Zámená

Zámená 

Zámená sú plnovýznamové ohybné slová, ktoré samy nepomenúvajú osoby, veci a vlastnosti, ale ich zastupujú alebo na ne odkazujú. Majú vetnočlenskú platnosť, skloňujeme ich.

• Zastupujú podstatné mená (ja, to, ten), prídavné mená (taký, nejaký), číslovky (koľko, toľko), príslovky (tak, tade), ukazujú alebo odkazujú na osobu, zviera, vec, ale aj vlastnosť, privlastňovanie, činnosť, jav, stav (nepomenúvajú javy, iba na ne odkazujú)
• Preberajú gramatické kategórie (rod, číslo, pád) slovného druhu, ktorý zatupujú.
• Plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť
• sú ohybné – skloňujú sa (Pozor! Nie všetky!)
• Majú vetnočlenskú platnosť - vo vete môžu byť tými vetnými členmi ako slová, ktoré zastupujú (podmetom, časťou menného prísudku, predmetom, zhodným prívlastkom),
• V listoch zámená píšeme s veľkým začiatočným písmenom.
• K spodobovaniu nedochádza pri spojení osobného zámena s predložkou s/so, k/ku (s tebou, so mnou, k tebe, ku mne).

DELENIE A SKLOŇOVANIE ZÁMEN:

• osobné - základné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, ony, oni - samostatné skloňovanie

- privlastňovacie: môj, tvoj, náš, váš - vzor môj; jeho, jej, jeho, ich - neohybné

• zvratné - základné: seba, sa - samostatné skloňovanie

- privlastňovacie: svoj - vzor môj

• ukazovacie ten, tá, to, tento, táto, toto, tie, tí, onen- samostatné skloňovanie

taký, onaký, toľký- vzor pekný, tu, tam, vtedy, tak, sem- neohybné

• opytovacie kto? čo?- samostatné skloňovanie aký? ktorý?- vzor pekný, čí?- vzor cudzí kde? kedy? ako? prečo? koľko?- neohybné
• vzťažné: .sú to vlastne opytovacie zámená použité bez otáznika!. Vo vete plnia úlohu spojky. (Viem,

kto príde. Viem, čo urobím.)

• neurčité nejaký, niektorý - vzor pekný

niečí - vzor cudzí niekde, kdesi, ktovieako - neohybné

• vymedzovacie taký istý, iný, každý, samý - vzor pekný

inakší, ničí - vzor cudzí inak, inde, inokedy, vždy, všade - neohybné

Krátke a dlhé tvary osobných základných zámen ja, ty, on

ma/ťa/ho; mi/ti/mu (G/A/D krátky tvar, nie je na prvom mieste): Netýka sa ma/ťa/ho (genitív) to. Vôbec sa mi/ti/mu (datív) to nepáči. Vykreslil ma/ťa/ho (akuzatív) v zlom svetle.)

mňa/teba/jeho; mne/tebe/jemu (G/A/D dlhý tvar je na prvom mieste ): Mňa/Teba/Jeho (G) sa to netýka. Mne/Tebe/Jemu (D) sa to vôbec nepáči. Mňa/Teba/Jeho (A) vykreslil v zlom svetle.)

Krátke tvary so začiatočnou hláskou -ň sa píšu v mužskom rode spolu s predložkami: Zavolaj naňho

(na nepriateľa)! Ponáhľam sa naň (na autobus).

Zvratné základné zámená seba, sa, si – sa vzťahujú na všetky tri osoby vo všetkých troch rodoch a v obidvoch číslach. Keď sú sa, si súčasťou zvratného slovesa, nepovažujeme ich za zámená.

Zvratné privlastňovacie zámeno svoj privlastňuje hociktorej gramatickej osobe, ak je príslušná osoba

predmetom vety: Sestra je spokojná so svojím účesom.

AKO FUNGUJÚ ZÁMENÁ:

Opytovacie zámená sa pýtajú, ostatné odpovedajú. Mnohé sa odvodzujú od opytovacieho zámena.

ČO URČUJEME PRI ZÁMENÁCH:

1. ROD - mužský, ženský, stredný
2. ČÍSLO - jednotné (singulár), množné (plurál)
3. PÁD - nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál
4. VZOR - pekný, cudzí, môj POZOR!: Pri mnohých zámenách sa neurčujú niektoré gramatické kategórie alebo vzor. Niektoré sa vôbec neohýbajú.

Pozor! Zámená ja, ty, my, vy sú bezrodové.

POZOR NA PRAVOPIS ZÁMEN:

• vzor pekný
• ktorý chlapec, aký človek, s ktorým chlapcom, s akým človekom
• ktorí chlapci, akí ľudia (= í pretože = N pl. / = 1. pád č.)
• o ktorých chlapcoch, o akých ľuďoch, s ktorými chlapcami, akými ľuďmi
• vzor môj

Pozor na koncovku -im, -ím v sg. a pl.

dlhé í len v inštrumentáli sg. (s mojím bratom, nad tvojím výzorom...)

krátke i – v datíve, lokáli a inštrumentáli pl. (povedz to mojim rodičom, koľko času venuješ svojim záľubám, rozprával sa o tvojich rodičoch, rozprával sa so svojimi rodičmi, ...)

• zámená ten, tento, ten istý

Pri písaní i/y si môžeme pomôcť vzorom pekný (v zámene tento si iba odmyslíme koncové -to)

• ten chlapec, ten istý človek, s tým chlapcom, s tým istým človekom
• tí chlapci, tí istí ľudia (= í pretože = N / = 1. pád mn. č.)
• tých chlapcov, tých istých ľudí, s tými chlapcami, s tými istými ľuďmi
• neurčité zámená so -si (ktorýsi, čísi...)

Koncové -si je vždy mäkké, keď si ho odmyslíme, zostane nám väčšinou vzor pekný alebo cudzí

• ktorýsi chlapec, akýsi človek, s ktorýmsi chlapcom, s akýmsi človekom
• ktorísi chlapci, akísi ľudia (= í pretože = N pl. / = 1. pád č.)
• o ktorýchsi chlapcoch, o akýchsi ľuďoch, s ktorýmisi chlapcami, akýmisi ľuďmi
• zámeno sami, sami / samí, samý: väčšinou vo význame opustený alebo bez pomoci
• -i sa píše v životnom mužskom rode,
• -y v neživotnom mužskom rode,
• -y v ženskom a strednom rode (ako radi, rady)
• N sg. / = 1.pád j.č./: Chlap tam stál sám. Dub stál sám.. Žena zostala sama. Dieťa zostalo samo.
• N pl. / = 1.pád mn.č./: Chlapi tam stáli sami. Duby tam stáli samy. Ženy si samy pomôžu. (nie samé !!!) Deti tam stáli samy. (nie samé !!!)
• ostatné pády - zámeno sami, sami / samí, samý všade sa píše: -ý Nechali ich tam samých. Nepočítali s nimi samými. O nich samých sa
• zámeno samý - vo význame mnoho vecí toho istého druhu, väčšinou stojí pred podstatným menom ako prívlastok

• -i/y sa píše podľa vzoru pekný
• N sg.: Krčma bola samý Námestie bolo samá žena. V škôlke to je samé dieťa.
• N pl.: V krčme boli samí Na námestí boli samé ženy. V škôlke sú iba samé malé deti.
• ostatné pády - zámeno samý všade sa píše: -ý Videli sme tam samých Kvety dostala od samých pekných mužov. Kamarátil sa so samými dievčatami.