Rečnícky štýl

Rečnícky štýl

Charakterizujte rečnícky štýl. Charakterizujte agitačné žánre rečníckeho štýlu: politickú a súdnu reč. Vymenujte náučné žánre rečníckeho štýlu a bližšie popíšte: prednášku, referát a diskusný príspevok. Vymenujte príležitostné žánre rečníckeho štýlu a vysvetlite kompozíciu slávnostného otvorenia podujatia. Popíšte autorský zámer pri jednotlivých žánroch rečníckeho štýlu.

cieľové pojmy: diskusný príspevok, príležitostné prejavy: slávnostné otvorenie podujatia, autorský zámer, agitačný prejav: politická reč, súdna reč, náučný prejav: prednáška, referát

REČNÍCKY ŠTÝL

Žánre rečníckeho štýlu delíme na agitačné, náučné a príležitostné.

AGITAČNÉ žánre náučného štýlu

1. a) politická reč (parlamentný, politický prejav)
2. b) súdna reč (reč obhajoby, reč obžaloby)

Autorským zámerom pri agitačných žánroch je:

1. ovplyvniť
2. presvedčiť
3. získať publikom

a) POLITICKÁ REČ (agitačný prejav)

V parlamentnom prejave, v agitačnom predvolebnom prejave na zhromaždení voličov dominuje autorský zámer presviedčať o správnosti tvrdení rečníka, získavať ľudí na svoju stranu (pomocou rôznych argumentov).

Politický prejav obsahuje kritiku, iróniu, často aj výsmech opozičnej strany, posmešnú parafrázu, usvedčujúcu citáciu.

Vyžaduje od rečníka pohotovosť a dobre zvládnuté verbálne i neverbálne prostriedky jazykovej komunikácie. Slabý rečník presvedčí o svojej pravde menej ľudí.

b) SÚDNA REČ (agitačný prejav)

Súdna reč je viac ako iné prejavy založená na presviedčaní a argumentácii. Opakujú sa tu celé bloky textu a vytvárajú tak klišé (pojednávanie bolo odročené, obžalovaný sa necíti byť vinným, uložil obžalovanému trest v dolnej hranici sadzby, súd nenašiel žiadne pochybenie v posúdení prípadu). Jazykové vyjadrovanie je komplikované, autori sa často odvolávajú na zákon a citujú ho, interpretujú ho, predkladajú dôkazový materiál.

Reč obžaloby (záverečná reč prokurátora / žalobcu), reč obhajoby (záverečná reč obhajoby) sú učebnou látkou na právnickej fakulte.

NÁUČNÉ žánre rečníckeho štýlu

a) monologické

prednáška

• prezentácia projektovej práce
• náboženský prejav, kázeň (homília)

referát

• koreferát – druhý, doplňujúci referát o tej istej veci

b) dialogické, situačné
diskusný príspevok

• polemická príspevok – polemika – spor vzdelaných ľudí, rečníci sú presvedčení o svojej pravde a snažia sa vyvrátiť názor iných, kritiku názoru iných musia podložiť argumentmi, autori sú v replikách veľmi osobní, ale musia sa snažiť vyvarovať zosmiešňovania či urážania tých, s ktorými nesúhlasia
• debatný príspevok – debata – pokojné vymieňanie názorov, môžeme počúvať a nezapojiť sa, jej cieľom nie je zjednocovať názory, nemá vopred stanovenú formu, rešpektuje zásady jazykovej komunikácie, hlavne princíp zdvorilosti

Autorským zámerom pri náučných žánroch je

1. podať informácie
2. objasniť nové poznatky

PREDNÁŠKA (náučný prejav)

Autorským zámerom náučných rečníckych prejavov je podať informáciu, inštruovať poslucháčov, ako vykonať nejakú činnosť, objasniť nové poznatky tak, aby im prijímatelia porozumeli. Práve zámer naučiť vyžaduje jasnú kompozíciu prejavu (úvod, jadro, záver), v ktorom musí byť zastúpená aj motivácia.

