Vety podľa obsahu, zloženia a členitosti

Vety podľa obsahu, zloženia a členitosti

Veta = základná komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca významový a formálny celok

Vety podľa obsahu (modálnosti)

a/ oznamovacia veta: oznam, konštatovanie Urobil som si domácu úlohu.

b/ opytovacia veta:

zisťovacie otázky (odpoveď áno alebo nie) Urobil si si domácu úlohu? Áno. / Nie.

doplňovacie otázky (odpovedáme celou vetou) Z čoho máš domácu úlohu? Z matematiky. / Zo slovenčiny.

c/ rozkazovacia veta: príkaz, zákaz Urob si domácu úlohu!

d/ želacia veta: želanie, pozdrav, blahoželanie (často častica by) Bodaj by to tak bolo! Pekný deň! Nech sa ti darí.

>>> Všetky druhy viet môžu mať aj formu zvolania!

Ide to! Čo si to urobil? Musím vyzdravieť. (zvolanie sa v ústnom prejave vyjadrí zvýraznenou intonáciou)

a/ jednoduchá veta: obsahuje jeden prísudok

Vety podľa zloženia

• holá veta (iba hlavné vetné členy) Mama varí.

• rozvitá veta (aj vedľajšie vetné členy) Moja mama varí

- s viacnásobným vetným členom Mama, brat a ja varíme obed.

b/ súvetie: obsahuje viac prísudkov

- jednoduché súvetie (2 vety)

θ priraďovacie súvetie: vety sú gramaticky rovnocenné, spojené priraďovacou spojkou alebo bezspojkovo

✗ zlučovacie = Mama varí a perie.

✗ stupňovacie = Mama nielen varí, ale aj perie.

✗ odporovacie = Mama varí, ale neperie.

✗ vylučovacie = Mama alebo varí, alebo perie.

θ podraďovacie súvetie: hlavná veta je nadradená, vedľajšia veta podradená, vedľajšia veta je vetným členom hlavnej vety (hlavnou vetou sa môžeme opýtať, vedľajšou odpovedať)

✗ podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou prívlastkovou

Tu je dom, v ktorom bývam. (Aký je to dom? V ktorom bývam.)

✗ podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou predmetovou

Mali by sme sa rozprávať o tom, čo nás trápi. (O čom by sme sa mali rozprávať? O tom, čo nás trápi.)

✗ podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou príslovkovou (miestna, časová, spôsobová, príčinná)

Budeme čakať tam, kde sme sa dohodli. (Kde budeme čakať? Tam, kde sme sa dohodli.)

Chráni ho, lebo ho má rada. (Prečo ho chráni? Lebo ho má rada.)

✗ podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou podmetovou

Hnevalo ma, že ju tu nevidím. (Čo ma hnevalo? Že ju tu nevidím.)

Kto nič nerobí, nič nepokazí. (Kto nič nepokazí? Kto nič nerobí.)

✗ podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou prísudkovou

Peter je taký, že sa s každým porozpráva. (Aký je? Taký, že sa s každým porozpráva.)

• zložené súvetie (3 a viac viet) Nevedel, čo sa sa deje, a preto odišiel. Ak nezlezieš, spadneš a rozbiješ si

Vety podľa členitosti

a/ dvojčlenná veta = obsahuje podmet a prísudok

• úplná dvojčlenná veta (vyjadrený podmet) Tomáš nechcel ísť do obchodu.

• neúplná dvojčlenná veta (nevyjadrený podmet) Nechcel ísť do

b/ jednočlenná veta = neobsahuje podmet a prísudok, iba vetný základ

>>> Jednočlennými vetami pomenúvame prírodné javy a úkazy, fyzické a duševné stavy, názvy, výkriky, prejavy citov a pocitov, nápisy, príkazy a zákazy.

• slovesná jednočlenná veta (vetný základ = sloveso)

Sneží. Blýska sa. Zle sa mu spalo. Nechce sa mi vstávať.

• neslovesná jednočlenná veta (vetný základ = podstatné meno, príslovka, citoslovce, prídavné meno, častica)

Mestský úrad. Joj! Výborne. Prísne tajné! Pýcha a predsudok. Lekáreň. Mami!