Trópy a figúry

Trópy a figúry 

► Trópy: nepriame pomenovanie; použitie slova v prenesenom význame. Prenos pomenovania jedného javu na iný jav sa uskutočňuje na základe podobnosti, vecných súvislostí, použitia slova v opačnom význame a pod. Najjednoduchším typom je prirovnanie. 

► Anafora je slovná figúra, opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet. Napr. (Láska je rozkvitnutá ruža, láska sú slzy v očiach muža...)

► Metafora je prenášanie významu z javu na jav, a to na základe ich vzájomnej podobnosti. Napr. (má kamenné srdce).

► Perzonifikáciaje druh metafory. Je to prenášanie ľudských vlastností na neživé predmety, abstraktné javy alebo zvieratá. Neživý predmet, abstraktný jav alebo zviera musia vykonávať činnosť typickú pre človeka. Napr. (vietor sa hneval).

► Metonýmiaje prenášanie pomenovania z istého javu na iný jav na základe istej vecnej, reálnej súvislosti. S priamym významom ju spája vnútorný alebo vonkajší vzťah. Napr. (mama nosí líšku, ležať na trojke, čítať Kukučína).

► Symbol: metonýmie sa často stávajú symbolmi. Takýmito metonýmiami- symbolmi sú napríklad v štúrovskej Tatry a Dunaj, Kráľova hoľa atď., cez ktoré vstupuje do ich básnickej tvorby Slovensko. Napr. (nad Tatrou sa nebo kalí).

► Prirovnanieje porovnanie dvoch vecí na základe istej podobnosti. Využívajú sa spojky ako, jak, než, sťa, sťaby, pred ktorými sa nepíše čiarka. Napr. (vysoký sťa jedľa).

► Synekdocha: Prenášanie pomenovaní na základe kvantitatívnych vzťahov medzi javmi. Pochopenie zámenu významu [Stuj noho( celý zbor); Požiadať o ruku(celku za časť)]

► Paronomázia: Založená na opakovaní slov s rovnakým slovným základo. [Slávme slávne slávnu slávu Slávov slávnych]

► Lexikálne figúry– Slovné figúry založené na opakovaní tých istých slov, alebo pojmov.

► Anafora – Je založená na opakovaní slova, alebo skupiny slov na začiatku verša, alebo vety.

► Epifora: Opakovanie slov, alebo skupiny slov na konci verša.

► Epanastrofa: Opakovanie slova, alebo skupiny slov na konci prvého a začiatku nasledujúceho verša.

► Kalambúr: Zakladá sa na zvukovej podobnosti významovo rozdielnych slov. [Všetko čo asimiluje asi miluje]

► Epizeuxa: Najjednoduchší spôsob opakovania toho istého slova v tom istom tvare za sebou.[Ďaleko, ďaleko....; Neviem, neviem....]

► Chiazmus: Prekrížené väzby. [Umenie je dlhé, krátky je život]

► Rečnícka otázka: Autor nečaká odpoveď na otázku. Funkciou je vzbudiť pozornosť poslucháčov nečakať na odpoveď.

► Elipsa: Vynecháva slová, ktoré nemajú lexikálnu hodnoty.[Jožko ako stojíš? Ruky z vreciek!(Jožko ako to stojíš? Daj si ruky z vreciek von!)]

► Zeugma: (Príbuzná elipse) Násilná elipsa. Hodnotí sa ako deformácia textu.[Jožko ako to stojíš? Ruky!]

► Apoziopéza: Neukončená výpoveď. Ak autor nechce dokončiť, nevie, alebo bol vo výpovedí prerušení.

►Klimax: Stupňovanie, Antiklimax: Odstupňovanie napätia, Oxymoron: Prirovnávanie protikladom.[Živá mŕtvola], Asyndeton: Bez spojkové súvetie, Polysyndeton: Spojky sa hromadia medzi vetami., Paradox: Neskutočný jav. Celá veta je nezmysel.

►Perifráza: Vzniká tým, že predmet alebo pojem sa nepomenuje priamo, ale opisom, vymenovaním charakterist. znakov, istých vlastností namiesto celku. Fínsko = zem tisícich jazier, Prešov = Atény na Toryse

►Aliterácia: Je to figúra, zakladajúca sa na opakovaní hlások alebo skupiny hlások na začiatku za sebou idúcich slov. Napr. Slávme slávne slávu slávnych Slávov.

► Asyndeton: vynechávanie spojok.

► Synestézia: je to básnický tróp (druh metafory) zakladá sa na spojení dvoch pojmov označujúcich iné zmyslové vnemy. Napr. sladká vôňa, ostrá chuť.

► Antonomázia: druh metonymie, keď sa namiesto mena osoby použije opis alebo charakteristická vlastnosť. Napr. Ľudovít XIV- Kráľ Slnko.

► Hyperbola: zveličovanie, je to druh trópu. Napr. napísal som ti more listov.

► Irónia: je to výsmech na princípe substitúcie- zámena. Napr. Prĺišným chválením dosahujeme praví opak- účinok býva negatívny.

► Sarkazmus: vystupňovaná irónia, ostrá kritika, neľútostný výsmech nejakého škodlivého javu.