Slovné druhy - systém, členenie

Slovné druhy - systém, členenie

Slovnými druhmi sa zaoberá jazykovedná disciplína, ktorá sa nazýva morfológia alebo tvaroslovie.

Rozdelenie:

1. podľa ohybnosti:

1. a) ohybné: podstatné mena, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
2. b) neohybné: príslovky, preložky, spojky, častice, citoslovcia
3. podľa vecného významu:
4. a) plnovýznamové: podstatné mena, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky

b)neplnovýznamové: preložky, spojky, častice, citoslovcia

1. podľa vetnočlenskej platnosti:
2. a) sú vetné členy: podstatné mena, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky
3. b) niesú vetné členy: preložky, spojky, častice, citoslovcia

Podstatné mená sú slovné druhy, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje a stavy.

• Rozdelenie:

1. a) 1.Konkrétne(hmotné)- názvy osôb, zvierat a vecí ( matka, Eva, pes, tabuľa)
2. Abstraktné(nehmotné)- názvy vlastností, dejov a stavov ( čestnosť, láska, beh)
3. b) 1. Všeobecné- pomenúvajú predmet toho istého druhu (časopis, stroj, mačka).
4. Vlastné- pomenúvajú určitý a jedinečný predmet. Píšu sa s veľkým začiatočným písmenom

( Ronaldo, Shakira, Anna, Váh)

1. c) Podstatné mená mužského rodu sa delia na životné a neživotné.

• Gramatické kategórie: rod, číslo, pád
• Vzory: podstatné mená majú 12 vzorov:

- Pre mužský rod chlap, hrdina, dub, stroj

Podľa vzoru chlap sa skloňujú životné podstatné mená mužského rodu:

1. a) zakončené v N sg. na spoluhlásku ( brat, stolár, vedec)
2. b) zakončené na samohlásku –o vo všeobecných podstatných menách a vlastných rodných menách ( dedo, ujo, Jano )
3. c) zvieracie podstatné mená mužského rodu, ale len v sg. (medveď, pes, vrabec )

Podľa vzoru hrdina sa skloňujú životné podstatné mená mužského rodu:

1. a) zakončené na –a ( vládca, starosta, kolega, Gejza )
2. b) priezviská Slovákov zakončené na –o ( Krasko, Botto, Vančo, Stanko )

Pozor!- prevzaté cudzie slová zakončené na –ta, -ista, -ita sa skloňujú podľa vzoru hrdina, ale v N pl. sú zakončené na –i ( poeta-poeti, futbalista-futbalisti, klavirista-klaviristi ).

Podľa vzoru dub sa skloňujú neživotné podstatné mená mužského rodu:

1. a) zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku ( potok, život, hrad, strom, motúz, Zvolen, utorok )
2. b) zvieracie mená zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, ale len v pl. ( slony, sokoly)

Pozor!- tie psy, vlky, vtáky, býky skloňujeme podľa vzoru dub. Tí psi, vlci, vtáci, býci podľa vzoru chlap.

Podľa vzoru stroj sa skloňujú neživotné podstatné mená mužského rodu:

1. a) zakončené na mäkkú spoluhlásku ( dážď, kôš, máj, kameň )
2. b) zvieracie podstatné mená zakončené na mäkkú spoluhlásku, ale len v ( medvede, kone, mravce)

Pozor!- neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na –r, -l sa skloňujú buď podľa vzoru dub, alebo podľa vzoru stroj.

Pre ženský rod žena, ulica, dlaň, kosť.

Podľa vzoru žena sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na –a, pred ktorým je tvrdá alebo obojaká spoluhláska ( sloboda, ryba, sestra, lipa, slama Anna, Európa)

Podľa vzoru ulica sa skloňujú podstatné mená ženského rodu: a) zakončené na –a, pred ktorým je mäkká spoluhláska ( ríša, lavica, baňa, Naďa, Prievidza)

1. b) prevzaté mená zakončené na –ia, -ya ( demokracia, akcia, Mária, Líbya )

Podľa vzoru dlaň sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku a v N pl. majú koncovku –e ( pec, báseň, nádej, zem, haluz, diaľ, oceľ, hruď, päsť, niť, tvár, myseľ, Viedeň )

Podľa vzoru kosť sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku a v N pl. majú koncovku –i ( moc, cirkev, krv, hus, vec)

Pre stredný rod mesto, srdce, dievča, vysvedčenie

Podľa vzoru mesto sa skloňujú podstatné mená stredného rodu: a) zakončené na –o ( divadlo, nekonečno, zrno, zrnko, blato, mlieko, Slovensko, Rusko, Štúrovo )

1. b) prevzaté slová zakončené na –um, -ium, -eum, - io, -eo, -ao ( múzeum, gymnázium,,kakao)

Podľa vzoru srdce sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –e ( more, plece, pole)

Podľa vzoru dievča sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –a, -ä ( dieťa, bábä)

Podľa vzoru vysvedčenie sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –ie( prútie, lístie, obilie, písanie, hnutie, skákanie)

Pomnožné podstatné mená

- sú také podstatné mená, ktoré pomenúvajú jednu vec, ale majú tvar množného čísla:( raňajky, prázdniny, jasle, hrable, nožnice)

Prídavné mená sú slovné druhy, ktoré označujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov.

