Neohybné slovné druhy (stručne)

Neohybné slovné druhy

PRÍSLOVKYNa príslovky sa pýtame otázkami:

 miesta (blízko) kde?

 času (zajtra) kedy?

 spôsobu (sklamane) ako?

 príčiny (nevedomky) prečo?

Príslovky môžu vznikať:

– z prídavných mien pomocou slovotvorných prípon – o, – e, – y (poctivo, statočne, anglicky)
- z podstatných mien (večer, náhodou)
- z predložky + podstatného mena / píšeme ich spolu / (naoko, spamäti)

– z predložky + prídavného mena / píšeme ich spolu alebo osobitne / (na bielo / nabielo)
- zo slovesa (ležmo, idúcky)
- z inej príslovky (dodnes)
Príslovky odvodené z akostných prídavných mien stupňujeme:
Pri stupňovaní nepravidelných prísloviek nastávajú zmeny v koreni.

PREDLOŽKY

Vyjadrujú predmetové, príslovkové a prívlastkové vzťahy.
Používajú sa iba v spojení s podstatnými menami, zámenami a číslovkami v určitom páde.

Poznáme predložky:

 prvotné (od, k, s, pred)  druhotné – môžu byť aj inými slovnými druhmi (okolo, okrem, uprostred)
 jednoduché (do, k, blízo)  zložené (ponad, spod, vnútri)
Kvôli plynulej výslovnosti sa k predložkám, ktoré sa končia spoluhláskou (s, z, v, k, od, pod, nad), niekedy pridáva samohláska (vokál) -o alebo –u. Pred tvarmi zámena ja sa predložky vokalizujú vždy (ku mne)

SPOJKY

Spájajú slová alebo vety a vyjadrujú vzťah medzi nimi. Delíme ich na:
 priraďovacie – spájajú rovnocenné slová a vety
o zlučovacie(a, i, aj, ani, alebo, či) – nepíšu sa pred nimi čiarky
o stupňovacie (ba, ba aj, nielen, ale aj)
o odporovacie (ale, no, jednako)
o vylučovacie (alebo, buď, či)
 podraďovacie – spájajú slová a vety, ktoré sú v podriadenom alebo nadriadenom vzťahu
(že, aby, keď, ako, ak, pretože, keby, lebo)
 spájacievýrazy – vzťažné zámená v podraďovacích súvetiach (ktorý, aký, čo ako, kde)

ČASTICE

Vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vecnému obsahu výpovede
 uvádzacie
 pripájacie (A mne to nepovieš?)
 pobádacie (Aby si nemeškal!)
 vytyčovacie
 vysvetľovacie (ako, aspoň, navyše)
 hodnotiace (akiste, asi, sotva)
 zdôrazňovacie (akurát, áno, najmä)

CITOSLOVCIA

Citoslovcia sú slová vyjadrujúce city, vôľu alebo rozličné zvuky. Sú to slová – vety: Psst! Hurá! 
 vlastné(ajáj, och, jaj)  zvukomalebné(brnk, cupi-lupi, kvá)
 prvotné  druhotné (utvorené zo slovies – hybaj, alebo podstatných mien – božemôj)