Komunikácia

Komunikácia

Komunikácia: je to výmena informácií medzi podávateľom A a prijímateľom B v tej istej komunikatívnej situácií.

Agitácia – ovplyvňovanie v komunikácií.
Znamená každú výmenu informácií medzi ľuďmi, zvieratami, ale aj neživými systémami. Predstavuje dorozumievací proces, spoločenský styk s cieľom výmeny myšlienok medzi ľuďmi.

Komunikácia sa uskutočňuje, ak chceme sprostredkovať nejaké informácie, ktoré tvoria tému komunikácie. Komunikácia môže prebiehať medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, pričom účastníci komunikácie sa nazývajú komunikanti, ktorý sa dorozumievajú na základe zvoleného kódu komunikácie. Kód komunikácie predstavuje systém znakov a pravidiel ich spájania, ktorému všetci zúčastnení rozumejú. Je to najčastejšie jazyk.

Každá komunikácia prebieha v konkrétnej komunikačnej situácii.
Komunikačná situácia je súhrn sociálnych a technických podmienok, v ktorých sa komunikácia uskutočňuje. Zakódovaná informácia sa šíri prostredníctvom komunikačného kanála, ktorým môže byť napríklad prostredie v ktorom sa nachádzajú účastníci.

Ku komunikácií potrebujeme:

a. komunikantov (účastníkov komunikácie)
b. tému (informácie)
c. zvolený komunikačný kód (jazyk)
d. komunikačný kanál (sprostredkovateľ prenosu informácií)

Komunikant – odosielateľ informáciu kóduje (do rečovej podoby), komunikant- prijímateľ ju dekóduje (snaží sa jej porozumieť a potom ju ďalej správne interpretovať).

Komunikácia má 2 zložky:

1. verbálna= predstavujú ju jazykové prostriedky reči (ide o obsah našej reči)
Najčastejšie formy ústnej jazykovej komunikácie:

– monológ (samostatný prehovor osoby)

– vnútorný monológ (špecifická výpoveď osoby, ktorú táto adresuje sama sebe. Zachytáva myšlienky človeka vo chvíli zrodu)

– dialóg (rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami)

– replika (základná jednotka dialógu, je to relatívne uzavretá jednotka, ktorá reaguje na predchádzajúci prehovor, resp. navodzuje ďalšie pokračovanie rozhovoru)

2. neverbálna= predstavujú ju mimojazykové prostriedky (ide o všetko, čo reč sprevádza)
Zaraďujeme tu:

– zrakový kontakt (pohľady)

– mimika (pohyby očí, úst, tváre...)

– kinetika (pohyby tela, chôdza, postoj)

– gestika (gestá, hlavne pohyby rúk, posunky )

– proxemika (priestorová a časová vzdialenosť medi odosielateľom a prijímateľom)

– iné znaky (dotyky, objatie, podávanie ruky, intonácia , plynulosť reči, účes, úprava, oblečenie, písmo)
Neverbálna zložka je veľmi dôležitá pri rečníckych prejavoch.

Komunikačné zlozvyky- prerušovanie výpovede partnera, preháňanie, prekrúcanie faktov.

Efektívna komunikácia= obojsmerná komunikácia medzi hovoriacim a počúvajúcim, v ktorej sa vyjadrujú podporujúco, opisne a asertívne .
Je založená na spolupráci, dobrom počúvaní a spätnej väzbe.
(vedia čo chcú povedať, aktívne počúvajú, komunikovať jasne, nie sú rozptýlený, prijaté informácie vedia pochopiť)

Devalvujúca komunikácia= opakom efektívnej, jej prejavy možno považovať za nízky stupeň úrovne, tiež za prejav hnevu, neschopnosti ovládať emócie (nebrať komunikujúceho na vedomie, napádať ho, skákať mu do reči, podceňovať, zneužívať dôveru, nehovoriť celú pravdu...)

Asertívna komunikácia= asertivita je umenie presadiť sa a zároveň rešpektovať potreby iných (pomôže nám komunikovať tak, aby sme vedeli vyjadriť svoje pocity, povedať nie, prijať kritiku, prijať odmietnutie, presadiť si svoje, uzatvoriť kompromis...)

Pasívna komunikácia= pasívne správanie- človek ustupuje, pociťuje stratu vlastnej hodnoty, nedokáže vyjadriť svoj názor, má nervózne gestá...

Agresívna komunikácia= agresívne správanie- vnucovanie názorov, povýšenecký tón hlasu, trhavé pohyby...

Súkromná komunikácia= neoficiálna, v súkromnom prostredí (súkromný dialóg, spor medi súrodencami, telefonický rozhovor)
Verejná komunikácia= vo verejnom oficiálnom prostredí. (diskusia, debata, polemika)