Podľa úrovne poslucháčov autor volí náročnosť a štruktúru textu. Pri náročnejších prednáškach dostanú poslucháči vopred tézy (sylaby) prednášky.

Prednáška má klasické trojčlenné členenie:

1. úvod – oslovenie, nadviazanie kontaktu, predstavenie obsahu, cieľa a postupu výkladu, kľúčové pojmy
2. jadro – vysvetlenie jednotlivých myšlienkových celkov a odôvodnenie tvrdení, argumentácia, po každom celku môžu nasledovať názory iných vedcov, vlastný názor prednášajúceho a príklady
3. záver – zhrnutie hlavných myšlienok, využitie v praxi, tipy na podrobnejšie štúdium,

Po ukončení prednášky je priestor na otázky.

Prednáška sa môže čítať z rukopisu, autor však využíva všetky prozodické vlastnosti reči a sleduje, ako poslucháči prijímajú jeho text. Ak by prednáška trvala viac ako 45 min. musí byť prerušená prestávkou.

REFERÁT (náučný prejav)

Je to písomný žáner, no predpokladá ústne prednesenie pred publikom.

1. Administratívny referát – správa o činnosti organizácie, základom je výpočet faktov.
2. Odborný referát – informácie o čiastkových výsledkoch výskumu, je určený užšiemu okruhu záujemcov o danú problematiku. Slúži predovšetkým ako podklad na diskusiu. Referáty, ktoré odznejú na vedeckej konferencii bývajú neskôr publikované v zborníkoch.
3. Školský referát – spracúva známe a dostupné poznatky. Častou témou školských referátov bývajú diela niektorých spisovateľov. Tieto referáty informujú o námete, postavách, žánri, kompozícii, môžu obsahovať aj hodnotenie diela v porovnaní s inými dielami tohto autora. Nejde však o podrobnú analýzu diela.

Kompozícia referátu

Referát má trojčlennú kompozíciu: úvod, jadro, záver, má kratšie vety, vecný, objektívny, presný jazyk, zreteľne formulované myšlienky.

Úvod – meno autora, názov práce

Jadro – definícia, vymenovanie typických znakov, dielo, autor...

Záver – cieľ referátu a jeho splnenie

DISKUSNÝ PRÍSPEVOK

Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu, vyjadruje sa v ňom vlastný názor účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Diskusný príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny.

Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente...

Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje – zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.

Druhy diskusie:

rozhodovacia, administratívna diskusia – je to výmena názorov na istú tému, s cieľom dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore (napr. v triede diskutujete o tom, kam pôjdete na výlet. Na záver musíte odhlasovať väčšinový názor). Diskusia sa teda organizuje preto, aby sa našli čo najlepšie riešenia problému, ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.

vedecká diskusia – má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor. Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý slúži ako študijný materiál pre mnoho ľudí.

Diskusia môže byť riadená vedúcim diskusie, alebo neriadená, voľná, alebo panelová v televízii so zapojením odborníkov, prítomného obecenstva a televíznych divákov – účastníci reagujú na otázky. Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý poslúži ako študijný materiál pre mnoho ľudí. Na vedeckej konferencii sa nehlasuje za väčšinový názor.

PRÍLEŽITOSTNÉ žánre náučného štýlu , monologické

1. Slávnostný prejav alebo príhovor (pri výročí vzniku Slovenskej republiky, pri odhalení pamätnej tabule)
2. súkromný prejav alebo príhovor (blahoželanie, gratulácia, prípitok, sobášny, smútočný prejav)
3. informačný prejav (sprievodcovský, moderátorský, dlhší reklamný spot, výzva, zákaz)
4. rámcový prejav alebo príhovor (otvárací, záverečný prejav na zasadnutí študentskej rady)

Autorským zámerom pri príležitostných žánroch je:

