Neohybné slovné druhy (stručne)
Typ práce: Učebné poznámky
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 025
Uložení: 81
Neohybné slovné druhy
PRÍSLOVKYNa príslovky sa pýtame otázkami:
miesta (blízko) kde?
času (zajtra) kedy?
spôsobu (sklamane) ako?
príčiny (nevedomky) prečo?
Príslovky môžu vznikať:
- z prídavných mien pomocou slovotvorných prípon – o, - e, - y (poctivo, statočne, anglicky)
- z podstatných mien (večer, náhodou)
- z predložky + podstatného mena / píšeme ich spolu / (naoko, spamäti)
- z predložky + prídavného mena / píšeme ich spolu alebo osobitne / (na bielo / nabielo)
- zo slovesa (ležmo, idúcky)
- z inej príslovky (dodnes)
Príslovky odvodené z akostných prídavných mien stupňujeme:
Pri stupňovaní nepravidelných prísloviek nastávajú zmeny v koreni.
Vyjadrujú predmetové, príslovkové a prívlastkové vzťahy.
Používajú sa iba v spojení s podstatnými menami, zámenami a číslovkami v určitom páde.
Poznáme predložky:
prvotné (od, k, s, pred) druhotné - môžu byť aj inými slovnými druhmi (okolo, okrem, uprostred)
jednoduché (do, k, blízo) zložené (ponad, spod, vnútri)
Kvôli plynulej výslovnosti sa k predložkám, ktoré sa končia spoluhláskou (s, z, v, k, od, pod, nad), niekedy pridáva samohláska (vokál) -o alebo –u. Pred tvarmi zámena ja sa predložky vokalizujú vždy (ku mne)
SPOJKY
Spájajú slová alebo vety a vyjadrujú vzťah medzi nimi. Delíme ich na:
priraďovacie – spájajú rovnocenné slová a vety
o zlučovacie(a, i, aj, ani, alebo, či) – nepíšu sa pred nimi čiarky
o stupňovacie (ba, ba aj, nielen, ale aj)
o odporovacie (ale, no, jednako)
o vylučovacie (alebo, buď, či)
podraďovacie – spájajú slová a vety, ktoré sú v podriadenom alebo nadriadenom vzťahu
(že, aby, keď, ako, ak, pretože, keby, lebo)
spájacievýrazy – vzťažné zámená v podraďovacích súvetiach (ktorý, aký, čo ako, kde)
ČASTICE
Vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vecnému obsahu výpovede
uvádzacie
pripájacie (A mne to nepovieš?)
pobádacie (Aby si nemeškal!)
vytyčovacie
vysvetľovacie (ako, aspoň, navyše)
hodnotiace (akiste, asi, sotva)
zdôrazňovacie (akurát, áno, najmä)
CITOSLOVCIA
Citoslovcia sú slová vyjadrujúce city, vôľu alebo rozličné zvuky. Sú to slová – vety: Psst! Hurá!
vlastné(ajáj, och, jaj) zvukomalebné(brnk, cupi-lupi, kvá)
prvotné druhotné (utvorené zo slovies – hybaj, alebo podstatných mien - božemôj)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Neohybné slovné druhy | Referát | 873 slov | |
Neohybné slovné druhy – vysvetlenie | Referát | 71 slov | |
Neohybné slovné druhy | Ostatné | 1 992 slov | |
Charakterizuje neohybné slovné druhy | Ostatné | 437 slov | |
Neohybné slovné druhy | Učebné poznámky | 194 slov | |
Neohybné slovné druhy | Maturita | 1 660 slov | |
Neohybné slovné druhy príklady | Referát | 2 227 slov | |
Slovné druhy - systém, členenie | Ostatné | 1 883 slov | |
Slovné druhy 8. ročník | Ostatné | 1 630 slov | |
Slovné druhy (maturitná téma) | Referát | 1 515 slov | |
Slovné druhy z hľadiska sémantického, syntaktického a morfologického | Referát | 182 slov | |
Slovné druhy | Maturita | 140 slov | |
Slovné druhy - ohybné a neohybné | Učebné poznámky | 84 slov | |
Slovné druhy a ich morfologické kategórie | Učebné poznámky | 263 slov | |
Slovné druhy a ich gramatické kategórie | Ostatné | 1 037 slov |