• Rozdelenie:

1. a) Vlastnostné:
2. Akostné- vyjadrujú akosť, kvalitu (malý, zlý, súci, svieži, veselý)
3. Vzťahové- vyjadrujú vzťah k podstatnému menu(drevený, letný, májový )

- Živočíšne – vyjadrujú vzťah k živočíchovi (páví, motýlí, ovčí )

1. b) Privlastňovacie – vyjadrujú vlastníka (otcov, matkin, letuškin, priateľov)

• Gramatické kategórie:

Prídavné mená preberajú gramatické kategórie ( rod, číslo, pád ) od svojich nadradených podstatných mien ( pekný človek, pekného človeka )

• Vzory:

Akostné a vzťahové prídavné mená majú vzory pekný a cudzí.

Podľa vzoru pekný sa skloňujú prídavné mená s tzv. tvrdým zakončením- pred poslednou

samohláskou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska ( letný, veľká, malé, živý ).

Podľa vzoru cudzí sa skloňujú prídavné mená s mäkkým zakončením( svieži, horúci, rýdzi)

Živočíšne prídavné mená majú vzor páví.

Podľa vzoru páví sa skloňujú živočíšne prídavné mená ( líščí, baraní, korytnačí).

Pozor! Vo vzore páví sa neuplatňuje zákon o rytmickom krátení.

Pozor! Nepleť si živočíšne prídavné mená a privlastňovacie prídavné mená (líščí- líškin)

Privlastňovacie prídavné mená majú vzor otcov.

Podľa vzoru otcov sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená zakončené na –ov, -ova, -ovo, -in, -ina,-ino ( ujov, synova, sestrino, učiteľkin, riaditeľova).

Pozor! V prídavných menách so slovotvornou príponou –in sa píše mäkké i aj vtedy, ak sa základ slova končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku ( učiteľk – in, letušk – ino, gazdink –ina ).

• Stupňovanie prídavných mien- zveličenie alebo zmenšenie miery vlastnosti prídavného mena v základnom tvare. Stupňujú sa iba akostné prídavné mená.

1. pravidelné- slovotvorný základ sa nemení(1. milý 2. milší 3. najmilší)
2. nepravidelné- slovotvorný základ sa mení(1. dobrý 2. lepší 3. najlepší)

Zámená sú slovné druhy, ktoré majú všeobecný význam, odkazujú na mená a naznačujú osobu, zviera, vec a vlastnosť.

Rozdelenie:

1. osobné:

1. a) základné( ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony)
2. b) privlastňovacie (môj, tvoj, jeho, jej, jeho, náš, váš, ich)
3. zvratné:
4. a) základné( seba / sa)
5. b) privlastňovacie (svoj)

1. ukazovacie ( ten, onen, taký, toľký, tá, oná, taká)
2. opytovacie ( kto? čo? aký? ktorý? čí? koľký? aká?)
3. neurčité (dakto, dajaký, niekto, nejaký, niektorý, ktorýkoľvek, bárskto, niečo, bársčo, čísi)
4. vymedzovacie ( ten istý, iný, inakší, nikto, nijaký, tenže, sám, všetok )

Číslovky sú slovné druhy, ktoré pomenúvajú množstvo, poradie i členenie osôb, zvierat, vecí, vlastností a dejov.

Rozdelenie:

určité neurčité

1. základné jeden, dva, tri, štyri, päť, sto, tisíc veľa, málo, mnoho
2. skupinové dvoje, trojo, štvoro, desatoro viacero
3. radové prvý, druhý, tretí, tisíci, miliónty niekoľký
4. násobné trikrát, tri razy, šesť ráz, dvojnásobný veľa ráz, mnohokrát
5. druhové dvojaký, pätoraký, storaký mnohoraký, niekoľkoraký

• Základné číslovky jeden, dva, tri, štyrimajú samostatné skloňovanie.
• Základné číslovky päť až deväťdesiatdeväť sa skloňujú podľa vzoru päť.
• Základná číslovka sto sa neskloňuje, ak stojí pri nej podstatné meno ( sto chlapov, sto chlapom ). Ak stojí sama, buď sa neskloňuje, buď sa skloňuje podľa vzoru mesto.
• Základná číslovkatisíc sa skloňuje podľa vzoru stroj, keď stojí samostatne. Ak stojí pred podstatným menom, skloňuje sa ako číslovka päť, alebo sa neskloňuje.
• Základná číslovka miliónsa skloňuje podľa vzoru dub, píše sa vždy oddelene. V spojení s podstatným menom býva aj nesklonná.
• Základná číslovka miliarda sa skloňuje podľa vzoru žena.
• Skupinové číslovky sa neskloňujú ( počítané predmety za nimi sú vždy v G pl.).
• Radové číslovky tretí, tisíci skloňujeme podľa vzoru cudzí.
• Radové číslovky skloňujeme podľa vzoru pekný.
• V násobných číslovkách jeden raz, dva razy... píšeme slová oddelene.
• Násobné číslovky dvakrát, trikrát, viackrát, mnohokrát píšeme spolu.
• Násobné číslovky dvojnásobný, stonásobný ... píšeme spolu a skloňujeme podľa vzoru pekný.

