Charakterizuje neohybné slovné druhy

Charakterizuje neohybné slovné druhy 

6.  PRÍSLOVKY - vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti slovesného deja, prídavných mien alebo iných prísloviek 

- neohybný slovný druh; plnovýznamový slovný druh; má vetnočlenskú platnosť

• miesta (dole, hore, ...) kde?
• času (včera, dnes, ...) kedy?
• spôsobu (zle, dobre, ...) ako?
• príčiny (preto, zato, ...) prečo?

STUPŇOVANIE: dajú sa stupňovať príslovky spôsobu, ktoré vznikli z akostných prídavných mien

pravidelné – nemení sa základ slova

nepravidelné – mení sa základ slova

1. stupeň – pozitív – základný tvar slova
2. stupeň – komparatív – základný tvar slova + prípona „ - šie / - ejšie “
3. stupeň – superlatív – predpona „naj“ + základný tvar slova + prípona „ - šie / - ejšie “

7. PREDLOŽKY - vyjadrujú dej a činnosti

- neohybný slovný druh; neplnovýznamový slovný druh; nemá vetnočlenskú platnosť

- podľa pôvodu - prvotné – nemôžu byť iným slovným druhom (pred, po, pri, s ...)

- druhotné – v prvom význame sú to príslovky či častice, alebo pochádzajú z iného slovného druhu (okolo, hore, ...)

- podľa zloženia - jednoduché – jedna predložka (s, k, do, ...)

- zložené – zložené z viacerých predložiek (popod, popred, namiesto, ...)

Väzba s pádmi: napr. s, so – viažu sa s inštrumentálom

z, zo – viažu sa s genitívom

8. SPOJKY - spájajú vetné členy vo vete alebo vety v súvetí 

- neohybný slovný druh; neplnovýznamový slovný druh; nemá vetnočlenskú platnosť

- priraďovacie – spájajú rovnocenné slová alebo vety zlučovacie (a, i, aj, ani, či, ...)

stupňovacie (ba, ba aj, nielen, ale aj, ...)

odporovacie (ale, no, ...)

vylučovacie (alebo, buď, ...)

dôvodové (veď, však, aj tak, ...)

dôsledkové (preto, zato, tak, potom, ...)

• podraďovacie

vlastné (keď, aby, že, ...)

spájacie výrazy – „vzťažné zámená“, ktoré spájajú vedľajšiu vetu v podraďovacom súvetí (kto, ktorý, čí, aký, ...)

9.  ČASTICE - slová, ktorými hovoriaci nadväzuje na známy text/situáciu, pričom vyjadruje svoj postoj k tomu, o čom hovorí 

• neohybný slovný druh; neplnovýznamový slovný druh; nemá vetnočlenskú platnosť

- uvádzacie – stoja pred slovom, ku ktorému hovoriaci vyjadruje postoj pripájacie (no, i, a, ale – A so mnou to neskúsiš?)

pobádacie (kiež, aby – Aby si nezaspala!)

• vytyčovacie – stoja na začiatku vety a vyjadrujú postoj k celej výpovedi vysvetľovacie (aspoň, ako, ...)

hodnotiace – (asi, sotva, ...)

zdôrazňovacie – (áno, najmä, predovšetkým, ...)

10. CITOSLOVCIA - slová, ktoré vyjadrujú city, vôľu alebo napodobňujú zvuky 

• neohybný slovný druh; neplnovýznamový slovný druh; zvyčajne nemá vetnočlenskú platnosť, ale môže ju mať v úlohe slovesného prísudku

- podľa toho, čo vyjadrujú - vlastné – vyjadrujú emócie (au, fuj, ach ...) a vôľu (hajde!, ahoj, ...)

- zvukomalebné – napodobňujú zvuky (kvá, mú, tik-tak, ...)

- podľa pôvodu - prvotné – môžu byť len citoslovcom (jaj, juj, och, ach, ...)

- druhotné – utvorené zo slovies (hybaj, ...) alebo z podstatných mien (beda, ...)