Charakterizujte ohybné slovné druhy

Charakterizujte ohybné slovné druhy 

1. PODSTATNÉ MENÁ - pomenúvajú osoby, zvieratá a veci 

- ohybný slovný druh – skloňujeme ich; plnovýznamový slovný druh; má vetnočlenskú platnosť

• konkrétne (ruka) / abstraktné (radosť, pohľad)
• všeobecné (žiak, pes) / vlastné (Jano, Alpy)
• hromadné (lístie, riad) / látkové (voda, sneh, cukor) / pomnožné (nožnice, nohavice)

Základné skloňovacie vzory:

mužský rod – chlap, hrdina - životné

• dub, stroj - neživotné
• kuli

ZVIERACIE PODSTATNÉ MENÁ

• v jednotnom čísle podľa vzoru chlap
• v množnom čísle podľa vzoru dub alebo stroj

ALE ! pes, vlk a vták majú alternatívne skloňovanie psy/vlky/vtáky – psi/ vlci/ vtáci

! pozor pri spájaní s prídavným menom – pekné psy/vlky/vtáci ... pekní psi/vlci/vtáci

! pri pomenúvaní osoby (zosobnení) aj v množnom čísle použijeme životné vzory (psi, vlci)

! pri prirovnávaní ľudí k zvieratám sa v množnom čísle používajú neživotné vzory (krutí ako psy)

ženský rod – žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná ! pozor pri skloňovaní slova pani !

– keď stojí samostatne – skloňuje sa

stredný rod – mesto, srdce, vysvedčenie, dievča – ak sa podstatné meno pani spája s nejakým menom – neskloňuje sa

2. PRÍDAVNÉ MENÁ - vyjadrujú vlastnosti podstatných mien  

- ohybný slovný druh – skloňujeme ich; plnovýznamový slovný druh; má vetnočlenskú platnosť

- vlastnostné – akostné (dobrý) / vzťahové (kovový)

privlastňovacie - (synov, matkin, ...)

STUPŇOVANIE: pravidelné – nemení sa základ slova (smelý – smelší – najsmelší) (len pri akostných) nepravidelné – mení sa základ slova (dobrý – lepší – najlepší)

1. stupeň – pozitív – základný tvar slova
2. stupeň – komparatív – základný tvar slova + prípona „- ší / - šia / - šie / - ejší / - ejšia/ - ejšie “
3. stupeň – superlatív – predpona „naj“ + základný tvar slova + prípona „ – ší / - šia / ... “

ROD: mužský, ženský, stredný

ČÍSLO: singulár, plurál na základe zhody preberajú tieto gramatické kategórie od podstatného mena

PÁD: N, G, D, A, L, I

Základné skloňovacie vzory: pekný /-á /-é , cudzí /-ia /-ie , páví /-ia /-ie , otcov /-a /-o

3.  ZÁMENÁ - zastupujú prídavné a podstatné mená  

- ohybný slovný druh – skloňujeme ich; plnovýznamový slovný druh; má vetnočlenskú platnosť

• osobné – základné (ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony) – skloňujú sa

privlastňovacie (môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich, ...) – sú nesklonné

• zvratné – základné (seba/sa)

privlastňovacie (svoj)

• ukazovacie – (ten, tá, to, tí, tento, ...)

– často sa stávajú vatovými slovami (poukazujú na našu neistotu alebo nepripravenosť – oná, onaký, ...)

• opytovacie – rozlišujeme zámena – aký (vlastnosť) a ktorý (určenie)

napr. Aké pohoria sú a Slovensku? - sopečné, vysoké, ... Ktoré pohoria sú na Slovensku? – Vysoké Tatry, ...

• vzťažné – (kto, čo, ktorý, čí, ...)

– „opytovacie bez otáznika“, napr. Kto pôjde? Viem kto.

• vymedzovacie – (sám, samý, každý, ...) ! každý má iba jednotné číslo .... každý muž – všetci muži

! samý/í má aj množné číslo .... V triede sú samí chlapci. – Na ulici bol samý chlapec.

• neurčité – (dakto, niečo, ...)

ROD: rodové zámená (ktorý, aká, to, ...), bezrodové zámená (ja, ty, my, ...)

