Predložky

Predložky

Predložky sú neplnovýznamové neohybné slová. Pomáhajú nám pri skloňovaní podstatných, prídavných mien, zámen a čísloviek. Nepíšeme ich spolu so slovom, ktoré skloňujeme! Nemajú vetnočlenskú platnosť.

Delia sa na:

prvotné

jednoduché: bez, cez, do, k, medzi, na, o, od, okrem, po, pod, pre, pred, pri, proti, s/so, u, v/vo, z/zo, za

zložené: popod, ponad, popri, spopod, sponad, spoza, pomedzi, spomedzi

druhotné vznikli z iných slovných druhov

z podstatných mien: vďaka, vinou, zásluhou, v záujme, vzhľadom na, začiatkom, koncom, v zmysle

z prísloviek: blízko, mimo, povyše, okolo, zarovno, pozdĺž, vôkol

zo slovies: začínajúc, končiac, počnúc, nehľadiac na

Predložky s, z, v, k kvôli výslovnosti niekedy priberajú samohlásku o alebo u, a to pred slovom, ktoré má v prvej slabike rovnakú alebo výslovnostne podobnú spoluhlásku ako predložka: zo záhrady, vo vani, ku garáži, zo školy, so sestrou, vo svojej, ku skrini. Tento jav sa nazýva vokalizácia predložiek / vokál = samohláska /.

Jednotlivé predložky sa viažu s týmito pádmi:

G – bez, do, od, u, z, zo, spod, sponad, spomedzi, prostred, podľa, niže, vrátane...

D – k, ku, proti, naproti, voči, kvôli, napriek...

A – cez, pre, na, nad, medzi, pod, o , v...

L – pri, popri, o, v, na, po...

I – s, so, za, medzi, pod, pred, nad...