Morfologická a syntaktická rovina jazyka

Morfologická a syntaktická rovina jazyka 

Tvarová/morfologická rovina jazyka je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa stvárňujú slová a výpovede.

Morfologická a syntaktická rovina jazyka tvorí gramatiku jazyka. Jazykovedná disciplína sa nazýva morfológia (tvaroslovie).

Gramatickým tvarom slova nazývame vlastnosť slova vyjadriť gramatický význam. Napríklad čítame je gramatický tvar, ktorý vyjadruje 1. osobu plurálu prítomného času; podobne ako otcovi vyjadruje mužský rod, životný, singulár, datív.

Gramatickým tvarom možno chápať každú konkrétnu podobu nejakého slova, ktoré má svoj lexikálny význam a gramatický význam.

GRAMATICKÉ KATEGÓRIE

Gramatická kategória je základná jednotka gramatickej stavby jazyka. Je to gramatický význam slova, ktorý sa uplatňuje vo vete a vyjadruje pomocou ohýbacích prípon (rod, pád, číslo, osoba, čas, spôsob, slovesný vid). Delia sa na menné a slovesné.

MENNÉ GRAMATICKÉ KATEGÓRIE:

Rod - mužský, ženský, stredný

Podľa gramatickej kategórie rodu sa podstatné mená zaraďujú do 12 vzorov. Osobitne sa skloňujú: pani, gazdiná, mať, kuli,

Životnosť - pri podstatných menách mužského rodu

Číslo - rozlišujeme jednotné a množné. Niektoré podstatné mená majú pomnožné číslo(nie sg.)

Pád - vzťahy vo vete (medzi slovami) pri plnovýznamových slovách (N,G,D,A,L,I + vokatív)

Vzor - pre správne používanie gramatických tvarov zaraďujeme podstatné mená do vzorov

SLOVESNÉ GRAMATICKÉ KATEGÓRIE:

Osoba – prvá, druhá, tretia

Číslo – jednotné (singulár), množné (plurál)

Čas - prítomní, minulí, budúci

Slovesný vid - vyjadruje, že slovesný dej sa uvedomuje ako:

1. prebiehajúci, neohraničený - nedokonavý vid ( skáčem ) =>má všetky 3 časy

1. ohraničený celok - dokonavý vid (skočil som)=>len minulý +budúci, ktorý má tvar prítomného času

Spôsob - oznamovací, podmieňovací, rozkazovací

Slovesný rod: a) pôvodca deja je gramatickým podmetom vety - činný rod

1. b) pôvodca deja nie je podmetom, podmet je dejom zasahovaný - trpný rod

Slovné druhy rozdeľujeme podľa lexikálnych vlastností (podľa významu):

PLNOVÝZNAMOVÉ:

Podstatné mená Prídavné mená Zámená

Číslovky Slovesá Príslovky

NEPLNOVÝZNAMOVÉ:

Predložky Spojky Častice Citoslovcia

Slovné druhy rozdeľujeme podľa syntaktických vlastností (podľa vetnočlenskej platnosti):

MAJÚ VETNOČLENSKÚ PLATNOSŤ – sú teda vo vete vetnými členmi: Podstatné mená

Prídavné mená Zámená Číslovky Slovesá Príslovky

NEMAJÚ VETNOČLENSKÚ PLATNOSŤ – nie sú teda vo vete vetnými členmi: Predložky

Spojky Častice Citoslovcia

Jednotné číslo alebo singular je gramatická kategória, ktorá označuje skutočnosť, že ide o jeden kus. Používa sa tak pri podstatných menách, prídavných menách, zámenách, ako aj pri slovesách.

Množné číslo alebo plurál je gramatická kategória, ktorá označuje skutočnosť, že ide o viac ako jeden kus. Použitie je rovnaké ako pri singulári.

Pádmi sa vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami. Na určenie pádov slúžia pádové otázky.

Nominatív Kto? Čo?

Genitív Koho? Čoho?

Datív Komu? Čomu?

Akuzatív Koho? Čo?

Vokatív = oslovenie (Bože, majstre, …) , nepoužíva sa

Lokál Kom? Čom?

Inštrumentál Kým? Čím?

Podľa vzoru kuli skloňujeme životné podstatné mená mužského rodu cudzieho pôvodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na samohlásky –i, -í, -y, -e, -ä, -ö, -ü.

Podľa vzoru gazdiná skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré boli utvorené od mužských podstatných mien, napríklad stryná, cisárovná a pod.

Zámená môžu byť:

• OSOBNÉ

základné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, ich, náš, váš

• ZVRATNÉ základné: seba, sa privlastňovacie: svoj

• UKAZOVACIE: ten, tento, tamten, onen, taký, takýto, onaký, toľký, ...
• OPYTOVACIE: kto? čo? aký? ktorý? čí? kde? kedy? ako? prečo?
• NEURČITÉ: niekto, niečo, nejaký, niektorý, niečí, dakto, dačo, ktosi, čosi, kdesi, ...
• VYMEDZOVACIE: taký istý, iný, inakší, všetok, nikto, nič, žiaden, sám, samý, nič, ...

Skupinové číslovky: Vyjadrujú samostatne chápané javy s dôrazom na každú jednotlivú osobu alebo vec (dvoje detí, pätoro obrusov, troje lavíc, šestoro koní...).

Prítomný čas možno použiť aj na vyjadrenie minulosti, napríklad „Roku 1348 zakladá Karol IV. univerzitu”, jedná sa tak o historický prézent.

Prechodník je neurčitý slovesný tvar, ktorý vyjadruje sprievodný dej súvisiaci s hlavným dejom vety.

Neplnovýznamové slovesá sú slovesá, ktoré samy nepomenúvajú osobitné deje, činnosti a stavy. Nemajú úplný význam, spresňujú význam slovesa, pred ktorým stoja. Neplnovýznamové slovesá sú len pomocnými slovesami.

Delia sa na:

MODÁLNE – vyjadrujú vôlu, chuť

FÁZOVÉ – vyjadrujú jednotlivé fázy priebehu deja

SPONOVÉ – vyjadrujú v spojení s plnovýznamovým slovesom jeho platnosť ako stavu

Priraďovacie spojky spájajú rovnocenné slová. Delia sa na:

ZLUČOVACIE – a, i, aj, ani, či

STUPŇOVACIE – ba, nielen, ale aj VYLUČOVACIE – alebo, buď ODPOROVACIE – ale, no, a