Lexika

Lexika 

►Lexika: Lexikológia sa zaoberá slovnou zásobou jazyka. Pôvod slova je z gréčtiny, lexis = slovo, logos = náuka, reč. Všíma si vznik a pôvod slov, vzťahy medzi slovami, zmeny významu slov a pod. Rozvíjať slovnú zásobu môžeme: 1. Odvodzovaním- (predponami) nadčas, nadstavba, pračlovek; (príponami) zverinec, vysťahovalec, nehodovosť, ministerka. 2. Skladaním slov- (samoobsluha, spoluzodpovednosť, A-vitamín, tukotvorný). 3. Tvorením viacslovných názvov a skratiek- (autobusová doprava, PKO, VÚB). 4. Rozširovaním a zužovaním významu slova- (názov malinovka z jedného druhu nápoja sa preniesol na všetky nápoje ). Slová môžeme rozlišovať podľa: 1. historickej príznakovosti: a) historizmy (merica, päták, zeman, groš ...); b) archaizmy (lučba = chémia, merba = geometria ...); c) zastaralé slová (mordovať, ratovať, furt, šichta ...). 2. z teritoriálneho hľadiska: a) dialektizmy (vyskytujú sa v jednotlivých nárečiach, napr. šumný = pekný). 3. zo sociálneho hľadiska: a) slang (nespisovný jazykový útvar, napr. prachy = peniaze); b) profesionalizmy (sú to hovorové výrazy v pracovnom styku, napr. písomka - písomná práca); c) argot (tajný jazyk niektorých sociálnych skupín); d) žargón (tajný jazyk určitej skupiny, ktorá chce utajiť obsah svojho prejavu). 4. z hľadiska ich výskytu: a) aktívna slovná zásoba; b) pasívna slovná zásoba. 5. zo štylistického hľadiska: eufemizmy (usnúť), pejoratíva (hanlivé slová, napr.: grobian, korheľ, gebuzina ...), vulgarizmy (neslušné slová, napr.: sopeľ, grcať ... ), obscénne slová (ešte hrubšie vulgárne výrazy), deminutíva (zdrobňujúce slová, slniečko, mamička ...), laudatíva (sa používajú v dôverných rozhovoroch, napr.: ujo, dedo, tato ...), augmentatíva (tvoria protiklad k deminutívam, napr.: psisko, domisko ...), onomatopoje (slová napodobňujúce zvuky, napr.: žblnk, bác, chichot ...), hovorové slová (používajú sa v súkromnom styku, habadej, mašina...), knižné slová (vyskytujú sa v poézii a v próze, napr.: skonať, odvetiť, vesna ...), odborné termíny (termíny vo vedných odboroch, napr.: dymovod, hriadeľ, akontácia a pod. ). Morfematická štruktúra slova: Jednotlivé časti slova môžeme rozdeliť nasledovne: a) koreň slova (jadro slova); b) predpona; c) prípona; d) koncovka (časť, ktorá sa mení pri ohýbaní slova).