1. sprevádzať publikum v rôznych fázach programu akcie (otvárací prejav, uvítací prejav, moderátorský prejav – ak jeden zo študentov sprevádza kultúrnym programom, záverečný prejav
2. vzbudzovať emócie (smútočný prejav)
3. vytvárať dôstojnú, smútočnú alebo slávnostnú atmosféru (rozlúčkový prejav)

Prejav – je dlhší jazykový útvar, má úvod, jadro, záver, trvá od 10 do 45 min, dlhší ako hodinu je zbytočný, prijímatelia ho nedokážu vnímať

Príhovor – stručný jazykový útvar, bez výrazného členenia na úvod, jadro, záver, trvá do 5 min

Prívet – veľmi krátky útvar, uvítanie hosťa

Pri slávnostných prejavoch nepoučujeme, nepresviedčame, neupozorňujeme na zápory osobnosti oslávenca alebo inštitúcie, ktorá má výročie, vyzdvihujú sa pozitíva, o ostatnom sa taktne pomlčí

SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE PODUJATIA (príležitostné prejavy)

V školskom prostredí sa stretávame s rečníckymi prejavmi pri stužkovej slávnosti.

Používame tu vlastné hodnotenie aktuálnych javov (subjektívno-objektívny prístup, subjektívny pohľad na objektívne javy): „verím, že... želám... spomínam si... dúfam... prajem... dovoľte mi...“

Kompozícia príhovoru:

1. oslovenie
2. úvod
3. jadro
4. záver

Oslovenie: oslovujeme oslávencov, príbuzných, najvýznamnejších hostí, jubilanta, darcu.

Najskôr oslovujeme jubilanta, potom dávame prednosť hosťom pred domácimi. Pri oslovení dávame prednosť ženám, ak sú všetci „funkčne“ na jednej úrovni. Pri „funkčne“ zmiešanej spoločnosti oslovujeme ako prvého najvyššie postaveného človeka (Vážený pán minister, pani riaditeľka, vážený profesorský zbor, milí spolužiaci!). Oslovenie môžeme v rečníckom prejave zopakovať.

Úvod: pomenovanie udalosti, pre ktorú je prejav určený, dôvod oslavy, objasnenie príležitosti, pri ktorej sa prejav koná (stretli sme sa dnes na slávnosti, na ktorú sme čakali...) môže tu byť aj nepresná citácia: Ktosi raz povedal:... alebo „O chvíľu budeme počuť posledné zvonenie“.
Jadro:

objasnenie pojmov (Stužková slávnosť je slávnosťou študentov už od 16. stor. ...)

analýza – rozoberanie témy, vysvetľovanie jednotlivých zložiek, hodnotenia obdobia (Štyri roky, ktoré sme prežili...)

porovnanie, zovšeobecnenie, podloženie tvrdenia citátom (naša najväčšia vďaka patrí...ako by sme dnes nemohli nespomenúť... stojíme tu pred vami ako tisíce iných... pred desiatkami rokov ste aj vy, naši drahí rodičia... po dnešnom slávnostnom dni precítime slová básnika: „Postoj, chvíľa, si krásna!“)

predpoklad – vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia, hypotézy autora (som presvedčený, že všetci z nás...)

autor rozvíja myšlienku citátu,

autor smeruje od spomienok k budúcnosti, minulosť (detské hry), budúcnosť (klopanie na bránu dospelosti, prvý let, budúce úspechy), využitie kontrastu ako nosného prostriedku (minulosť – budúcnosť, radosť – strach, prvýkrát sme stisli kľučku – posledné zvonenie, niečo sa končí, iné sa začína)

Záver: zopakovanie oslovenia, vyslovenie vďaky, výzva, poďakovanie.

„Dovoľte mi ešte raz vám zapriať... Rozlúčime sa slovami básnika:...(citát) Na záver by som ešte chcel... To je všetko, čo som chcel povedať...“