ČÍSLO: singulár, plurál

PÁD: N, G, D, A, L, I

Základné skloňovacie vzory:

• vzory prídavných mien: pekný, cudzí ! pozor na MOJIM (plurál, datív) / MOJÍM (singulár, inštrumentál)
• môj – samostatné skloňovanie ! PREŇ (neživotné) - PREŇHO / PRE NEHO (životné) !

4.  ČÍSLOVKY - vyjadrujú počet osôb, zvierat a vecí, ... 

- ohybný slovný druh – skloňujeme ich (okrem výnimiek); plnovýznamový slovný druh; má vetnočlenskú platnosť

• základné (jeden, štyri, ...)

skupinové (dvoje, štvoro, ...)

• radové (prvý, štvrtý ...) určité – vyjadrujú presný počet

druhové (dvojaký, štvoraký, ...) neurčité – pomenúvajú nepresný počet

• násobné (dvakrát, dva razy, ...)

zlomkové (tretina, polovica, ...)

ROD: mužský, ženský, stredný

ČÍSLO: singulár, plurál

PÁD: N, G, D, A, L, I

Základné skloňovacie vzory:

• päť – pre číslovky 5-99
• pekný – pre radové a druhové číslovky
• cudzí – pre radové číslovky
• osobitné skloňovanie – 1, 2, 3, 4
• žena – miliarda
• dub – milión
• stroj – tisíc
• mesto – sto

! PRAVOPIS !

• na poštové poukážky sa číslovka píše vždy celá spolu
• základný tvar číslovky sa píše spolu
• v zložitých prípadoch oddeľujeme tisícky, stovky, desiatky
• spolu sa píšu slová ako: dvojročný, päťdňový, dvakrát, ...
• od 21 vyššie: dvadsiati štyria muži – dvadsiatich štyroch dvadsiaty druhý muž – dvadsiatym druhým

5.   SLOVESÁ  - vyjadrujú dej a činnosti

ohybný slovný druh – časujeme ich; plnovýznamový slovný druh; má vetnočlenskú platnosť

Tvary slovesa: - určitý – vieme určiť všetky gramatické kategórie

neurčitý – nevieme určiť gramatické kategórie

• neurčitok (volať)
• prechodník (volajúc)
• činné príčastie prítomné (volajúci)
• činné príčastie minulé (privolavší)
• trpné príčastie (volaný)
• slovesné podstatné meno (volanie)

- jednoduchý – je tvorený iba jedným slovom

zložený – je tvorený z viacerých slov

• ZVRATNÉ slovesá – ich súčasťou je vždy zvratné zámeno sa; zložený tvar vždy chápeme ako jedno sloveso !
• NEZVRATNÉ slovesá – súčasťou ich tvaru nie je zvratné zámeno sa

PLNOVÝZNAMOVÉ – samy o sebe vyjadrujú nejaký dej alebo stav

1. činnostné – vyjadrujú činnosť, dej; (Mama pečie koláč.)
   1. predmetové – majú vo vete vyjadrený predmet; (čítať knihu)

prechodné slovesá – stojí pri nich priamy predmet; (čítať knihu)

neprechodné slovesá – stojí pri nich nepriamy predmet; (hovoriť o prírode)

1. bezpredmetové – vyjadrujú činnosť, ktorá zasahuje subjekt; (Jano beží.)

1. stavové – vyjadrujú stav, v ktorom sa niekto alebo niečo nachádza; (Otec )

NEPLNOVÝZNAMOVÉ – samy nemajú úplný lexikálny význam, ten nadobudnú až v spojení s plnovýznamovým slovesom

modálne slovesá – vyjadrujú vôľu, chuť, chcenie, schopnosť alebo nevyhnutnosť vykonať dej (chcieť, môcť, musieť, ...)

frázové slovesá – vyjadrujú jednotlivé fázy priebehu deja (začínať, prestávať, ...)

sponové slovesá – vyjadrujú v spojení s plnovýznamovým slovesom jeho platnosť ako stavu (stane sa lekárom, ...)

limitné slovesá – v spojení s neurčitkom plnovýznamového slovesa vyjadrujú hraničný stav, ktorý sa nedosiahne (mala ho poraziť, ...)

ČÍSLO: singulár, plurál

ČAS: minulý, prítomný, budúci

SPÔSOB: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací

ROD: činný - predmet vykonáva dej

 trpný - predmet je dejom zasiahnutý – opisne (Dom je stavaný.), zvratne (Dom sa stavia.)

VID: nedokonavý (budem), dokonavý