľudová- napr. Išli hudci horou ...

 - umelá : 

1. subjektivizovaná – J. Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
   2. balada ľudového typu : J.Botto: Žltá ľalia
   3. sociálna: P.O. Hviezdoslav - Zuzanka Hraškovie ...
   
   Eposje rozmerná epická veršovaná skladba (epopeja) so širokým záberom deja a udalostí o hrdinských činoch legendárnych hrdinov prípadne bohov.
   
   Kronika druh antickej a najmä stredovekej literatúry
   ·-obecná kronika (systematické, záznamy o súdobých udalostiach v meste či obci) - pamätná kniha (klubu a podobne) zachytávajúca udalosti v časovom slede 
   - v žurnalistike: rubrika faktograficky zaznamenávajúca pozoruhodné skutočnosti
   
   Poviedka je epický žáner krátkeho a stredného rozsahu s menšou intenzitou dramatickosti. Patrí medzi tzv. krátku prózu. Hlavnými rysmi sú jednoduchý dej a nemennosť charakteru. Časová a často aj miestna neurčenosť a minimálny výskyt hrdinov a fantastických motívov. Hlavné postavy sa nevyvíjajú. Väčšina poviedok končí pointou.

Novela je prozaický epický literárny žáner kratšieho alebo stredného rozsahu, ktorý sa od poviedky a románu odlišuje tým, že obsahuje pútavý príbeh osoby či skupiny osôb, ktorý podáva dramaticky (bez zbytočných opisov a vedľajších epizód) a má prekvapivý (alebo aspoň výrazný) záver. Postavy sa v novele nevyvíjajú. Nezobrazuje len jednu udalosť, ale súbor udalostí, a to dramatických, napínavých udalostí.

Román je veľký prozaický a epický žáner. Vyznačuje sa pružnou kompozíciou, ktorá umožňuje zachytiť rozsiahlu oblasť javov a udalostí. Obyčajne zobrazuje dlhšie časové rozpätie a široký okruh životných javov a ide teda aj fyzicky o dlhú knihu. Spojením viacerých románov vznikajú dilógie, trilógie alebo románové cykly

Elégia je lyrický žáner, žalospev. Má pochmúrny charakter, je smutná, melancholická.

Epigram je dnes lyrický žáner, ktorý stručne a duchaplne vystihuje nejakú životnú pravdu. Ide o satirickú báseň s prekvapujúcou pointou

Fraška je dramatický útvar, osobitný druh komédie, ktorej charakteristickými znakmi sú nepravdepodobné situácie a zápletky, či situačná a karikatúrna komika. Stáva sa, že niekedy prerastá do násilnej komickosti, rozpustilosti, rozmarnosti, ba až krutosti pri stvárňovaní neviazaných komediálnych príbehov.

Komédia - zachytáva vtipne komický vzťah k svetu. Používa pri tom humor, satiru, iróniu. Situáciu často nadľahčuje.

Poznáme:

1. charakterová komédia - výsmech z osoby, kt. je na javisku
2. situačná komédia - Chýba rozprávač, prevládajú dialógy., v zátvorkách sú scénické poznámky, rekvizity, kulisy, premiéra, repríza, derniéra, javisko a scéna

Tragédia- vznikla v starovekom Grécku v 5. st. pred n. l. Pôvodne ju hrali 3 herci, zachytáva boj človeka v závere, ktorého hlavná postava hynie. Záver má očisťujúci a povznášajúci.