Všetko o prozodických (zvukových) vlastnostiach reči

Všetko o prozodických (zvukových) vlastnostiach reči

Vo väčšine rečových celkov, akými sú slovo, spojenia slov a veta, sa prejavujú zvukové vlastnosti reči. Spoločne tieto vlastnosti nazývame prozodické vlastnosti reči. Sú to:

prízvuk

dôraz (vetný prízvuk) prestávka (pauza) melódia

rytmus tempo sila hlasu

PRÍZVUK je výraznejšie vyslovenie slabiky. V slovenčine je prízvuk zvyčajne na prvej slabike slova. Pri 4- a viacslabičných slovách je ešte jeden - vedľajší prízvuk: Anna, peniaze, električka, pospomínali, povyskakovali. Neprízvučnými slovami sú krátke tvary zámen (príklonky) a tvary slovesa byť.

DÔRAZ (VETNÝ PRÍZVUK) je výraznejšie vyslovenie významovo najdôležitejšieho slova vo vete. V pokojnej reči je dôraz na poslednom slove vo vete: No peniaze na lístok som nenašla.

Vetu (výpoveď) zvyčajne začíname tým, čo je známe (východisko výpovede), a končíme tým, čo je nové, najdôležitejšie (jadro výpovede).

Vo vzrušenej reči môže byť dôraz aj na inom mieste vo vete: Našla som peniaze!

PRESTÁVKA (PAUZA) je prerušenie prúdu reči na istý čas.

• prirodzená (fyziologická) prestávka vzniká z potreby nadýchnuť
• významová prestávka býva na týchto miestach:
  • na hranici viet, kde sa píše bodka, otáznik, výkričník: Nemohla som zaplatiť.//
  • na miestach, kde sú slová alebo vety oddelené čiarkou: Hľadala som vo vrecku,/v kabelke,/všade.//
  • vo vete s priamou rečou: ,,Pristupovali, prosím?“/ spýtal sa /
  • po osloveniach a citoslovciach: Mária,/ pomôž mi vstať!// Och,/ kde som to len mohla dať?//
  • za dlhšími úsekmi vety: Potom som s veľkou nádejou čiahla / do malého vnútorného vrecka.

MELÓDIA – je zvukový priebeh vety. Môže byť klesavá, stúpavá a polostúpavá.

Klesavá melódia je v oznamovacích vetách (Mne sa to stalo nedávno.), v rozkazovacích vetách (Nezabudni na to!), v doplňovacích opytovacích vetách (Prečo sa mi nedarí?).

Stúpavá melódia je v zisťovacích opytovacích vetách (Verila by si tomu?).

Polostúpavá melódia je vo vetách alebo medzi vetami, kde je prestávka. Naznačuje, že informácia ešte bude pokračovať (Kto je zvedavý, bude skoro starý.).

RYTMUS v reči vzniká pravidelným striedaním prízvučných a neprízvučných slabík.

• Ak sa strieda jedna prízvučná a jedna neprízvučná slabika, vzniká 2/4
• Ak sa strieda jedna prízvučná a dve neprízvučné slabiky, vzniká 3/4 rytmus.

TEMPO reči je rýchlosť, ktorou vyslovujeme slabiky, slová, vety a celé ústne prejavy. Súvisí s obsahom toho, čo hovoríme. Pomalšie tempo používame pri slávnostných prejavoch, pri výklade a pod. Rýchlejšie tempo používame v bežných rozhovoroch. Každý človek má individuálne tempo reči.

SILA HLASU vyjadruje vzťah hovoriaceho k obsahu reči, k situácii a k adresátovi (počúvajúcemu). Dôležité slová vo vete hovoríme silnejšie (s dôrazom), hlas zosilňujeme, keď chceme niekoho o niečo presvedčiť a pod.

INTERPUNKČNÉ ZNAMIENKA

Kedy a kde ich používame?

Bodka (.) sa píše:

• na konci oznamovacej vety alebo súvetia
• za osamostatneným vetným členom
• za skratkou
• za číslicami, ktoré sa používajú namiesto radovej číslovky

• za veľkým písmenom, ktoré sa používa na označenie skupiny alebo podskupiny
• za číslicami na oddelenie skupiny alebo podskupiny
• ako znamienko na odčlenenie hodín a minút vyjadrených číslicami

Výkričník (!) sa píše na konci rozkazovacích a zvolacích viet, niekedy sa píše aj na konci želacích viet napr.: Beda!