Slovesá sú slovné druhy, ktoré vyjadrujú dej, činnosť a stav osôb, zvierat a vecí.

• Rozdelenie:

1. a)Plnovýznamové ( písať, opravovať, učiť, naraziť, blednúť, hazardovať, skákať, piť ).
2. b) Neplnovýznamové: a) pomocné alebo sponové ( byť, bývať,zdať sa,ostať, javiť sa )
3. b) fázové ( začať, skončiť, pokračovať )
4. c) modálne ( musieť, chcieť, mať, môcť, smieť )

1. a)Zvratné ( existujú iba so zámenom sa, si – smiať sa, všímať si, báť sa )
2. b) Nezvratné ( krúžiť, lietať, mávať, písať, horieť )

Plnovýznamové slovesá sa delia na a) stavové ( blednúť, šedivieť, vyzdravieť )

1. b) činnostné ( ležať, kričať, píliť, horekovať )

Činnostné slovesá sa delia na: a) bezpredmetové ( skákať, visieť, ísť )

1. b) predmetové ( kupovať, dať, milovať, čítať )

Predmetové slovesá delíme na a) prechodné ( predmet s nimi spojený je v A bezpredložkovom, kupovať knihu, dať milosť, milovať ženu, čítať časopis )

1. b) neprechodné ( predmet je v predložkovom A alebo v iných pádoch, hrať sa s bratom, obávať sa búrky, pomáhať spolužiakom )

• Gramatické kategórie:

- Osoba ( 1.2.3.)

- Číslo ( jednotné, množné )

- Čas ( minulý, prítomný, budúci )

- Spôsob ( oznamovací, rozkazovací, podmieňovací )

- Rod ( činný, podmet činnosť vykonáva, trpný, podmet je činnosťou zasahovaný )

- Vid ( dokonavý, dokončený dej, nedokonavý, nedokončený dej )

Príslovky sú slovné druhy, ktoré vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti deja.

Rozdelenie:

Predložky sú slovné druhy, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi slovami.

Samostatne sa nepoužívajú, len v spojení s podstatnými menami, zámenami a číslovkami v istých pádoch.

Rozdelenie:

1. a)Prvotné – majú len funkciu predložky ( v, s, nad, pod, po, za )
2. b)Druhotné – majú aj inú funkciu, napríklad príslovky ( okolo, vedľa, poniže, uprostred )

1. a)Jednoduché ( pred, na, pri, za, v, vo, od )
2. b) Zložené ( pomedzi, popod, spoza, uprostred )

Vokalizácia predložiek je jav, keď sa kvôli lepšej výslovnosti a zrozumiteľnosti pridáva k predložkám s, z, v, k samohláska ( vokál ) –o alebo –u( so sebou, zo školy, vo vode, ku knihe ).

Spodobovanie predložiek je jav, keď sa kvôli lepšej výslovnosti mení spoluhláska v predložke na znelú alebo neznelú. Výnimku tvoria spojenia predložiek s osobnými zámenami (so mnou s ním, s ňou, s vami ku mne, k nim, k nám ).

Spojky- spájajú slová, vety v priraďovacích súvetiach a pripájajú vedľajšie vety v podraďovacích súvetiach.

• Rozdelenie:

1. priraďovacie: a, i, aj, ani, alebo, či, ba(aj, ani), buď- alebo, nielen- ale
2. podraďovacie:že, aby, ako, až, lebo, keď, keby, len čo, a to, a tak
3. spájacie výrazy:ktorý, aký, kto, čo, kde, čí

• čiarku nepíšeme pred:- a, i, aj, alebo, či ak majú zlučovací význam

- ako, než v prirovnaní

- a v spojení „a to“, ak „to“ je ukazovacím zámenom.(Učí sa a je to dobré.)

• čiarku píšeme pred:- a preto, a teda, a keď, a tak, a to, ak aje súčasťou spojky (Učí sa to dennne.)

- druhou, treťou z opakovaných spojok alebo spojok typu:buď- alebo, či- či

- ostatnými spojkami a spájacími výrazmi

Častice- uvádzacie vyjadrujú postoj hovoriaceho k celej výpovedi, vytyčovacie ovplyvňujú význam jedného slova alebo časti výpovede.

• Rozdelenie:

1. Uvádzacie: a, nuž, či, teda, no, ale, vari, vraj( Veru, už bude koniec roka.)
2. Vytyčovacie:asi, sotva, akiste, samozrejme (Dnes sa sotva vyberieme na výlet.)

Časticu, kt. sa vzťahuje iba na jeden vetný člen, čiarkou neoddeľujeme.

Citoslovcia:

1. Vlastné- vyjadrujú pocity alebo sú pozdravom, napr. au, jaj, hľa, ohó, ahoj, čau
2. Zvukomalebné- napodobňujú zvuky alebo deje, napr. bác, mé, čľup, hop, heš, ham