Slovesá

Slovesá 

Slovesá sú plnovýznamové ohybné slová (časujeme ich). Vyjadrujú činnosť alebo stav (čo robí? čo sa s ním deje? Majú vetnočlenskú platnosť.

ROZDELENIE:

A/ zvratné – ich súčasťou sú slová (zvratné zámená) sa a si. Slovo sa znamená sám seba (umyť sa, obúvať sa) alebo medzi sebou (hádať sa, naháňať sa). Slovo si znamená sám sebe (veriť si, dopriať si) alebo medzi sebou, navzájom (rozumieť si, pomáhať si).

nezvratné – ich súčasťou nie sú slová sa a si.

B/ plnovýznamové – pomenúvajú osobitné deje, činnosti, stavy

1. stavové

1. činnostné

neplnovýznamové nepomenúvajú osobitné deje, činnosti alebo stavy, spresňujú význam slovesa, pred ktorým stoja, spájajú sa s neurčitkom plnovýznamového slovesa.

Plnovýznamové slovesá sa delia na:

činnostné - pomenúvajú činnosť; vyjadrujú, čo robí osoba, zviera alebo vec (žiak kreslí, pes šteká) stavové - pomenúvajú stav; vyjadrujú, čo sa s osobou, zvieraťom alebo vecou deje (žiak zbledol, výkres sa belie).

Činnostné plnovýznamové slovesá sa členia na predmetové a bezpredmetové

Predmetové slovesá vyjadrujú, že dej slovesa sa prenáša na predmet, zasahuje ho: darovať (knihu).

Členia sa na:

• prechodné, ktoré majú predmet v akuzatíve bez predložky: piť (vodu)
• neprechodné, ktoré majú predmet v akuzatíve s predložkou alebo v ostatných pádoch: prekážať (bratovi), pohnevať sa (so súrodencom)

Bezpredmetové slovesá vyjadrujú, že dej sa neprenáša na predmet: Otec spí. Zvon bije.

Neplnovýznamové (pomocné) slovesá sa členia na:

• sponové - byť, bývať, stať sa, ostať, ostávať, prísť; Používajú sa v spojení s neslovesným výrazom (podstatným menom, prídavným menom, číslovkou, príslovkou), sú súčasťou slovesno-menného prísudku: Dnes je Noci tu bývajú chladné. Ostala prekvapená. Prišlo mi to ľúto.
• modálne - môcť, mať, musieť, chcieť, dať, dať sa, vedieť, smieť; používajú sa na vyjadrenie vôle, povinnosti, možnosti alebo schopnosti konať dej: môžeš odísť, má odísť, musíte odísť, chce odísť, dá sa odísť, nevie odísť, smiem odísť?
• fázové - začať, začínať, ostať, ostávať, prestať, prestávať, pribrať sa, púšťať sa; Používajú sa na vyjadrenie fázy v priebehu deja: začal bežať, začína svitať, ostal sedieť, prestáva pršať, pribrali sa stavať, púšťa sa chodiť
• limitné - ísť, mať; Používa sa na vyjadrenie stavu pred uskutočnením deja: Išlo ma rozhodiť od Už by malo svitať.

SLOVESNÉ TVARY

podľa zloženia

1. jednoduché slovesné tvary - jedno slovo (píšem, píš, napíšem, napíš)

POZOR! Zvratné slovesá sú jednoduchými slovesnými tvarmi!

1. zložené slovesné tvary - viac častí (slov) (písal som, budem písať, písal by som, bol by som písal) Zložené tvary slovies považujeme za jeden slovesný tvar (chcel by som, potreboval by som). POZOR! Zloženými slovesnými tvarmi sú aj tvary 3. osoby minulého času! písal, písala, písalo, písali.

podľa určitosti

1. určité slovesné tvary - vieme určiť spôsob a čas (píšem, blýska sa). Sú to tvary oznamovacieho,

podmieňovacieho a rozkazovacieho spôsobu a prítomného, minulého a budúceho času: počúvam, počúval by som, bol by som počúval, počúvaj! počúval som, budem počúvať.

1. neurčité slovesné tvary - nevieme určiť spôsob a čas
   1. neurčitok (infinitív) písa–ť
   2. prechodník píšu–c

c) činné príčastie prítomné píšu–ci (skloňuje sa podľa vzoru cudzí)

1. činné príčastie minulé písa–vší (skloňuje sa podľa vzoru cudzí)
2. trpné príčastie písa-ný (kresle-ný, sia-ty) (skloňuje sa podľa vzoru pekný)

f) slovesné podstatné meno písa–nie (skloňuje sa podľa vzoru vysvedčenie)

POMÔCKA! Prechodník a činné príčastie prítomné sa tvoria od 3.os.pl. +prípona, ostatné od neurčitku odtrhneme -ť a pridáme príponu -c.

