Fázy tvorenia rečníckeho prejavu

Fázy tvorenia rečníckeho prejavu

Tvorba prejavu závisí od:

1. funkcie(vysvetliť, pobaviť, presvedčiť...)
2. situácie(kedy a kde prednášame- napr. slávnostné zhromaždenie, vedecká konferencia...)
3. adresáta(deti- zaujímavosti zo života; literárny vedci- termíny, zložitá kompozícia)

Fázy tvorenia rečníckeho prejavu:

1. 1. zhromažďovanie faktov
2. kompozícia a štylizácia
3. nácvik prednesu
4. prednesenie
5. Zhromažďovanie faktov- návšteva knižnice, internetu. Človek by mal mať pripravených oveľa viac faktov ako využije. Výber podriaďujeme adresátovi, funkcií a objektivite, podľa možností.
6. Kompozícia a štylizácia- prejav má mať trichotomické členenie- na úvod, jadro a záver. Je vhodné aby sa začínal oslovením(vždy sa oslovuje od najdôležitejšieho človeka). Modely kompozície:

-Vysvetľujúci:

1. úvod – cieľ a dôvod
2. jadro – vyložiť fakty
3. záver – vyvodiť z nich určité závery

-Mobilizujúci:

1. úvod – vychádzať z konkrétneho záporného príkladu
2. jadro – ukázať, ako ho napraviť
3. záver – podnietiť poslucháčov k spolupráci

Úvod - stručný, pútavý; môže obsahovať výroky, porekadlá, príslovia; môže využívať paralelu(napr. porovnanie boja s alkoholizmom s príbehom Sizyfa) ; môže začínať otázkou, príbehom z vlastnej skúsenosti; môže využívať gradáciu. Je nevhodné začať prejav ospravedlnením typu (napr. „ Nie som rečník “) a humor použijeme len vtedy, ak ho vieme prezentovať. Hlavnou funkciou úvodu je zaujať.

Jadro - dávame pozor na logickú postupnosť myšlienok, oddeľujeme jednotlivé problematiky odsekmi(pri prejave urobíme krátku pauzu). Zložitejšie myšlienky vyjadrujeme radšej v jednoduchých vetách a postupujeme od tých najjednoduchších. Opakujeme viac krát ale inými slovami, využívame synonymá na stupňovanie významu. Uvádzame vhodné konkrétne príklady, veľmi pôsobivé je využívanie prísloví, porekadiel, rečníckych otázok, zvolaní. Vyhýbame sa presným číslam(zaokrúhľujeme), využívame opakovacie figúry(epizeuxa, epifora, anafora, epanafora)

Záver - druhá najdôležitejšia časť, má byť stručný a zanechať dobrý dojem. Môže obsahovať: zhrnutie hlavných myšlienok témy, výzvu k činnosti, citovaním, pochvalou poslucháčov, vyvolanie smiechu a vystupňovanie myšlienky.

Úvod a záver by mali byť naučené naspamäť. Niektoré prejavy majú ustálené frázy(napr. „Česť jeho pamiatke“).

*kompozícia je len pre A - úroveň