Otáznik (?) sa píše na konci samostatných opytovacích viet: Kde si bol včera?

Tri bodky (...) sa píšu na konci nedokončenej vety, ale aj na začiatku alebo vnútri na miestach, kde sú vynechané slová. Keď sme sa vracali, zrazu … ;…a ústa pili sneh.

Lomka / sa píše:

• v odborných textoch medzi variantnými výrazmi: slovotvorná prípona -ár/-ar/-iar,
• na vyjadrenie vzťahu dvoch veličín: spotreba 6l/100km (šesť litrov na sto kilometrov)

Apostrof (´) sa používa ako:

• znak vynechania hlásky (najmä v poézii): ktos´(ktosi), kedys´(kedysi)
• skrátenie číselných údajov (najmä letopočtu): PF´07, Zlatá prilba´88
• v cudzích vlastných menách a citátových výrazoch: O´Sullivan, Guns N´ Roses

Čiarka (,) sa môže vyskytnúť buď v jednoduchej vete, alebo v súvetí. V jednoduchej vete sa čiarkou oddeľujú rovnorodé výrazy, ak nie sú oddelené spojkou a, i, aj, ani alebo, či. Rovnorodé výrazy tvoria viacnásobný vetný člen: Najväčšie mestá na Slovensku sú Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra. Čiarkou sa oddeľujú od vety aj vysvetľovacie výrazy, ktoré z nejakej príčiny stoja mimo vety. Napr.: Všetky ovocné stromy, jablone, hrušky i čerešne, sme ošetrili hneď na jar.

Bodkočiarka (;) píšeme v dlhších vetách na takých miestach, kde by mohla byť bodka alebo čiarka. Príklad: Dlho do noci sme o tom rozprávali; nikdy na to nezabudnem.

Dvojbodka (:) píšeme vtedy, keď uvádzame heslo, citát, priamu reč alebo niekoľko výrazov. Napr.: Učiteľ povedal:

„Ohybné druhy slov sú: podstatné mená, prídavné mená, zámená …“.

Pomlčka (–– ) je dlhšia ako spojovník, od slov sa oddeľuje medzerami, používa sa medzi slovami a vetami,:

• vo vete s menným prísudkom namiesto sponového slovesa: Mladosť –– radosť, staroba –– choroba.
• pri oddeľovaní vsuviek vo vete: Ranné správy –– najčerstvejšie informácie –– ho zaujímali najviac.
• pri vypočítavaní jednotlivých bodov, napr.: Podstatné mená sa delia na:

–– konkrétne/abstraktné

–– všeobecné/vlastné

• na označenie časového rozpätia: 2000 –– 2010

Spojovník (-) sa používa:

• v zložených vlastných menách: Jozef Gregor-Tajovský,
• v zložených všeobecných podstatných menách: propán-bután,
• v zložených prídavných menách na vyjadrenie zreteľne vydelených častí: bielo-modro-červená (zástava),
• v spojeniach s bližším určením: Poprad-Tatry,
• na vyjadrenie približnosti: dva-tri (dni),
• v spojeniach vyjadrujúcich úplnosť: hory-doly, krížom-krážom,
• na spojeniach častí slov zapísaných číslicami a písmenami: 3-izbový,
• pri rozdeľovaní slov na konci riadka: návštev-

ník,

• na pripojenie pádovej alebo slovotvornej prípony k skratkovými slovami: v TANAP-e.

Spojovník je kratší ako pomlčka, neoddeľuje sa od slov medzerami. Ak slová so spojovníkom rozdeľujeme na konci riadka práve na mieste tohto rozdeľovacieho znamienka, spojovník píšeme na konci prvého riadka aj na začiatku druhého riadka: Rakúsko-

-Uhorsko.

Úvodzovky „“ sa používajú:

• na označenie priamej reči: ,,Vrátim sa skoro,“
• na začiatku a na konci doslovných citátov: ,,Kultúra jazyka na dnešnom vývinovom stupni spočíva v priliehavom a vhodnom, to jest štylisticky správnom vyjadrovaní “
• pri uvádzaní výrazov, ktoré hovoriaci používa v inom než bežnom význame: Je tu tak ,,teplo“, až mi zuby drkocú.

Zátvorky ( ) Do zátvoriek sa dávajú časti, ktoré sú do vety vložené kvôli vysvetleniu alebo doplneniu.