POZOR! Pri neurčitých slovesných tvaroch sa dá často určiť aj menný rod, pád, vzor (napr. kosená- ženský rod, sg., N, pekný.)

SLOVESNÉ GRAMATICKÉ KATEGÓRIE (Čo určujeme pri slovesách)

osoba, číslo, čas, slovesný spôsob, slovesný vid, slovesný rod

1. OSOBA

1. ČÍSLO jednotné (singulár) – ja píšem / množné ( plurál) – my pracujeme

23

• ČAS

1. minulý - čítal som, prečítal som
2. prítomný - čítam
3. budúci - budem čítať, prečítam
4. SLOVESNÝ SPÔSOB
5. oznamovací (indikatív)– oznamujeme ním, že dej prebieha, prebiehal alebo bude prebiehať, teda používa sa v prítomnom, minulom alebo budúcom čase: Meškám. Meškal som. Budem meškať.
6. rozkazovací (imperatív) dávame ním rozkazy, príkazy, vyjadrujeme požiadavky, žiadosti. Používa sa iba v prítomnom čase, ale zvyčajne má aj budúci význam. V písanej podobe označujeme vety, v ktorých ho použijeme interpunkčným znamienkom - výkričníkom (!). Tvorí sa iba v 2. osobe singuláru a v 1. a 2. osobe plurálu. Ukáž! Ukážme! Ukážte!
7. podmieňovací (kondicionál) vyjadrujeme ním podmienku, za ktorej sa dej koná alebo by sa mal konať. Jej znakom je častica by. Volal by som, keby... Bol by som volal. Používame ho v prítomnom čase (sloveso v minulom čase + častica by; cestoval by som, kúpili by sme) a v minulom čase (sloveso v minulom čase + častica by + sloveso byť v minulom čase; napr. bol by som cestoval, boli by sme kúpili).
8. SLOVESNÝ VID
9. dokonavý - vyjadruje ukončený dej (nakúpiť, prepísať, urobiť), budúci čas sa u nich tvorí jednoduchým slovesným tvarom (odpíšem, prepracujem); dokonavé slovesá nemajú prítomný čas. (prečítal som – minulý čas, prečítam – budúci čas).
10. nedokonavý - dej je neukončený, stále prebieha (písať, nakupovať, prepisovať); budúci čas sa u nich zväčša tvorí zloženým slovesným tvarom (budem pracovať, budem prepisovať).

Pomôcka: Pre správne rozlíšenie využijeme sloveso budem + neurčitok slovesa. Keď má takéto spojenie zmysel = nedokonavý vid (budem pracovať), keď vznikne nezmysel= dokonavý vid (budem prepracovať).

1. SLOVESNÝ ROD
2. činný – pôvodca deja (podmet) sám vykonáva dej (Mama varí obed.)
3. trpný - podmet nevykonáva dej, je ním zasiahnutý
   • zvratný trpný rod (sa): Obed sa varí.
   • opisný trpný rod (byť + trpné príčastie): Obed je varený.

Z PRAVOPISU SLOVIES

1. Zhoda podmetu (vy) s prísudkom (ste videli ) pri vykaní

Zámeno sa zhoduje so slovesom vo funkcii prísudku.

Správne: Vy ste to tiež videli pani Nováková? zámeno pre 2.os.pl. - sloveso v 2.os.pl.

Nesprávne: Vy ste to tiež videla, pani Nováková?

2. Písanie i/y v slovesných tvaroch

a/ základ slova vo vybraných slovách - slovesách v rozkazovacom spôsobe si zachováva písanie y:

1. pl.prítonmého času: kryj-ú, umyj-ú, rozkazovací spôsob: kry! umy! - slovotvorný základ;

Ale: gramatická prípona -i potr-ú (potri!) urč-ia (urč, urči)

b/ gramatická prípona

• všetky slovesné tvary okrem trpného príčastia v N sg. (pečený, varený, ale v N pl. chlapci boli u nich

varení-pečení) majú v gramatickej prípone -i/-í: robí, kreslí, dotkni sa! volili;

• slovesá v trpnom rode sa skloňujú podľa vzoru pekný, napr.: Nebuďte pripečení! Si najedený? c/ samostatná morféma by v podmieňovacom spôsobe sa píše osobitne: bola bysa umyla. Poznámka: morféma by býva aj nesamostatná:
• je súčasťou spojky: keby sa bol umyl, akoby sa umyl; - častice: kiežby sa umyl.

3. Výnimka z rytmického zákona

Rytmické krátenie alebo rytmický zákon je rytmické striedanie dĺžok - zmena dlhej slabiky na krátku po predchádzajúcej dlhej slabike. Výnimka z rytmického zákona nastáva vtedy, keď po dlhej slabika nasleduje opäť dlhá slabika.

Výnimky: 3. os. pl. prítomného času: typ chvália, chránia; prechodník: chváliac, chrániac. Ale: činné príčastie: vládnuci, píšuci.